Zeezi kírí kaŋtɔmɔ ɓa lɛ Zeraza báálɔ mɛ́
5
1 Ɛ́ nɛ́ ɓa kuosi daarɛ mʋʋ daarɛ́, Zeraza* tɩ́náwa tíé.
2 Zeezi lɛ nyiidaborwie sɩɛrʋ ko lɩɩ cɛ́, ʋ wɩ dáánɛ́, ká báálɔ oro kaŋtɔmɔ há kené aá wálmɛ, de lɛ lɛlbulli pɛ́ksɛ a ko cɩ́nʋ́ sɩ́ɛ́.
3 Ʋ dɩcɔ́ɛ́ nɛ́ fa ká lɛlbulli ná pɛ́ksɛ, ká nɛ́ŋ toó a vɔ́wʋ́ aá bil dɩbalá.
Bɛŋzɛllɛ má tɩɩ wʋ́ʋ́ wuó vɔwɛ.
4 Ɓa kánʋ́ naasɛ hé ɓɛŋsɛ mɛ́ ká gúl; a pa bɛŋzɛllɛ vɔwɛ, ká ɛ́ má ʋ bónni ɓɛŋsɛ ná, a conni bɛŋzɛllɛ ná wuu.
Bɩbár toó a nyáŋʋ́ aá bil cɩ́m.
5 Tápʋ́l wuu, tɩ́taŋ rɩ́ wɔhɔ wuu, ʋ mɩŋ lɛlbulli pɛ́ksɛ rɩ́ pallɛ nyunni aá kɩ́ɩ́lɛ, ká pa dɔ́wʋ́ɔ́ lɔ́sʋ́ tɛŋ aá lúnni.
6 Ʋ há ná Zeezi dɩbólí, ʋ fɔ́ɔ́ mʋ́ cémú, a ɓírmi tíé ʋ sɩ́ɛ́, a zílú.
7 Ká kɩ́ɩ́lɛ kɩ́ŋkáŋ a bʋlɛ́:
«Wɩɩsɛ ná há kɛ onni wuu Bio Zeezi, ŋ rɩ́rɩ́ kéŋ beé?
Ŋŋ́ sʋ́lɩ́, Wɩɩsɛ yɩr mɛ́, sɩ́ŋ mɛ́ kɛ́rʋ́.»
8 Bee wɩ́ɛ́ Zeezi nɛ́ lá sɩ́ɛ́ bɛ́sʋ́ mɛ́ a bʋlɛ́:
«Kaŋtɔŋtɔk, lɛ ká tá báálɔ né!»
9 Zeezi bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Ɩ yɩr ká beé?»
Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́:
«Ŋ yɩr nɛ́ ká, nɩyɛlɔ́, á káŋ.»
10 Ɛ́ nɛ́ ɓa jɛnnɛ Zeezi wérí, rʋ́ʋ́ sɩ́wɔ́ dɔ́mʋ́ rɩ́wɔ́ lɛ Zeraza tíé.
11 Rɩ keru tɩ́náwa má fa mɩŋ laka ráŋ, paalɔ tɩŋa aá nʋ́ɔ́lɩ́wɔ́ keru.
12 Ɛ́ nɛ́ kaŋtɔmɔ ná sɩɛ́ sʋl Zeezi a bʋlɛ́:
«Lo ráá mʋ́ zʋ keru nyáŋ.»
13 Ɛ́ nɛ́ ʋ saŋ ɛ́ pɔ́wɔ́.
Kaŋtɔmɔ ná lɛ báálɔ ná mɛ́, a mʋ́ zʋ keru ná fa há peri bʋ́ɩ́wʋllɛ, ɓa wuu giŋ lɛ paalɔ ná nyúú tuwi ɓallɛ mʋʋ sɩɛrʋ, a nyɔ nyii sʋsɛ.
14 Kenʋɔla ná má de pusi fá zʋ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, náŋa fá zɩ́ baksɛ rɩ́, a hé ɛ́ wɩ́ɩ́ duosi pá nɩɛ wuu.
Ɓa lɛ a mʋ́ rɩ́wɔ́ ná tʋtʋmɩ́ ná há tʋ́mɛ́.
