Háála ná há tɩ́ŋ Zeezi har
8
1 Ɛ́ har rɩ́ mɛ́, Zeezi gʋ́ɔ́rɛ́ tɔ́zeŋsi rɩ́ tɔ́wɩɛla, aá bʋl Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ Labaarɩwero wɩ́ɛ́.
Ʋ karmɩbɛlɛ ná fí rí bɛllɛ fa mɩ́nʋ́ har,
2 arɩ́ háála náŋa, ʋ fa há dúóré, a kiri kaŋtɔmɔ ɓa lɩ́wɔ́ mɛ́.
Ɓa nɛ́ ká:
Maari* ná há lɛ́ Magɩdala, Zeezi há kírí kaŋtɔmɔ balpɛ ɓa lʋ́ʋ́ mɛ́,
3 rɩ́ Zaanɛ, kuóro Erodi* oŋbello Kuza háálɔ, rɩ́ Sɩzaanɛ arɩ́ háála ɓɩkana.
Ɓa wuu faá sáŋ Zeezi mí arɩ́wɔ́ ɓɩɛ.
Oŋduuro sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
4 Nɩɛ fa lɛ́ tɔ́nɛ aá ko Zeezi rí.
Nɩkana ná sɩɛ́ há kúé ciki Zeezi laka, ɛ́ nɛ́ ʋ sʋ́ɔ́lɛ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ né a bʋlɛ́:
5 «Báálɔ oro rí kenú oŋduo kaa lɛ rʋ́ʋ́ mɩ́sɛ.
Ʋ háá mɩ́sɛ́, oŋbíé náŋa ɓállɛ́ ŋmɛ́nɔ mɛ́; ɓa nʋɔsɛ aá daarɛ, diíwiisi ko tʋɔsɛ dí.
6 Oŋbíé náŋa má ɓallɛ tínʋ́l mʋɔ́ há sákɛ́ bʋ́ɩ́ daha mɛ́; ɓa há dé nyʋ́, ɓa wɩ dáánɛ́ ká hɩl, bee wɩ́ɛ́ cilo toó.
7 Oŋbíé náŋa má baa ɓallɛ sɔrʋ dɩhɩ̃́; sɔrʋ ná rɩ́wɔ́ wuu nyʋ́ hé náŋá mɛ́, sɔrʋ ná tɔ́wɔ́ mɛ́, ɓa mʋ́ɔ́lɛ.
8 Ká oŋbíé náŋa ɓallɛ tíé dɩwero; ɓa há nyʋ́ɛ́, ɓa ɔ́sɔ́ wérí, a hé bíé zɔlɔwa.»
Zeezi há sʋ́ɔ́lɛ ɛ́ ko tenni, ʋ sɛ́:
«Nɛrɔ ná wuu há kéŋ dɩlla aá zesi wɩ́ɛ́, ʋ́ʋ́ tɩ́na nɛ.»
Zeezi lɩ́sɛ oŋduuro sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ ná mʋ́l
9 Ɛ́ nɛ́ Zeezi karmɩbɛlɛ bɔ́sʋ́ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ ná mʋ́l wɩ́ɛ́.
10 Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Wɩɩsɛ mákɩ́wa nɛ́, rɩ́ɩ́wa zɩ́mʋ́ kuótɔ́ɔ́ ná wɩ́féŋse* wuu; amá nɩɛ ná náŋa é rí, ɓa ká wɩ́sʋ́ɔ́lɛ́ rɛ́,
‹a makɛ rɩ́wɔ́ bíbel ká sɩ́ óŋ wuu ná,
a zízesi ká sɩ́ wɩ́ɩ́ wuu nɛ́.›
11 «Ɩ́ ná sɩŋsʋ́ɔ́lɔ ná mʋ́l:
oŋduo ná nɛ́ ká Wɩɩsɛ wɩ́bʋlɛ.
