Zeezi dúóri Romi tɩ́náwa sóójiwa zɔlɔ nɔhɔ̃́ yómo
7
1 Zeezi há bʋ́l wɩ́ɛ́ nyáŋ wuu, a pá nɩɛ ná fa háá zésú ko tenni, ʋ mʋ́ Kapɛrnayimi.*
2 Ráŋ, Romi* tɩ́náwa sóójiwa zɔlɔ nɔhɔ̃́ oro yómo faá wɩ́ɩ́lʋ́, a cɩ́ sʋʋ mɛ́.
Sóójiwa nɔhɔ̃́ ná sɩɛ́ cóú yómo ná wɩ́ɛ́ wérí.
3 Ʋ sɩɛ́ há nɛ́ Zeezi wɩ́ɛ́, ɛ́ nɛ́ ʋ tʋŋ, Zuwifiwa nɩhɩɛ̃́sɛ* bamma ʋ rɩ́, rɩ́wɔ́ mʋ́ sʋ́lʋ́, rʋ́ʋ́ ko lɔ́ʋ́ yómo ná mɩɩsɛ tá.
4 Ɛ́ nɛ́ ɓa mʋ́ Zeezi rɩ́, a jɛ́nnʋ́ wérí a bʋlɛ́:
«Báálɔ né ká nɩwérí rí, ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́ɩ́ fɔ́ʋ́ búŋse;
5 ʋ córá nɩɛ wérí, ʋ nɛ́ sɔ́rá cémejaa* má tɩɩ.»
6 Ɛ́ nɛ́ Zeezi tɩ́ŋwɔ́ mɛ́ mʋ́.
Ɓa há mʋ́ɛ́ aá peri sóójiwa zɔlɔ nɔhɔ̃́ ná jaa tɛ́sɩ́ɩ́, ʋ tʋ́mʋ́ naŋnɔ́ŋsɛ, rɩ́wɔ́ céŋ bʋl Zeezi mí bʋ́lʋ́ sɛ́ haã:
«Nyuutɩna, sɩ́ɩ́ tɩɩ wálmʋ́, ŋ wɩ mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́ zʋ́ŋ jaa sɩɛrʋ.
7 Ŋ béló rɩŋ rɩ́rɩ́ laka peré má tɩɩ wɩ cɛ́rɛ́, ɛ́ nɛ́ tɛ ŋ tʋŋ nɩɛ ɩ rɩ́.
Amá ɩ é ha bʋl wɩ́ɩ́ balá, ŋ yómo ná sɩ́ dúóri.
8 Ŋ tɩɩ kéŋ sɩ́dííre rí, ká sóójiwa mɩ́nɩ́ŋ har aá tɩ́ŋɩ́ŋ sɛ́.
Rɩŋ nɛ́ sɛ́ oro mʋ́, ʋʋ́ mʋ́ nɛ́; rɩŋ nɛ́ sɩɛ́ báá sɛ́ oro ko má, ʋʋ́ ko ní; rɩŋ nɛ́ sɛ́ rɩ́ŋ tʋtʋnnɔ a nyɛ, ʋʋ́ á nɛ́.»
9 Zeezi há nɛ́ sóójiwa zɔlɔ nɔhɔ̃́ wɩ́ɛ́ ná, ʋ dé bɩ́bɛ́llɛ nɛ́, ká sɩɛ́ bɩ́rɛ bʋl nɩkana ná fa há tɩ́ŋʋ́ mɛ́ bʋlɛ́:
«Ŋ ha wɩ yardá né duo néé ná, Ɩzɩrayɛl duo* nɩɛ sɩɛrʋ má tɩɩ.»
10 Sóójiwa zɔlɔ nɔhɔ̃́ naŋnɔ́ŋsɛ ná bɩ́rɔ́ zʋ jaa, rɩ yómo ná [fa háá wɩɩlɛ́] dúóró.
Zeezi ílli yúháálɔ oro bio sʋʋ mɛ́
11 Ʋ har rɩ́ mɛ́, Zeezi mʋ́ tɔ́ɔ́ oro ɓaá yɩ́rɛ Nayɛŋ; ʋ karmɩbɛlɛ rɩ́ nɩɛ ɓɩkana fa tɩ́ŋʋ́ har.
12 Ʋ há mʋ́ɛ́ aá peri tɔ́ɔ́ ná nʋɔ, rɩ sʋʋ nɛ́ ɓa kaá mʋ́ dɩhúí.
Yúháálɔ oro bibala léŋ ní fa sʋ́wɛ́.
Tɔ́ɔ́ ná nɩɛ sɩɛ́ lɛ ɓɩkáná a ka yúháálɔ ná aá va.