15 Ɓa mʋ́ɔ́ peri Zeezi laka, a ná báálɔ ná kaŋtɔŋyɛlɔ́ fa há kené aá bɛŋsɛ, rʋʋ ɩ̃ wɩ́ɛ́, a zɩŋ gɛrɔ su, a kaa ké.
Ɛ́ nɛ́ héwíŋ káŋwɔ́.
16 Nɩɛ ná fa há mɩŋ ráŋ a ná wɩ́ɩ́ ná há á báálɔ ná rɩ́ keru ná, ɓa sɩɛ́ máŋsɛ aá pá nɩkoolé ná.
17 Ɓa wuu de isi aá sʋl Zeezi, rʋ́ʋ́ col dɩhuó ká tɔ́wɔ́ tíé.
18 Ɛ́ nɛ́ Zeezi mʋ́ rʋ́ʋ́ zʋ nyiidaborwie a col, báálɔ ná kaŋtɔmɔ há lɩ́ɛ́ ká tá, ʋ má tuu peri aá sʋ́lʋ́, ká rʋ́ʋ́ tɩ́ŋʋ́ mɛ́.
19 Zeezi vɛ, ká bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Bɩrmʋ́ jaa ɩ nɩɛ sɩɛrʋ, a bʋl wɩ́ɛ́ ná wuu ɩ Nyuutɩna há ɛ́ɩ́ mɛ́ a pɔ́wɔ́, rɩ́wɔ́ zɩ́mʋ́ há fɛ́ɩ́ susu mɔ ɛ́.»
20 Ɛ́ nɛ́ báálɔ ná bɩrzʋ tɔ́nɛ bamma fí há hé náŋá mɛ́ ɓaá yɩ́rɛ Dekapol,* a cesi wɩ́ɛ́ ná wuu Zeezi há ɛ́ɛ́ pɔ́ʋ́, a pá nɩɛ.
Ɓa wuu zesi, ʋ de vɔ́kwɔ́.
Zeezi ílli Zayirisi toló há sʋ́wɛ́,
ká váárɛ háálɔ oro há tɩ́kʋ́ gɛrɔ mɛ́
21 Zeezi baa kuosi mʋʋ kéri cɔɔ nɔ́ŋɔ.
Nɩɛ ɓɩkana baa ko kílú mʋʋ nʋɔ ráŋ.
22 Zuwifiwa cémejaa* nɔhɔ̃́ oro ɓaá yɩ́rɛ Zayirisi, ʋ ná Zeezi, a isi ko ɓírmi tíé ʋ sɩ́ɛ́;
23 a jɛ́nnʋ́ wérí a bʋlɛ́:
«Ŋ tolwie níí wɩɩlɛ́ a cɩ́ sʋʋ mɛ́, ko ráá mʋ́ rɩ́ɩ́ tɩ́kʋ́ mɛ́, a pɔ́ʋ́ hiẽsó, rʋ́ʋ́ sɩ́ sʋ́wʋ́.»
24 Ɛ́ nɛ́ Zeezi isi, ɓa tɩŋ náŋá mɛ́ aá col.
Nɩɛ ɓɩkana fá púú, a vaa yiki náŋá ko aá zɩ́nʋ́.
25 Hál oro má fa mɩŋ ráŋ a a pʋɔlá, ʋ cɛ́l bɩ́bɩ́sɛ, a wálmʋ́ bɩŋsɛ fí rí bɛllɛ, ká waá toki.
26 Ʋ ɓál dɔ́ktawa naasɛ mɛ́ wérí, a zɔ́kʋ́ ɓɩɛ wuu pɔ́wɔ́, ká ʋ pʋɔlɩ́ ha wɩ cúcó, ká ɔsɛ aá bɔ́ŋsɛ.
27 Ʋ sɩɛ́ há nɛ́ Zeezi wɩ́ɛ́, ɛ́ nɛ́ ʋ má ko zʋ nɩɛ ná sɩɛrʋ, a lúksi peri Zeezi har rɩ́, a tɩ́kʋ́ gɛrɔ mɛ́.
28 Ʋ sabɩɩna nɛ́ ká:
«Rɩŋ fa dé wóllú gɛnnɛ mɛ́ tɩkɛ rɛ́, ŋ sɩ́ dúóri.»