12 Oŋbíé ná há ɓállɛ́ ŋmɛ́nɔ mɛ́ nɛ́ ká, nɩɛ ná háá zesi Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́, ká Sɩtaanɛ* ko lɩ́sɛ wɩ́ɛ́ ná wuu, a makɛ rɩ́wɔ́ sɩ́ láá dí, rɩ́ Wɩɩsɛ lɔ́wɔ́ tá.
13 Oŋbíé ná má há ɓállɛ́ tínʋ́l mʋɔ́ há sákɛ́ bʋ́ɩ́ daha mɛ́, ɓa nɛ́ ká nɩɛ ná má háá zesi Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́, a sáŋwɔ́ rɩ́ satɔrɔ́; amá wɩ́ɛ́ ná wʋ́ɔ́ sɩɛrʋ túwé anɛ nalursi.
Ɓa há dé saŋ ɛ́, mʋɔ́, ká wálmɛ pérwó, ɓa dé vɛ nɛ́.
14 Oŋbíé ná há ɓállɛ́ sɔrʋ dɩhɩ̃́, ɓa nɛ́ ká nɩɛ ná náŋa má háá zesi Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́, a mʋ́, dúníé wɩ́bɩɩnɛ́ rɩ́ ɓɩjadaarɔ́ nyʋkɔ, arɩ́ onni hɩɛ̃nɛ́, tɔ́ Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ ná mɛ́ ɓa mʋ́ɔ́lɛ, a wɩ bítɩɩrɛ́ hé.
15 Oŋbíé ná há ɓállɛ́ tíé dɩwero, ɓa nɛ́ ká nɩɛ ná háá zesi Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ arɩ́ sawér rɩ́ taŋá, a laa dí, a tɩŋ wérí, a hé dóé Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ ná ɔsɛ, a hé bíé.
Caanɔ́ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
16 «Nɛrɔ wuu waá sáŋ nyɩkɛ caanɔ́, rɩ́ɩ́ pi omo rɩ́ɩ́ cú, ɛ́ rá má rɩ́ɩ́ píí hé gódó mʋ́l; amá ʋʋ́ pii sakɛ caanɔ́ dɩsakɩ́ nɛ́, a makɛ rɩ́ nɩɛ ná háá zʋ jaa, rɩ́wɔ́ ná pʋmmɔ.
17 Wɩ́féŋsi wuu toó, a waá a rʋ́ʋ́ nyɩɩsɛ; wɩ́lʋɔrɩ́ má toó, a waá a rʋ́ʋ́ lɛ pʋmmɔ.
18 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ pɔ́ɩ́wa tɩɩ mɛ́, a zɩŋ zesé; bee wɩ́ɛ́ nɛrɔ ná há kené, ʋ tɩ́na nɛ́ rɩ́wɔ́ pá, amá nɛrɔ ná há wɩ kené, ɓa sɩ́ lɔ́ʋ́ ná má tɩɩ ʋ há bɩ́ɩ́nɛ́ rʋʋ kenó.»
Zeezi maá rɩ́rʋ́ maábɛlɛ kúó rɩ́wɔ́ nóú
19 Zeezi maá rɩ́rʋ́ maábɛlɛ kúó rɩ́wɔ́ nóú, amá ɓa wʋ́ʋ́ wuó peri, nɩɛ há kánɔ́ wɩ́ɛ́.
20 Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Ɩ maá rɩ́rɩ́ maábɛlɛ mɩŋ har rɩ́ aá ja rɩ́wɔ́ néí.»
21 Amá Zeezi bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ŋ maá rɩ́rɩ́ŋ maábɛlɛ nɛ́ ká nɩɛ ná háá zesi Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́, káá tɩ́ŋwɔ́.»
Zeezi ɔ́ɔ́ pozeno siki
22 Kal oro, Zeezi rɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ zʋ́ nyiidaborwie, ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Á daarɛ mʋʋ cɔɔ nɔ́ŋɔ.»
Ɛ́ nɛ́ ɓa kuosi va.
23 Ɓa há kúósé aá col ɛ́, Zeezi pɩ́ dóŋ.