13 Nyuutɩna sɩɛ́ há ná ɛ́ yúháálɔ, ʋ susu kenú kɩ́ŋkáŋ, ɛ́ nɛ́ ʋ bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Lo wííle!»
14 Ká tuu peri a tɩkɛ dáka ná ɓa há pi sʋʋ ná hé mí.
Ɛ́ nɛ́ nɩɛ ná há cɩ́ɩ́nɛ sʋʋ ná, ɓa kaa cɛ́.
Zeezi sɛ́:
«Báálɔ, ŋ nɛ́ sɛ́, isi!»
15 Báálɔ ná fa há sʋ́wɛ́ de isi ké, aá bʋl wɩ́ɛ́.
Ɛ́ nɛ́ Zeezi púú pɔ́ʋ́ maá.
16 Héwíŋ de ka nɩɛ ná wuu, ɓa bɩ́bɛ Wɩɩsɛ mɛ́ bʋlɛ́:
«Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllʋzéní rí kúé lɩ́rá mɛ́.
Wɩɩsɛ nɛ́ kúé rʋ́ʋ́ fɔ́ʋ́ nɩɛ búŋse.»
17 Ká ɓa bʋl Zeezi wɩ́'aalɩ́ ná, a la Ziide dɩtɩ́llɛ rɩ́rʋ́ kílo tɔ́nɛ wuu.
Zaŋ Batiisi tʋ́ŋ nɩɛ Zeezi rí
18 Zaŋ karmɩbɛlɛ césí wɩ́ɛ́ ná wuu pɔ́ʋ́.
19 Ɛ́ nɛ́ Zaŋ yɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ ná sɩɛrʋ nɩɛ bɛllɛ, a tʋ́ŋwɔ́ Nyuutɩna rɩ́, rɩ́wɔ́ mʋ́ bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Ɩ nɛ́ ká nɛrɔ ná há mɔhɛ̃́ rʋ́ʋ́ ko yáá, á ha mɔhɔ̃́ ráá dɛllɛ oro rí?»
20 Ɛ́ nɛ́ ɓa mʋ́ Zeezi rí, a bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Zaŋ Batiisi* sɛ́ ráá ko bɔ́sɩ́ ná:
‹Rɩ́ɩ́ nɛ́ ká nɛrɔ ná há mɔhɛ̃́ rʋ́ʋ́ ko yáá, á ha mɔhɔ̃́ ráá dɛllɛ oro rí?› »
21 Ɓa ko bʋlɛ́ ná mɛ́, rɩ Zeezi dúóri nɩɛ ɓɩkana háá wɩɩlɛ́, arɩ́ gbɛrka, a kiri kaŋtɔmɔ ɓa lɛ nɩɛ náŋa mɛ́, a wúnni nyʋmma ɓɩkana sɩ́sɛ.
22 Ɛ́ nɛ́ sɩɛ́ Zeezi bʋl Zaŋ nɩtʋmɛ́ ná rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ sɩ́ɛ́ há ná wɩ́ɛ́ ná, arɩ́rɩ́wa dɩlla há nɩ́wɔ́ ná, ɩ́ bɩrmʋ́ cesi pá Zaŋ:
nyʋmma sɩ́ɛ́ ná ráŋ, gbɛrka vɩ́va, dayalma dúóri, dɩŋtenne nɩ́nɛ wɩ́ɛ́, sʋsɛ í'isi, ká nɩyaara má nɩ́nɛ Labaarɩwero wɩ́ɛ́.
23 Nɛrɔ ná há áŋ yardá, a wɩ píé tá, ʋ tɩ́na ná wér.»
Zeezi bɩ́ Zaŋ Batiisi mí
24 Zaŋ nɩtʋmɛ́ ná há cólé, Zeezi máŋsɛ Zaŋ wɩ́ɛ́ a pá nɩkana ná a bʋlɛ́:
«Beé rí ɩ́ mʋ́ bɛ́llɛ gɩrbétéke sɩɛrʋ?
Poo ní kéŋ paa aá zíksi?
25 Ká beé rí sɩɛ́ ɩ́ mʋ́ ná?
Ɩ́ mʋ́ɔ́ rɩ́ɩ́wa ná nɛrɔ ná há sú gɛpiŋe ní?
Aɩ́!
Ɩ́ ná, nɩɛ ná háá su gɛpiŋe, a mɩŋ wér mí, ɓa mɩŋ kuózeŋsi jɩɩsɛ mɛ́ nɛ́.
26 Beé rí sɩɛ́ ɩ́ mʋ́ ná?
Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ* nɛ́?
