Zeezi dúóri gbɛrkɔ
9
1 Ɛ́ nɛ́ Zeezi isi zʋ nyiidaborwie, a bɩrkuosi mʋʋ ná daarɛ, a mʋ́ʋ́ tɔ́ɔ́.
2 Ɓa pi gbɛrkɔ há pɩ́ gegeló sɩɛrʋ a kaa kóú rí.
Zeezi há ná ɛ́ nɩɛ rɩ ɓa ɔ́ʋ́ yardá, ɛ́ nɛ́ ʋ bʋl gbɛrkɔ ná mɛ́ bʋlɛ́:
«Ŋ naŋnɔ́ŋɔ, dí nyamma, ɩ wɩ́zɔkɛ́ suúri hóó.»
3 Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna* bamma fa há mɩŋ ráŋ, kaa ké bɩɩnɛ aá bʋl náŋá rɩ́ bʋlɛ́:
«Báálɔ né tʋksɛ Wɩɩsɛ rɛ́.»
4 Zeezi sɩɛ́ fa ɩ̃́wɔ́ sabɩɩna, ɛ́ nɛ́ ʋ bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Beé rí tɛ ɩ́ sabɩŋsɛ lɔrɛ nyɛ?
5 Ŋ há sʋ́ʋ́ wɩ́zɔkɛ́ suúri hóó, ɛ́ rá má ŋ há sʋ́ʋ́ isi va, orí bʋlɛ́ rɛ́ ká mɔlɛ́?
6 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ŋŋ́ já rɩ́ɩ́wa zɩŋ, rɩ́ Nɩbiino Bio* kéŋ tíŋ tíé nyúú rɛɛ́, aá hé nɩbííne há á wɩ́ɛ́ ná zɔkɛ Wɩɩsɛ mɛ́ suúri.»
Ká sɩɛ́ bʋl gbɛrkɔ ná rɩ́ bʋlɛ́:
«Ŋ nɛ́ sɛ́, isi píí gegeló mʋ́mʋ́ jaá.»
7 Gbɛrkɔ ná ɓɩɛ́na de isi aá mʋ́ jaá.
8 Nɩkana ná há ná ɛ́, héwíŋ kéŋwó, ɓaá bɩ Wɩɩsɛ mɛ́, ʋ há pí tíŋ né duo pá nɩbííne.
Zeezi yɩ́rɛ Matie rʋ́ʋ́ tɩ́ŋʋ́ mɛ́
9 Zeezi há lɛ́ ráŋ a mʋ́ sɩ́ɛ́rɩ́, ʋ ná loŋpolaarɔ oro ɓaá yɩ́rɛ Matie, rʋʋ kénú tʋtʋmɛ́ dɩhɩ̃́.
Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Isi tɩ́ŋɩ́ŋ mɛ́.»
Matie ɓɩɛ́na isi a tɩ́ŋʋ́ mɛ́.
10 Zeezi rɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ sɩɛ́ mʋ́ zʋ Matie jaa aá dí ɓɩɛ.
Loŋpolaara ɓɩkana arɩ́ wɩ́bɔŋ'aara má mɩŋ ráŋ, ɓa wuu dídí.
11 Farɩzɩɛ̃wa* sɩɛ́ há ná ɛ́, ɛ́ nɛ́ ɓa bɔsɛ Zeezi karmɩbɛlɛ bʋlɛ́:
«Beé rí tɛ ɩ́ karmɩ'áná rɩ́ loŋpolaara arɩ́ wɩ́bɔŋ'aara dídí ɓɩɛ?»
12 Zeezi nɩ́wɔ́ wɩ́bʋlɩ́ ná a bʋlɛ́:
«Nɩɛ ná tɛŋ há fɩ́ɛ́lɔ́ ra wɩ dɔ́ktá ja, nɩpʋɔllɛ nɩ́ɩ́ jɔ́ʋ́.
13 Ɩ́ mʋ́ bel Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ, a ná wɩ́ɩ́ né ɓa há pʋ́ŋsɛ́ mʋ́bʋɔ; Wɩɩsɛ sɛ́:
‹Ŋŋ́ já rɩ́ɩ́wa a nɩwere ní, ŋ wɩ pʋsɛ ná ɩ́ há ɓʋ́ʋ́sɛ́
aá páŋ nɩ́ɩ́ ja.›
Bee wɩ́ɛ́ ŋ wɩ kúé rɩ́ŋ yɩ́rɛ wɩ́wer'áárá, wɩ́bɔŋ'aara nɛ́ ŋ ko rɩ́ŋ yɩ́rɛ.»