Pozeno de lú mʋʋ ná daha, a de ka nyii híkli ɓaá zʋ nyiidabore ná sɩɛrʋ, ɓa de cɩ́ rɩ́wɔ́ tuwi nyii mʋ́l.
24 Ɛ́ nɛ́ Zeezi karmɩbɛlɛ ná tuu pérú, a íllú bʋlɛ́:
«Karmɩ'ana, Karmɩ'ana, áá ráá sʋsɛ nɛ́!»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi isi bɛsɛ pozeno ná rɩ́ nyii ná háá híklé mí, ɓa wuu pɔrɛ, ká dɩhɩ̃́ wuu sikli, síkísíkí.
25 Ká Zeezi sɩɛ́ bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ yardá ná mɩŋ nɛɛ́?»
Amá ʋ vɔ́kwɔ́, héwíŋ káŋwɔ́.
Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋ́bʋl náŋá rɩ́ bʋlɛ́:
«Nɩbíbeéduó rí nyɛ?
Ʋ há ɓɛ́ poo rí nyii mí, ɓaá tɩ́ŋʋ́ sɛ́.»
Zeezi kírí kaŋtɔmɔ ɓa lɛ báálɔ oro mí
26 Ɓa kuosi daarɛ mʋʋ cɔɔ nɔ́ŋɔ, Zeraza* tɩ́náwa tíé, Galiile* dɩtɩ́llɛ caasɛ́.
27 Zeezi há dé tuwi cɩ́ tíé ko tenni, rɩ báálɔ oro há lɛ́ tɔ́ɔ́ ná, kúó cɩ́nʋ́ sɩ́ɛ́; kaŋtɔmɔ ɓɩkana nɛ́ zɩ́nʋ́.
Ʋ tápʋlɛ to mɔlɛ́, ʋ há wɩ gɛrɔ máá su, a wɩ jaá zʋ, káá cɔ lɛlbulli pɛ́ksɛ.
28 Ɛ́ báálɔ sɩɛ́ há ná Zeezi, ʋ ŋmɔ́wɛ́ búŋse, ká ɓálʋ́ sɩ́ɛ́, a kɩ́ɩ́lɛ bʋlɛ́:
«Zeezi, Wɩɩsɛ ná há kɛ onni wuu Bio, beé rí ɩ jɩ́ja rɩ́ɩ́ pii tʋ́mɩ́ŋ mɛ́?
Ŋŋ́ sʋ́lɩ́, sɩ́ŋ píŋŋú.»
29 Zeezi ní fa ɓɛ́ kaŋtɔŋ ná mɛ́, a bʋlʋ́ lɛ báálɔ ná mɛ́, ʋ há zɩ́nɛ́, fól wuu.
Ɓaá pi bɛŋzɛllɛ rɩ́ ɓɛŋsɩwa nɛ́ vɔ́sʋ́ naasɛ, ká ɛ́ má yɔ́ɔ́, ʋʋ́ cónníwó, ká kaŋtɔŋ ná yíkú hé gɩra sɩɛrʋ.
30 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Ɩ yɩr nɛ́ beé?»
Rʋʋ sɛ́:
«Ŋ yɩr nɛ́ ká Nɩyɛlɔ.»
Ɛ́ kaŋtɔmɔ fa káŋ a zɩ́ báálɔ ná.
31 Kaŋtɔmɔ ná sɩɛ́ jɛnnɛ Zeezi, rʋ́ʋ́ sɩ́wɔ́ lɩ́sɩ́ hé butoluŋo sɩɛrʋ.
32 Rɩ keru ɓɩkana má fa mɩŋ paalɔ nyúú aá dí.
Ɛ́ nɛ́ kaŋtɔmɔ ná jɛnnɛ Zeezi, rʋ́ʋ́ pɔ́wɔ́ ŋmɛ́nɔ rɩ́wɔ́ zʋ keru ná.
Ʋ saŋ pɔ́wɔ́.
33 Kaŋtɔmɔ ná de lɛ báálɔ ná mɛ́, a zʋ keru ná.
Keru ná de giŋ lɛ paalɔ ná nyúú tuwi ɓallɛ mʋʋ ná sɩɛrʋ, a nyɔ nyii sʋsɛ.