Óó, ɛ́ nɛ́, ɩ́ sɩɛ́ lo rɩ́ŋ bʋl pɛ́ɩ́wa, ʋ kɛ Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ.
27 Zaŋ nɛ́ ká nɛrɔ ná, ɓa há pʋ́ŋsʋ́ wɩ́ɛ́ Wɩɩsɛ Kɛnɔ cɔɔ nɔ́ŋɔ, a bʋlɛ́ Wɩɩsɛ sɛ́:
‹Ná, ŋ sɩ́ tʋŋ nɛ́ŋ rʋ́ʋ́ lɛ́ɩ́ sɩ́ɛ́ ko,
a kɛllɛ ŋmɛ́nɔ bílí mí, rɩ́ɩ́ ko tɩŋ.› »
28 Zeezi baa ha bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Nɩɛ ná wuu ɓa há lʋ́lɛ́, oro wuu wɩ Zaŋ kɛ.
Ká Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ sɩɛrʋ nɩwie má tɩɩ kɛ Zaŋ.»
29 Nɩɛ ná wuu, rɩ́ loŋpolaara ná fa há zésí Zaŋ wɩ́ɛ́, ɓa lɔ́ɔ́ dí, rɩ Wɩɩsɛ ká tékétéké, a a Zaŋ káŋwɔ́ muŋsi nyii.
30 Amá Farɩzɩɛ̃wa* rɩ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna* há bɩ́ɩ́lɛ́, rɩ́ Zaŋ sɩ́wɔ́ káá muŋsi nyii, ɓa vɛ́ wɩ́ɛ́ ná Wɩɩsɛ fa há bɩ́ɩ́nɛ́ rʋ́ʋ́ aa pɔ́wɔ́.
31 Zeezi baa súúri bʋlɛ́:
«Ŋ sɩɛ́ á rɩ́ŋ pi zaa bɛlɛ makɛ beé rí?
Ɓa nɩhɩ̃́ beé rí?
32 Ɓa dé nɛ heŋbiisi há lɩ́ɛ́ ké tɔ́ɔ́ dɩjɛlɔ, a sɩɛ́ yɩ́yɩ́rɛ náŋá aá bʋlɛ́:
‹Á dú ɓɩɛ pɛ́ɩ́wa, ɩ́ wɩ gɔ́ɛ́!
Á ɓá zeŋbíé pɛ́ɩ́wa, ɩ́ wɩ wíé!›
33 Zaŋ Batiisi há kúé, ʋ vɛ́ ɓɩdííle rí nyɔɔlɔ́, ɛ́ nɛ́ ɩ́ sɛ́ kaŋtɔŋ nɛ́ zɩ́nʋ́.
34 Nɩbiino Bio* ko, a dídí, aá nyɔ, ɛ́ nɛ́ ɩ́ sɛ́:
‹Ɩ́ ná báálɔ né, ʋ ká dídítɩ́ŋ rɛ́, sɩnyɔ́r, loŋpolaara rɩ́ málbɔmɔ tɩ́náwa naŋnɔ́ŋɔ!›
35 Amá nɩɛ ná é wuu há kɩ́ɛ́lɛ́ zɩŋ Wɩɩsɛ wɩ́zɩmɛ ná, a laa dí, ɓa nóú rʋʋ ká tékétéké.»
Zeezi zʋ́ Farɩzɩɛ̃ oro jaa, ɓaá yɩ́rʋ́ Sɩmɔŋ
36 Farɩzɩɛ̃wa oro yɩ́rɛ Zeezi, rʋ́ʋ́ kóú jaa rɩ́wɔ́ dí ɓɩɛ.
Ɛ́ nɛ́ Zeezi mʋ́, ɓa sɩɛ́ ké aá dí ɓɩɛ.
37 Háálɔ oro má sɩɛ́ fa mɩŋ tɔ́ɔ́ ná mɛ́, ʋ mála bɔ́ŋ.
Háálɔ ná sɩɛ́ nɩ́ɔ́ rɩ Zeezi mɩŋ Farɩzɩɛ̃ ná jaa mɛ́, aá dí ɓɩɛ.
Ɛ́ nɛ́ ʋ de isi pi tulaalé, álɩ́bátɩr*f1* lóŋ sɩ́ɩ́, a kaa mʋ́ zʋ jaa ná,
38 a kaa báárɛ cɩ́ Zeezi har, ʋ naasɛ rɩ́, ká wíwi, ʋ sɩ́mɩnnʋ liŋ aá hé Zeezi naasɛ mɛ́.
Ʋ kánʋ́ nyúpʋ́sɛ a mʋ́ʋ́rɛ, ká ka Zeezi naasɛ kormi, a cɩ́ ráŋ mɛ́ a ɔ́ŋsɛ tulaalé ná a mɩ́sʋ́ mɩ́sʋ́ naasɛ ná.
