Sɩtaanɛ kúó díŋ Zeezi
4
1 Wɩɩsɛ Sabɩɩna* há sú Zeezi, ʋ lɛ́ Zʋrdɛŋ fuo ná mɛ́, Wɩɩsɛ Sabɩɩna ná kánʋ́ zʋ gɩrbétéke sɩɛrʋ.
2 Ráŋ nɛ́ Sɩtaanɛ* ko díŋú tápʋlɛ mɛɛ́sɛllɛ.
Ɛ́ tápʋlɛ mɛɛ́sɛllɛ pɛ́kɛ, Zeezi wɩ óŋ wuu díé.
Tápʋlɛ ná sɩɛ́ há kúé daarɛ, losu fa kenú wérí.
3 Ɛ́ nɛ́ Sɩtaanɛ bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Rɩɩ nɛ́ ɓɩɛ́na ká Wɩɩsɛ Bio, ɩ a rɩ́ dɔ́wɩ́ né bɩrmɛ ɓɩdííli.»
4 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Ɓa pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ bʋlɛ́:
‹Ɓɩdííli dʋŋɔ rá, nɩbííno dí aá hiẽsi.› »
5 Sɩtaanɛ kánʋ́ zɩ́ nyúú rí, a makɛ dúníé kuorí arɩ́ dúníé ɓɩɛ wuu pɔ́ʋ́, mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́,
6 ká bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Dúníé kuorí arɩ́ dúníé ɓɩɛ wuu, ŋ nɛ́ tɩ́wɔ́; ŋ wówó pí aá pá nɛrɔ ná ŋ há có ní.
7 Rɩɩ nɛ́ ɓírmíŋ sɩ́ɛ́ rɩ́ɩ́ cʋ́ɔ́lɩ́ŋ, ŋ sɩ́ píwó wuu pɛ́ɩ́.»
8 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Ɓa pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ bʋlɛ́:
‹Cʋɔlɛ Nyuutɩna ɩ Wɩɩsɛ dʋŋɔ léŋ,
aá tɩ́ŋʋ́ dʋŋɔ léŋ sɛ́ má.› »
9 Sɩtaanɛ baa ka Zeezi mʋ́ Zerizalɛmɛ,* a kánʋ́ zɩ́ Wɩcʋɔlɩjɩzeno* nyúú rí ɓóŋɓóŋ, ká bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Rɩɩ nɛ́ ɓɩɛ́na ká Wɩɩsɛ Bio, ɩ cɩ́ rɛɛ́wa, ká ɓéri cíksi tíé.
10 Ɓa pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ bʋlɛ́:
‹Wɩɩsɛ sɩ́ tʋ́mʋ́ malɩ́kawa rɩ́wɔ́ pɔ́ɩ́ mɛ́.›
11 A baa pʋ́ŋsɛ bʋlɛ́:
‹Malɩ́kawa sɩ́ céŋ kánɩ́,
a makɛ rɩ́ɩ́ naa sɩ́ dɔ́wɩ́ ŋmɔ́wʋ́.› »
12 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Ɓa pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ cɔɔ nɔ́ŋɔ má bʋlɛ́:
‹Sɩ́ Nyuutɩna ɩ Wɩɩsɛ sáánʋ́.› »
13 Sɩtaanɛ sɩɛ́ há púú lɩ́ŋ wuu mí a díŋ Zeezi ká gúl, ɛ́ nɛ́ ʋ lóú ká col, ká baa dɩ́dɛllɛ kal nɔ́ŋɔ.
Zeezi púlú tʋtʋmɛ́ Galiile dɩtɩ́llɛ
14 Ɛ́ nɛ́ Zeezi lɛ gɩrbétéke ná sɩɛrʋ, a bɩrmʋ́ Galiile* dɩtɩ́llɛ.
Wɩɩsɛ Sabɩɩna dóé fa mɩ́nʋ́ mɛ́.
Kílo ná wuu mí, nɩɛ faá bʋ́lʋ́ wɩ́ɛ́.
15 Ʋ fa pí Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ aá karmɛ nɩɛ Zuwifiwa* cémejɩɩsɛ* mɛ́.
Nɩɛ wuu fa ká nyɛ, ɓa háá bʋ́ʋ́ mɛ́.
Nazarɛtɛ nɩɛ vɛ́ Zeezi
16 Zeezi mʋ́ Nazarɛtɛ, ráŋ ná ʋ há bárɛ́.
Ɛ́ nɛ́ Zuwifiwa fɩɛlɛ́ tápʋl,* ʋ zʋ Zuwifiwa cémejaa,* anɛ ɛ́ ʋ há válɛ́ aá a.
Ʋ sɩɛ́ isi rʋ́ʋ́ karmɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ.
17 Ɛ́ nɛ́ ɓa pi Wɩɩsɛ Kɛnɔ cɔɔ ná, Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ* Ezayi* há pʋ́ŋsɛ́, a pɔ́ʋ́.