34 Nɩɛ ná fa háá nʋɔlɛ keru ná há ná tʋtʋmɩ́ ná há tʋ́mɛ́, ɓa fɔ́ɔ́ zʋ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, a zɩ́ baksɛ, a ŋmɔwɛ dáwúre pá nɩɛ.
35 Nɩɛ sɩɛ́ mʋ́ rɩ́wɔ́ ná tʋtʋmɩ́ ná há tʋ́mɛ́.
Ɓa mʋ́ Zeezi laka, rɩ báálɔ ná kaŋtɔmɔ há lɩ́ɛ́ ká tá, rʋʋ ɩ̃ wɩ́ɛ́, a su gɛrɔ, a ké Zeezi laka; héwíŋ de káŋwɔ́.
36 Nɩɛ ná fa há máánɛ́ ráŋ, a ná tʋtʋmɩ́ ná há tʋ́mɛ́, ɓa sɩɛ́ cesi ɛ́ ná kaŋtɔmɔ ná há lɛ́ báálɔ ná mɛ́, a pá nɩɛ ná há kúé.
37 Zeraza tíé nɩɛ wuu de isi aá sʋl Zeezi rʋ́ʋ́ lɩ́wɔ́ tɔ́ɔ́ mɛ́, bee wɩ́ɛ́ héwíŋ fa kéŋwó wérí.
Ɛ́ nɛ́ Zeezi isi zʋ nyiidaborwie, a bɩrɛ aá col.
38 Ɛ́ nɛ́ báálɔ ná kaŋtɔmɔ há lɩ́ɛ́ ká tá, ʋ sʋl sʋl Zeezi, rʋ́ʋ́ lo rʋ́ʋ́ tɩ́ŋʋ́ mɛ́.
Amá Zeezi tɔ́ʋ́ ká bʋlɛ́:
39 «Bɩrmʋ́ɩ́ jaa, a cesi wɩ́ɛ́ ná wuu Wɩɩsɛ há ɛ́ɛ́ pɛ́ɩ́.»
Ɛ́ nɛ́ báálɔ ná mʋ́, a cesi Zeezi há á wɩ́ɛ́ ná wuu pɔ́ʋ́, a sú tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ wuu.
Zeezi dúóri háálɔ oro há tɩ́kʋ́ gɛrɔ mɛ́,
ká ílli Zayirisi toló há sʋ́wɛ́
40 Zeezi há bɩ́rɛ́ kuosi daarɛ mʋʋ ná cɔɔ nɔ́ŋɔ, ʋ mʋ́ɔ́ rɩ nɩɛ fa káŋ a ké aá dɛ́llʋ́.
Ɓa céŋ kánʋ́.
41 Rɩ báálɔ oro má kó ráŋ; ʋ yɩr nɛ́ Zayirisi.
Ʋ fa ká Zuwifiwa cémejaa* nɔhɔ̃́ rɛ́.
Ʋ ko ɓal Zeezi sɩ́ɛ́, a jɛ́nnʋ́ rʋ́ʋ́ kóú jaa,
42 bee wɩ́ɛ́ ʋ toló balá léŋ há pérí bɩŋsɛ fí rí bɛllɛ, ʋ nɛ́ dé cɩ́ rʋ́ʋ́ sʋwɛ.
Tɛ́ŋ ná mɛ́ Zeezi sɩɛ́ há ísé aá mʋ́, nɩɛ fa káŋ a lɛ́rʋ́, aá yɩ́ɩ́sʋ́.
43 Háálɔ oro má fa mɩŋ ráŋ a a pʋɔlá, ʋ cɛ́l bɩ́bɩ́sɛ bɩŋsɛ fí rí bɛllɛ, ká waá toki.
[Ʋ fa zɔ́kʋ́ ɓɩɛ wuu ní dɔ́ktawa nɛ́sɛ mɛ́], ká nɛ́ŋ wuu wɩ wóllé váárʋ́ ɛ́ pʋɔlɩ́.
