Oŋduuro sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
13
1 Ɛ́ kal, Zeezi lɛ́ jaa mɛ́ a mʋ́ ké mʋʋ nʋɔ.
2 Nɩɛ ɓɩkana de ko kílú; ɛ́ nɛ́ ʋ isi zʋʋ ké nyiidaborwie sɩɛrʋ, ká nɩɛ ná má cɩ́ gíŋgiŋí nyúú.
3 Zeezi sɩɛ́ pi wɩ́ɛ́ ɓɩkana a sʋ́ɔ́lɛ aá pɔ́wɔ́.
Ʋ sɛ́:
«Nɛ́ŋ oro rí kenú oŋduo kaa lɛ rʋ́ʋ́ mɩ́sɛ.
4 Ʋ háá mɩ́sɛ́ ɛ́, oŋbíé náŋa ɓallɛ ŋmɛ́nɔ nyúú, diíwiisi ko tʋɔsɛ dí.
5,6 Oŋbíé náŋa má ɓallɛ dɔ́wʋ́ɔ́ dɩhɩ̃́, tínʋ́l mʋɔ́ há sákɛ́.
Ɓa nyʋ́ kɩ́kɛ́lɛ́, tínʋ́l ná há wɩ luŋ wɩ́ɛ́.
Amá ɓa nalursi há wɩ tíé wérí zʋ́ɛ́, ká wɩɩsɛ ŋmɔ́wɩ́wɔ́, ɓa hɩ́lɔ́ a mʋ́ɔ́lɛ.
7 Oŋbíé náŋa má ɓallɛ sɔrʋ dɩhɩ̃́ a nyʋ́, sɔrʋ ná má nyʋ́ a tɔ́wɔ́ mɛ́, ɓa mʋ́ɔ́lɛ.
8 Ká oŋbíé ná náŋa má ɓallɛ tíé dɩwero a nyʋ́, a ɔsɛ wérí, náŋa hé bíé zɔlɔwa, náŋa mɛɛ́sɩbotorowa, náŋa mɛrɛ́ rɩ́ fíwa.
9 Nɛrɔ ná wuu há kéŋ dɩlla aá zesi wɩ́ɛ́, ʋ́ʋ́ tɩ́na nɛ.»
Beé rí tɛ Zeezi sɩ́sʋ́ɔ́lɛ sɩ́ŋsʋ́ɔ́la
10 Ɛ́ nɛ́ Zeezi karmɩbɛlɛ tuu peri bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Beé rí tɛ ɩ sʋ́ɔ́lɛ sɩ́ŋsʋ́ɔ́la aá pá nɩɛ?»
11 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Wɩɩsɛ có rɩ́ɩ́wa nɛ́ zɩ́mʋ́ kuótɔ́ɔ́ ná wɩ́féŋse,* amá ʋ to ɛ́ a pá nɩɛ nyáŋ.
12 Bee wɩ́ɛ́ nɛrɔ ná há ɩ̃́wɔ́, ɓa sɩ́ pɔ́ʋ́ súúri rʋ́ʋ́ ɔsɛ ka kɩ́ŋkáŋ; amá nɛrɔ ná há wʋ́ɔ́ ɛ̃, ɓa sɩ́ la mʋɔ́ ná má tɩɩ há mɩ́nʋ́ dɩhɩ̃́.
13 Wɩ́ɩ́ ná há tɛ ŋ sʋ́ɔ́lɛ sɩ́ŋsʋ́ɔ́la aá pá nɩɛ nɛ́ ká:
‹ɓaá bélú rí, ká wɩ ráŋ ná, aá zesi wɩ́ɛ́,
ká waá nɛ, a wʋ́ɔ́ mʋ́ʋ́la má ɛ̃.›
14 Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ Ezayi* há pʋ́ŋsɛ ɛ́ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ, ʋ nɩ́ɩ́ tʋ́ŋwɔ́ mɛ́.
Ʋ sɛ́:
‹Ɩ́ sɩ́ zízesi wɩ́ɛ́ wérí, ká sɩ́wɔ́ mʋ́ʋ́la nɛ́.