39 Farɩzɩɛ̃ ná há yɩ́rɛ Zeezi há ná ɛ́, ɛ́ nɛ́ ʋ ké aá bɩ́ɩ́nʋ́ tɩɩ mɛ́ bʋlɛ́:
«Rɩ báálɔ né ká Wɩɩsɛ wɩ́laabʋ́llʋ́ tɩɩ rɛ́, ʋ fa sɩ́ zɩŋ rɩ́ háálɔ né ká málbɔ́ŋ tɩ́ná rɛ́, ká ko aá tɩ́kʋ́ mɛ́.»
40 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl Sɩmɔŋ* rɩ́ bʋlɛ́:
«Sɩmɔŋ, ŋŋ́ já rɩ́ŋ bʋl wɩ́ɩ́ rɛ́ pɛ́ɩ́.»
Ɛ́ nɛ́ Sɩmɔŋ sɛ́:
«Nyuutɩna, bʋl.»
41 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́:
«Báála bɛllɛ rɩ́ ráŋ, a isi mʋ́ kɩŋ báálɔ nɔ́ŋɔ meéwíé.
Nɔ́ŋɔ dí déníé* zɔmmʋ́ɔ́ kɩŋ, nɔ́ŋɔ má dí déníé mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí kɩŋ.
42 Ɛ́ báála wuu bɛllɛ sɩɛ́ bɩ́rɔ́ bɩ́rɔ́ gúl, ɓa wʋ́ɔ́ kɩma ná wuó túŋ.
Ɛ́ nɛ́ kɩŋkɩnnɔ ná píwó wuu bɛllɛ kɩma ná cɛ́wɔ́.
Kɩdííre nyáŋ bɛllɛ sɩɛrʋ, orí ríí cólli kɩŋkɩnnɔ ná rɩ́ɩ́ kɩ́llʋ́ nɔ́ŋɔ?»
43 Rɩ Sɩmɔŋ sɛ́:
«Ŋ bɩ́ɩ́nɔ́ rʋʋ ná kɩŋ há zénó ká ʋ pii cɛ́ʋ́ nɛ́.»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́:
«Ɩ́ bʋ́l taŋá.»
44 Ká Zeezi sɩɛ́ bɩ́rɛ bel háálɔ ná, ká bʋl Sɩmɔŋ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ ná háálɔ́ né rí?
Ɩ jaa nɛ́ ŋ zʋ, ká ɩ wɩ́ŋ nasɛsɛ́ nyii pɛ́ɛ́, ká ʋ é, ʋ wúú sɩ́mɩnnʋ héŋ naasɛ mɛ́, a kánʋ́ nyúpʋ́sɛ mʋ́ʋ́rɩ́wɔ́.
45 Ŋ há zʋ́ɩ́ jaa, ɩ wɩ́ŋ kené kormi, ká ʋ é, ʋ dé mɩ́nɩ́ŋ naasɛ kaa kormé mí ní.
46 Ɩ wɩ nʋʋ ɔ́ŋsɛ́ héŋ nyúú mí, ká ʋ é, ʋ ɔ́ŋsɛ tulaalé héŋ naasɛ mɛ́.
47 Ɛ́ nɛ́ sɩɛ́ tɛ, ŋ jɩ́ja rɩ́ŋ bʋl pɛ́ɩ́, ʋ há á wɩ́kana ná zɔkɛ suúri hóó, ɛ́ nɛ́ tɛ ʋ cóllíŋ wérí ɛ́.
Amá nɛrɔ ná ɓa há hóú wɩ́zɔkɛ́ mʋɔ́ suúri, ʋ tɩ́na máá cólli mʋɔ́ nɛ́.»
48 Ká Zeezi sɩɛ́ bʋl háálɔ ná rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ wɩ́zɔkɛ́ suúri hóó.»
49 Ɛ́ nɛ́, ʋ rɩ́ nɩɛ ná há kéné aá dí ɓɩɛ, bɩ́bɩ́ɩ́nɩ́wɔ́ tɩɩ mɛ́ a bʋlɛ́:
«Áŋ rɩ́ ká báálɔ né, a kɔ́llɛ nɩɛ há á wɩ́ɛ́ ná má tɩɩ zɔkɛ Wɩɩsɛ mɛ́ suúri aá hé?»
50 Ká Zeezi sɩɛ́ bʋ́l háálɔ ná rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ há áŋ yardá, ɩ lɛ́ɩ́ tɩɩ; mʋ́mʋ́ rɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l.»