Wɩ́bɩnɛ́wa rɩ́ wɩ́fɛlɛ wɩ náŋá wuó hé
14 Ɛ́ nɛ́ Zaŋ Batiisi karmɩbɛlɛ tuu peri Zeezi a bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Beé rí tɛ á é rí Farɩzɩɛ̃wa vʋ́vɔsɛ nʋʋsɛ, ká ɩ é karmɩbɛlɛ wʋ́ɔ́ nʋʋsɩ́ vɔsɛ?»
15 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sʋ́ɔ́lɛ pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Rɩ nɛ́ŋ rɩ́ jɔ́ʋ́ háfɛlɔ kaa ko, rʋ́ʋ́ naŋnɔ́ŋsɛ ko rɩ́wɔ́ dí hájaasɛ cana, ɓa sɩ́ wólli ko vɔsɛ nʋʋsɛ kaa ké?
Aɩ́!
Amá tɔ́ɔ́ nɔ́ŋɔ sɩ́ ko pʋl, rɩ́wɔ́ ka háfɛlɔ bála ná col ká tɔ́wɔ́; ɛ́ mɛ́ nɛ́ rɩ́wɔ́ wólli nʋʋsɛ vɔsɛ.
16 «Nɛ́ŋ wuu waá sáŋ pi pɛ́ŋfɛlɔ rɩ́ɩ́ tɔ́ gɛbɩnɛ́ gbel.
Rɩɩ á ɛ́, pɛ́ŋfɛlɔ ná sɩ́ jɛ́llɛ gɛbɩnɛ́ ná gbel.
17 Ɓa wɩ dɩvɛ́ŋfɛlɛ má píé aá hé pubɩnɛ́wa sɩɛrʋ.
Rɩɩ á ɛ́, dɩvɛ́ŋ* ná á rɩ́ pure ná yɛ́nnɛ nɛ́, ká rɩ́ dɩvɛ́ŋ ná bɩ́sɛ, rɩ́ pure má tá yɔ́ɔ́.
Ɛ́ wɩ́ɛ́ ɓaá pi dɩvɛ́ŋfɛlɛ hé pufɛlɛ mɛ́ nɛ́.
Ɛ́ é, dɩvɛ́ŋ ná rɩ́ pure ná wuu sɩ́ cɛ́.»
Zeezi dúóri háálɔ oro há tɩ́kʋ́ gɛrɔ mɛ́,
ká ílli Zayirisi toló há sʋ́wɛ́
18 Zeezi fa háá bʋl wɩ́ɛ́ ɛ́, Zuwifiwa nɔhɔ̃́* oro kóú rí, a ɓírmú sɩ́ɛ́ ká bʋlɛ́:
«Ŋ toló ní dé sʋwɛ mʋ́l néé mí; ko, a píí nɛ́sɛ tɩ́kʋ́ mɛ́ rʋ́ʋ́ isi.»
19 Ɛ́ nɛ́ Zeezi isi tɩ́ŋʋ́ mɛ́, ʋ rɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ.
20 Háálɔ oro má fa mɩŋ ráŋ a a pʋɔlá, ʋ cɛ́l bɩ́bɩ́sɛ, bɩŋsɛ fí rí bɛllɛ ká waá toki, ʋ má tɩ́ŋwɔ́ mɛ́, a sɩɛ́ tuu peri Zeezi har rɩ́, a tɩ́kʋ́ gɛrɔ nʋɔ mɛ́.
21 Ʋ sabɩɩna nɛ́ ká:
«Rɩŋ fa dé wóllú gɛrɔ mɛ́ tɩkɛ rɛ́, ŋ sɩ́ dúóri.»
22 Zeezi bɩ́rɔ́, rʋʋ nɛ́; ɛ́ nɛ́ ʋ bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Háálɔ, dí nyamma, ɩ há láŋ dí ní dúórí.»
Mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́, rɩ háálɔ ná dúóró.