Ɩ́ sɩ́ bíbel wérí, ká sɩ́ óŋ wuu ná.
15 Bee wɩ́ɛ́ duo né nɩɛ nyunni dúókó;
ɓa fɛ́sɩ́wɔ́ dɩlla,
a tɔ́wɔ́ sɩ́ɛ́ mɛ́,
a makɛ rɩ́wɔ́ sɩ́ɛ́ sɩ́ óŋ ná,
rɩ́wɔ́ dɩlla sɩ́ wɩ́ɩ́ nɛ́,
a sɩ́ wɩ́ɩ́ má mʋ́l zɩ́mʋ́.
Ɓa waá ja rɩ́wɔ́ bɩ́rsɛ a báá sɩ́ áá zɔkɛ Wɩɩsɛ mɛ́,
ɛ́ nɛ́ tɛ ŋ wʋ́ɔ́ dúóré.›
16 Amá ɩ́ é, ɩ́ ná wér, bee wɩ́ɛ́ ɩ́ sɩ́ɛ́ ná, ɩ́ dɩlla má nɩ́nɛ.
17 Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́wa, Wɩɩsɛ wɩ́laabʋlla* rɩ́ nɩtékétékéwa ɓɩkana fa hɩ́ɛ̃́nɔ́ rɩ́wɔ́ néíwa wɩ́náálɛ nyáŋ, ká wʋ́ɔ́ néé, a hɩɛ̃nɛ rɩ́wɔ́ zésíwa wɩ́zesé nyáŋ, ká wʋ́ɔ́ zésé.»
Zeezi lɩ́sɛ oŋduuro sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ ná mʋ́l
18 «Ɩ́ sɩɛ́ zesi oŋduuro sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ ná mʋ́bʋɔ.
19 Nɩɛ ná háá zesi Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná wɩ́ɛ́ ká wʋ́ɔ́ mʋ́ʋ́la nɩ́ɛ́, ká Sɩtaanɛ* ko lɩ́sɛ wɩ́ɛ́ ná ɓa sɩɛnnɛ mɛ́, ɓa nɩhɩ̃́ oŋbíé ná há ɓállɛ́ ŋmɛ́nɔ nyúú ní.
20 Nɩɛ ná háá zesi Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́, a sáŋwɔ́ ɓalaɓala arɩ́ satɔrɔ́, ɓa nɩhɩ̃́ oŋbíé ná há ɓállɛ́ dɔ́wʋ́ɔ́ dɩhɩ̃́ nɛ́.
21 Amá wɩ́ɛ́ ná wʋ́ɔ́ sɩɛnnɛ túwé anɛ nalursi.
Ɓa há dé saŋ ɛ́, mʋɔ́, wɩɩla ɛ́ rá má wálmɛ há dé pérwó Wɩɩsɛ wɩ́bʋlɛ ná wɩ́ɛ́, ɓa dé vɛ nɛ́ mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́.
22 Nɩɛ ná má háá zesi Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́, a mʋ́, dúníé wɩ́bɩɩnɛ́ rɩ́ ɓɩjadaarɔ́ nyʋkɔ, tɔ́ Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ ná mɛ́ ɓa wɩ bíé wuó hé, ká mʋ́ɔ́lɛ, ɓa má nɩhɩ̃́ oŋbíé ná há ɓállɛ́ sɔrʋ dɩhɩ̃́ nɛ́.
23 Nɩɛ ná háá zesi Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ a nɩ́wɔ́ mʋ́ʋ́la, a hé dóé a tɩŋ wérí, ɓa nɩhɩ̃́ oŋbíé ná há ɓállɛ́ tíé dɩwero ní; Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ ná ɔsɛ anɛ ɓɩɛ há ɔ́sɛ́, náŋa hé bíé zɔlɔwa, náŋa mɛɛ́sɩbotorowa, náŋa mɛrɛ́ rɩ́ fíwa.»