44 Ʋ sɩɛ́ lʋɔrɛ tuu peri Zeezi har rɩ́, a tɩ́kʋ́ gɛrɔ nʋɔ mɛ́.
Mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́, rɩ cɛ́l ná fa háá lʋ́ʋ́ mɛ́ síkó.
45 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bɔsɛ:
«Áŋ rɩ́ tɩ́kɩ́ŋ mɛ́?»
Nɩɛ wuu sɩɛ́ há bʋ́lɛ́ aá kɛ́rwɔ́ tɩɩ mɛ́, ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ sɛ́:
«Karmɩ'ana, nɩɛ kánɔ́ lɛ́rɩ́ aá yɩ́ɩ́sɩ́!»
46 Amá Zeezi sɛ́:
«Nɛ́ŋ rɛ́ tɩ́kɩ́ŋ mɛ́, bee wɩ́ɛ́ dóé rí lɩ́ŋ mɛ́.»
47 Háálɔ ná nóó rʋ́ʋ́ wɩ́'aalɩ́ ná nyɩ́ɩ́sɔ́.
Ɛ́ nɛ́ ʋ cel cel ko ɓírmi Zeezi sɩ́ɛ́, a máŋsɛ jamáŋ ná wuu sɩ́ɛ́ mɛ́, wɩ́ɩ́ ná há tɛ ʋ tɩ́kʋ́ mɛ́, arɩ́ ɛ́ ná ʋ há dúóré mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́.
48 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Háálɔ, ɩ há láŋ dí ní dúórí; mʋ́mʋ́ rɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l.»
49 Zeezi nʋɔ ha wɩ tíé ɓálɛ́, rɩ nɛrɔ nɛ́ lɛ́ Zuwifiwa cémejaa nɔhɔ̃́ ná jaa ko, a bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Ɩ toló ná mɩɩsɛ ténnó, báá sɩ́ Karmɩ'ana naa gbá yɔ́ɔ́.»
50 Amá Zeezi há nɛ́ ɛ́, ʋ bʋ́l Zuwifiwa cémejaa nɔhɔ̃́ ná rɩ́ bʋlɛ́:
«Sɩ́ héwíŋ fá; ɩ é ha a yardá, ʋ nɛ́ ká wɩ́ɩ́, ʋ sɩ́ isi.»
51 Zeezi há mʋ́ɛ́ peri báálɔ ná jaa, ʋ wɩ lóé nɛ́ŋ wuu zʋ, rɩ Pɩɛrɛ rɩ́ Zaŋ arɩ́ Zakɛ, a sɩɛ́ pi tolwie áná rɩ́rʋ́ maá, dʋŋɔ rá.
52 Ká nɩɛ wuu ká nyɛ ɓa háá wié, aá hiĩni tolwie ná wɩ́ɛ́.
Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Ɩ́ sɩ́ wí; ʋ wɩ sʋ́wɛ́, ʋ pɩ́ dóŋ ní.»
53 Ɛ́ nɛ́ ɓa cícermi Zeezi mí, bee wɩ́ɛ́ ɓa ɩ́ɔ̃́ rʋʋ sʋ́wɔ́ nɛ́.
54 Amá Zeezi cɔ́ tolwie ná nɛ́sɛ mɛ́, ká bʋl kɩ́ŋkáŋ bʋlɛ́:
«Tolwie, isi!»
55 Ɛ́ nɛ́ ʋ hiẽsó bɩrko; mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́, rʋʋ ísó.
Zeezi sɛ́ rɩ́wɔ́ pɔ́ʋ́ ɓɩdííli rʋ́ʋ́ dí.
56 Ʋ ɛ́ de vɔkɛ tolwie áná rɩ́rʋ́ maá, ká Zeezi sɛ́ rɩ́wɔ́ pɔ́, rɩ́wɔ́ sɩ́ tʋtʋmɩ́ ná há tʋ́mɛ́ wɩ́ɛ́ bʋ́l pá nɛ́ŋ wuu.