23 Zeezi há mʋ́ɛ́ zʋ Zuwifiwa nɔhɔ̃́ ná jaa, ʋ ná gɔkɛ́ arɩ́ nɩɛ ɓɩkana, rɩ ɓa ŋmáárɔ́ yʋ́ɔ́sɛ sú dɩhɩ̃́ wuu.
24 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ tuu lɛ, tolwie ná wɩ sʋ́wɛ́, ʋ taŋa pɩ́ dóŋ ní.»
Ɛ́ nɛ́ nɩɛ ná de cícermi Zeezi mí.
25 Nɩɛ ná wuu sɩɛ́ lɛ ká Zeezi zʋ, a ka tolwie ná nɛ́sɛ mɛ́, ʋ de isi.
26 Ɓa bʋ́lʋ́ wɩ́ɛ́ la ráŋ kílo wuu.
Zeezi wúri nyʋmma bɛllɛ sɩ́sɛ
27 Zeezi há lɛ́ ráŋ aá col, nyʋmma bɛllɛ tɩ́ŋʋ́ mɛ́ aá cáási bʋlɛ́:
«Davidi Bio,* fárá susu!»
28 Zeezi mʋ́ zʋ jaa, ɓa tuu pérú.
Ɛ́ nɛ́ Zeezi bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ á yardá rɩŋ wo ɛ́ aá a?»
Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Óó!
Nyuutɩna, á á yardá.»
29 Ɛ́ nɛ́ Zeezi tɩ́kwɔ́ sɩ́sɛ mɛ́ ká bʋlɛ́:
«Ɩ́ há á yardá rɩ wɩ́ɩ́ ná wúóló aá a, rɩ́ ɛ́ tʋŋ.»
30 Ɓa sɩ́sɛ ná de wúnni.
Zeezi sɩɛ́ bʋl pɔ́wɔ́ rɩ́ sɩ́fɩɛma bʋlɛ́:
«Ɩ́ pɔ́ rɩ́ɩ́wa sɩ́ bʋ́l pá nɛ́ŋ wuu.»
31 Amá ɓa há dé mɩŋ lɩɩ mɛ́, ɓa bʋ́l Zeezi wɩ́ɛ́ sú tɔ́ɔ́ wuu.
Zeezi dúóri dɩŋtenno
32 Tɛ́ŋ ná mɛ́ nyʋmma ná háá lɩɛ́, ɓa kéŋ báálɔ oro ko Zeezi rí; kaŋtɔŋ nɛ́ zɩ́nʋ́ a kánʋ́ neŋdulí bɩ́rɛ, ʋ báá wɩ wɩ́ɛ́ wuó bʋl.
33 Ɛ́ nɛ́ Zeezi kiri kaŋtɔŋ ná ʋ lɛ, ká báálɔ ná bʋ́bʋl wɩ́ɛ́.
Ʋ de maanɛ nɩkana ná nʋʋsɛ, ɓa sɛ́:
«Á ha wɩ wɩ́ɩ́ né duo néé ná Ɩzɩrayɛl tíé mí.»
34 Ká Farɩzɩɛ̃wa sɛ́:
«Kaŋtɔmɔ kuóro tíŋ ní ʋ kaá kiri kaŋtɔmɔ.»
Nɩɛ susu kéŋ Zeezi
35 Zeezi gʋ́ɔ́rɛ́ tɔ́zeŋsi rɩ́ tɔ́wɩɛla wuu, aá karmɛ nɩɛ Zuwifiwa cémejɩɩsɛ* mɛ́, aá bʋl Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ Labaarɩwero ná wɩ́ɛ́, káá dúóri dɩwɩɩla rɩ́wɔ́ dúó wuu arɩ́ tɛŋ dɩkɔŋsa wuu.
36 Zeezi sɩɛ́ há ná nɩkaŋdɔ́ɔ́ ná, ɓa susu kenú kɩ́ŋkáŋ, bee wɩ́ɛ́ nɩɛ ná fa yáálɔ́ a wuu yʋɔrɛ, anɛ pieŋse há wɩ nʋ́nʋɔlɔ kené.
37 Ɛ́ nɛ́ tɛ Zeezi sɩɛ́ bʋ́lʋ́ karmɩbɛlɛ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɓɩɛ kánɔ́ baka mɛ́ aá ja kʋsɛ́, ká tʋtʋnna wɩ kaŋ.
38 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ sʋl baka tɩ́na rʋ́ʋ́ hé tʋtʋnna ʋ baka ná mɛ́ rɩ́wɔ́ kʋsɛ.»