Nyɔ́ɔ́ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
24 Zeezi baa sʋ́ɔ́lɛ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ nɔ́ŋɔ pɔ́wɔ́ a bʋlɛ́:
«Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná nɩhɩ̃́ anɛ báálɔ há ísé mʋ́ du mɩ́ɛ́ ʋ baka mɛ́ nɛ́.
25 Ɛ́ nɛ́ tɩ́taŋ, nɩɛ wuu pɩ́ dóŋ ká ʋ dɩŋdɔmɔ mʋ́ du nyɔ́ɔ́ hé mɩ́ɛ́ ná mɛ́, ká bɩrɛ.
26 Mɩ́ɛ́ ná nyʋ́, a wa, a lɛ nyunni, nyɔ́ɔ́ ná má nyʋ́.
27 «Ɛ́ nɛ́ baka ná tɩ́na tʋtʋnna ko bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
‹Nyúútɩ́na, mɩ́ɛ́ rá ɩ dúí baka ná mɛ́ rɛ́?
Nyɔ́ɔ́ má sɩɛ́ lɛ́ nɛɛ́ rɛ́ a nyʋ́ ráŋ?›
28 «Ɛ́ nɛ́ baka tɩ́na ná bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
‹Dɩŋdɔmɔ nɛ́ tʋ́ŋ ɛ́.›
«Ɛ́ nɛ́ tʋtʋnna baa bɔ́sʋ́:
‹Ɩ sɩɛ́ já ráá mʋ́ cúnni nyɔ́ɔ́ ná tá nɛ́?›
29 «Ɛ́ nɛ́ baka ná tɩ́na sɛ́:
‹Aɩ́, rɩɩ́wa nɩ́ɩ́ já rɩ́ɩ́wa cúnni nyɔ́ɔ́ ná mʋ́l néé mí, ɩ́ sɩ́ pɛ́ cúnni mɩ́ɛ́ náŋa má tá.
30 Ɩ́ lo rɩ́wɔ́ wuu cɩ́ ɛ́, rɩ́ mɩ́ɛ́ ná bɛ.
Rɩ mɩ́kʋnna sɩɛ́ mʋ́ɔ́, rɩ́ŋ a rɩ́wɔ́ la sɩ́ɛ́ cúnni nyɔ́ɔ́ ná a pú púlli rɩ́wɔ́ nyɩkɛ, ká sɩɛ́ kʋsɛ mɩ́ɛ́ ná hé vʋ́ʋ́ra mɛ́.› »
Mʋ́tárdɛ bíí sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
31 Ɛ́ nɛ́ Zeezi baa sʋ́ɔ́lɛ pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná nɩhɩ̃́ oŋduo oro ɓaá yɩ́rɛ mʋ́tárdɛ,* báálɔ oro há píé a dúú baka mɛ́ nɛ́.
32 Ɛ́ mʋ́tárdɛ* nɛ́ ká oŋduulé wuu sɩɛrʋ ɓɩwie.
Amá rʋʋ nɛ́ nyʋ́ɛ́, ʋʋ́ de wa nɛ́ a kɩ́llɛ dɩparɛ́ wuu, a bɩrmɛ tuu, diíwiisi cɛ́wɔ́ dallɛ ʋ hílli sɩɛrʋ aá cɔ.»
Sɩbʋ́r sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
(Liki 13.20, 21)
33 Zeezi baa ha sʋ́ɔ́lɛ pá nɩɛ ná bʋlɛ́:
«Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná nɩhɩ̃́ anɛ sɩbʋ́r* háálɔ há píé, a hé ɓáfurótu míŋ ɓɩkana mɛ́, ɓa cɛ́, a wuu isi wérí.»
Zeezi tɩ́ŋ sɩ́ŋsʋ́ɔ́la mɛ́ a karmɛ nɩɛ
(Markɛ 4.33, 34)
34 Zeezi tɩ́ŋ sɩ́ŋsʋ́ɔ́la mɛ́ nɛ́, a karmɛ wɩ́ɛ́ nyáŋ wuu a pá nɩkana ná.
Ʋ fa wɩ wɩ́ɩ́ wuu bʋ́lɛ́ aá pɔ́wɔ́, rɩ sɩ́ŋsʋ́ɔ́la rá.