29 Mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́, rɩ cɛ́l ná fa háá lʋ́ʋ́ mɛ́ síkó, ʋ sɩɛ́ zɩŋ rɩ́ pʋɔlɩ́ ná báá tóú tɛŋ mɛ́; tɛŋfɩ́ɛ́l kúó.
30 Ká Zeezi má zɩŋ rɩ́ nɛ́ŋ rɩ́ tɩ́kʋ́ mɛ́, ʋ dóé mʋɔ́ lɛ a dúóri tɩ́na.
Ɛ́ nɛ́ ʋ bɩ́rɛ́ cɩ́ nɩɛ ná sɩɛrʋ, ká bɔsɛ bʋlɛ́:
«Áŋ rɩ́ tɩ́kɩ́ŋ gɛrɔ nʋɔ mɛ́?»
31 Ɛ́ nɛ́ ʋ karmɩbɛlɛ sɛ́:
«Ɩ ná nɩɛ rɩ ɓa kánɔ́ mɔ nyɛ, a yiki náŋá ko aá zɩ́nɩ́, ká ɩ bʋ́bɔsɛ:
‹Áŋ tɩ́kɩ́ŋ mɛ́?› »
32 Ká ʋ ha bel aá ja nɛ́ŋ ná há tɩ́kʋ́ mɛ́.
33 Ká háálɔ ná zɩŋ tʋtʋmɩ́ ná há tʋ́mʋ́ tɛŋ mɛ́, ɛ́ nɛ́ héwíŋ kánʋ́, ʋ cel cel ko ɓírmi tíé Zeezi sɩ́ɛ́, a bʋ́lʋ́ sɩɛrʋ taŋá wuu pɔ́ʋ́.
34 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɩɛ́ bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Háálɔ, ɩ há láŋ dí ní dúórí.
Mʋ́mʋ́ rɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l, ɩ pʋɔlɩ́ ténnó ɓóŋ.»
35 Zeezi mɩŋ bʋlɛ́ mɛ́, rɩ nɩɛ nɛ́ lɛ́ Zuwifiwa cémejaa nɔhɔ̃́ ná jaa ko, a bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Báá sɩ́ Karmɩ'ana wálmʋ́ yɔ́ɔ́, ɩ tolwie ná sʋ́wɔ́.»
36 Zeezi nɛ ɛ́, a wʋ́ɔ́ rɩ́ bélé, ká bʋl Zuwifiwa cémejaa nɔhɔ̃́ ná rɩ́ a bʋlɛ́:
«Sɩ́ héwíŋ fá, nyáŋɩ́ beŋtúú ká a yardá ŋ mɛ́.»
37 Zeezi báá wɩ sáŋɛ́ nɛ́ŋ wuu baa tɩ́ŋʋ́ mɛ́, a súúri Pɩɛrɛ rɩ́ Zakɛ, rɩ́ Zakɛ maábio Zaŋ mɛ́.
38 Ɓa há mʋ́ɛ́ peri Zuwifiwa cémejaa nɔhɔ̃́ ná jaa, Zeezi ná nɩɛ rɩ ɓa dé ŋmaarɛ hé náŋá mɛ́, aá kɩ́ɩ́lɛ, aá cáási, ɓaá wi yúó ní.
39 Ɛ́ nɛ́ ʋ mʋ́ zʋ, a bʋlɛ́:
«Beé rí ɩ́ kʋ́kɔ kʋɔllɛ, aá wi nyɛ?
Tolwié né wɩ sʋ́wɛ́.
Ʋ pɩ́ dóŋ ní.»
40 Ɛ́ nɛ́ nɩɛ ná wuu de isi aá cermi Zeezi mí.
Ɛ́ nɛ́ ʋ a ɓa wuu lɛ ká káánɛ bio áná rɩ́rʋ́ maá, arɩ́ nɩɛ ná há tɩ́ŋʋ́ mɛ́, ɓa zʋ tolwie ná dɩpɩ́nɛ.
41 Zeezi tɛrɛ kánʋ́ nɛ́sɛ mɛ́ ká bʋ́lwɔ́ liŋó mí bʋlɛ́:
«|iTalííta kúmí.|d» Ʋ mʋ́l nɛ́ ká: Tolwie, isi dahá, ŋ nɛ́ sɛ́.