35 Ʋ há á ɛ́, Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ fa há bʋ́l wɩ́ɛ́ ná nʋɔ nɛ́ súé.
Ʋ fa sɛ́:
«Ŋ sɩ́ tɩŋ sɩ́ŋsʋ́ɔ́la mɛ́ a bʋ́lwɔ́ rɩ́.
Ŋ sɩ́ bʋl wɩ́ɛ́ ná há ká wɩ́féŋsé dúníé púle mí wuu,
a pɔ́wɔ́.»
Zeezi lɩ́sɛ nyɔ́ɔ́ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ ná mʋ́l
36 Zeezi sɩɛ́ tá nɩkana ná ɓa col, ká ʋ zʋ jaa.
Ɛ́ nɛ́ ʋ karmɩbɛlɛ tuu peri bɔ́sʋ́ bʋ́lɛ́:
«Lɩ́sɛ baka ná nyɔ́ɔ́ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ ná mʋ́l párá.»
37 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Nɛrɔ ná há dú mɩ́ɛ́ ná nɛ́ ká Nɩbiino Bio.*
38 Baka ná nɛ́ ká dúníé.
Mɩ́ɛ́ ná nɛ́ ká Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ nɩɛ.
Nyɔ́ɔ́ ná má nɛ́ ká nɩɛ ná háá tɩŋ Sɩtaanɛ.
39 Dɩŋdɔmɔ ná há dú nyɔ́ɔ́ ná nɛ́ ká Sɩtaanɛ.
Ɓɩɛ kʋsɛ́ tɛ́ŋ ná nɛ́ ká dúníé isé.
Mɩ́kʋnna ná má nɛ́ ká Wɩɩsɛ malɩ́kawa.
40 «Anɛ nyɔ́ɔ́ ná ɓa há cúnné pú púlli rɩ́wɔ́ nyɩkɛ, dúníé kal isi má, ʋʋ́ á rʋ́ʋ́ nɛ ɛ́ nɛ́.
41 Nɩbiino Bio, sɩ́ tʋ́mʋ́ malɩ́kawa rɩ́wɔ́ zʋ́ʋ́ kuótɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, a tʋɔsɛ nɩɛ ná háá tʋŋ bɔ́ŋbɔ́ŋ, arɩ́ nɩɛ ná há yíkwó náŋa aá hé wɩ́bɔma ɛɛ mɛ́,
42 rɩ́wɔ́ kɛ́sɩ́wɔ́ yoo hé níŋtʋlɔ sɩɛrʋ.
Ráŋ ná ɓa há sɩ́ wi ká dʋsɛ nɛ́ŋsa aá mɩ́sɛ.
43 Ká nɩtékétékéwa é sɩ́ tʋ́tʋl ɓa Ana Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, anɛ wɩpomí háá tʋl ɛ́.
Nɛrɔ ná wuu há kéŋ dɩlla aá zesi wɩ́ɛ́, ʋ́ʋ́ tɩ́na nɛ.
Oŋpiŋo há féŋsé sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
44 «Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná nɩhɩ̃́ anɛ salmɛ há féŋsé baka mɛ́ nɛ́.
Báálɔ oro sɩɛ́ parɛ mʋ́ túkú mí, a ɔsɛ kaa féŋsi, ká jʋɔsɛ a mʋ́ yɛ́llʋ́ ɓɩɛ wuu a yɔwɛ baka ná.
Baŋzíŋ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
45 «Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná báá nɩhɩ̃́ anɛ báyɛlɔ́ háá ja baŋzííme ná há wéró rʋ́ʋ́ yɔwɛ nɛ́.
46 Ʋ sɩɛ́ mʋ́ tuki baŋzíŋpiŋo mí, ʋ yɛlɩ́ má zéŋ; ɛ́ nɛ́ ʋ bɩrmʋ́ a yɛ́llʋ́ ɓɩɛ wuu, a ko yɔwɛ baŋzíŋpiŋo ná.
Fíílé sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
47 «Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná báá ha nɩhɩ̃́ anɛ fíílé ɓa há píé yo fozeno sɩɛrʋ, ʋ kɛsɛ náŋwʋlɛ́ rɩ́wɔ́ duó wuu ní.
48 Ʋ sɩɛ́ sú, ɓa pɔsɛ kaa lɩɩ bil gíŋgiŋí, a sɩɛ́ ké aá tʋɔsɛ; ɓaá tʋɔsɛ ɓɩwere a hé kúrsi mí, ká ɓa ná há wɩ cúcówa, ɓa paa yoo tá.
49 Dúníé isé má sɩɛ́ á rʋ́ʋ́ nɛ ɛ́ nɛ́.
Wɩɩsɛ malɩ́kawa sɩ́ ko a tʋɔsɛ nɩtékétékéwa, ká tá nɩbɔma;
50 rɩ́ɩ́ sɩɛ́ pa nɩbɔma ná rɩ́ɩ́ yóó hé níŋtʋlɔ sɩɛrʋ.
Ráŋ ná ɓa há sɩ́ wi ká dʋsɛ nɛ́ŋsa aá mɩ́sɛ.»
51 Ká Zeezi sɩɛ́ bɔ́sʋ́ karmɩbɛlɛ ná bʋlɛ́:
«Ɩ́ nɛ́ wɩ́ɛ́ nyáŋ wuu rí?»
Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Óó, á nɩ́ɔ́.»
52 Ɛ́ nɛ́ Zeezi kaa gúlli a bʋlɛ́:
«Ɛ́ wɩ́ɛ́ sɩɛ́, Wɩɩsɛ kɛŋzɩnnɔ* ná é wuu há kúé bɩrmɛ Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná karmɩbio, ʋ tɩ́na nɩhɩ̃́ anɛ jaa tɩ́na há kéŋ wɩ́piŋe, aá lɩ́sɛ wɩ́fɛlɛ rɩ́ wɩ́bɩnɛ́wa nɛ́.»
Nazarɛtɛ nɩɛ vɛ́ Zeezi
53 Zeezi há sʋ́ɔ́lɛ sɩ́ŋsʋ́ɔ́la ná ko tenni, ʋ lɛ́ ráŋ mɛ́,
54 a bɩrmʋ́ Nazarɛtɛ; a sɩɛ́ mʋ́ zʋ́wɔ́ cémejaa* aá karmɛ nɩɛ.
Ʋ karmɛ́ ná de gɩ́rwɔ́.
Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Nɛɛ́ rɛ́ ʋ ná wɩ́zɩmɛ né duo?
Ʋ ná dóé nɛɛ́ rɛ́ aá tʋŋ wɩ́nyáŋsɛ nyáŋ?
55 Cápɩ́ŋta bio ná rá ɓó?
Ʋ maá rá to Maari* rí?
Ʋ maábɛlɛ é rá to Zakɛ* rɩ́ Zɔzɛfɛ* rɩ́ Sɩmɔŋ* arɩ́ Ziidi rí?
56 Ʋ nátolé é wuu rá á sɩ́sɩ́ɛ́nnʋ́wa nyɛ rɛ́?
Nɛɛ́ rɛ́ sɩɛ́ ʋ ná wɩ́ɛ́ nyáŋ?»
57 Ɓa tɩŋ ɛ́ wɩ́ɛ́ píwó sɩɛnnɛ mɛ́ a vɛ Zeezi.
Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ to nɛ́ŋ ʋ jaa nɩɛ rɩ́rʋ́ tɔ́ɔ́ nɩɛ dʋŋɔ sɩɛrʋ nɛ́.
Ká rʋʋ mʋ́ dɩhɩ̃́ wuu, ʋ píŋó.»
58 A tɩ́ŋwɔ́ há wʋ́ʋ́ lɛ́ɛ́ dí ná wɩ́ɛ́, ʋ wɩ wɩ́nyáŋsɛ kɩ́ŋkáŋ ɛ́ɛ́ ráŋ.