Ʋ la, a wúri a karmɛ ráŋ ná ɓa há pʋ́ŋsɛ́ bʋlɛ́:
18 «Wɩɩsɛ Sabɩɩna mɩ́nɩ́ŋ mɛ́,
Wɩɩsɛ lɩ́sɩ́ŋ
[a tʋ́mɩ́ŋ rɩ́ŋ bʋɔlɛ sazɔkɔ́ tɩ́náwa.]
Wɩɩsɛ nɛ́ tʋ́mɩ́ŋ rɩ́ŋ bʋl Labaarɩwero
wɩ́ɛ́ pá summe.
Ʋ nɛ́ tʋ́mɩ́ŋ rɩ́ŋ bʋl pá bɩnajaa nɩɛ,
rɩ́ ɓa sɩ́ lɩ́sɩ́wɔ́, a bʋl pá nyʋmma,
rɩ́ ɓa sɩ́sɛ sɩ́ wúnni,
ká la nɩɛ ná ɓa háá bɛŋsɛ́ a tá.
19 Ʋ tʋ́mɩ́ŋ rɩ́ŋ bʋl Wɩɩsɛ bárka bɩna ná wɩ́ɛ́ a pá nɩɛ.»
20 Zeezi há kármɛ́ ko tenni, ʋ kéŋ kɛnɔ ná tɔ́, a pii pá Zuwifiwa cémejaa ná tʋtʋnnɔ, ká mʋ́ ké.
Nɩɛ ná wuu fa há ké jaa ná sɩɛrʋ, ɓa wuu de firki sɩ́ɛ́ cɔ́ʋ́ mɛ́ aá bélú.
21 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Dɩhɩ̃́ né ŋ há kármɛ́ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ a pɛ́ɩ́wa, ɩ́ zesi nyɛ, ʋ nʋɔ súó zaa, mʋ́l né tɩɩ tɩɩ mɛ́.»
22 Nɩɛ ná wuu sɩɛrʋ tɔ́rʋ́ nyúú wérí, ɓa bɩ́bɛ́llʋ́; ʋ wɩ́bʋlɛ́ há wéró, ʋ ɛ́ de vɔ́kwɔ́, ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Zɔzɛfɛ bio ná rá rɛ́?»
23 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ŋ ɩ́ɔ̃́, ɩ́ sɩ́ bʋl anɛ ɛ́, sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ né há sɛ́:
‹Dɔ́kta, gɩrɛ váárɩ́ tɩɩ.›
Ɩ́ sɩɛ́ báá sɩ́ bʋlɛ́:
‹Ɩ há á wɩ́ɛ́ ná wuu Kapɛrnayimi* mí, á nɩ́wɔ́ wuu ní, sɩɛ́ a ɛ́ wɩ́ɛ́ nʋ́ʋ́, ɩ tɩɩ tɔ́ɔ́ mɛ́ rɛɛ́ yee.› »
24 Ká Zeezi baa ha bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́wa, Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ* wuu, ʋ tɩɩ tɔ́ɔ́ é mí, ɓa wʋ́ʋ́ wɩ́ɛ́ có wérí.
25 Taŋá tɩɩ nɛ́ ŋ bʋ́bʋl, ɩ́ zesi wérí.
Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ Eli* mɩnɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, duóŋ fa cɩ́nɔ́, bɩŋsɛ botoro arɩ́ caŋsɛ balgo, a wɩ kúé, ká losu ɓɩzeno zʋ tɔ́ɔ́.
Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, yúháála fa káŋ Ɩzɩrayɛl tíé mí;
26 ká Wɩɩsɛ wɩ Eli tʋ́mɛ́ rʋ́ʋ́ sáŋ ɛ́ yúháála oro wuu mí, amá Wɩɩsɛ tʋ́mʋ́, ʋ mʋ́ sáŋ yúháálɔ oro dʋŋɔ balá mɛ́ rɛ́, Sɩdɔŋ* dɩtɩ́llɛ, tɔ́ɔ́ oro mí, ɓaá yɩ́rɛ Sarɛpɩta.
27 Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ Elize* má mɩnɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, dayalma fa káŋ Ɩzɩrayɛl tíé mí; ká balá má wɩ dúóré, amá Siiri* tɩ́náwa báálɔ oro ɓaá yɩ́rɛ Naamaŋ,* ʋ dʋŋɔ nɛ́ dúóré.»
28 Nɩɛ ná wuu fa há mɩŋ Zuwifiwa cémejaa ná sɩɛrʋ, ɓa há nɛ́ ɛ́ wɩ́ɛ́, ɓa cɔ́ɛ́ wɛ́ Zeezi wérí.
29 Ɓa de isi ka Zeezi pɔsɛ lɛ tɔ́ɔ́ ná kíŋkere.
Ɓa tɔ́ɔ́ ná fa cɩ́ dúŋdúóŋ nyúú ní.
Ɓa sɩɛ́ pɔ́sʋ́ zɩ́ dúŋdúóŋ ná nyúú rí ɓóŋɓóŋ, ká rɩ́wɔ́ fa de lɛ́lʋ́ tá rʋ́ʋ́ tuwi ɓal.
30 Amá Zeezi cáŋwɔ́ sɩ́sɩ́ɛ́nnʋ́wa lɛ, a col.
Zeezi kírí kaŋtɔŋ ʋ lɛ báálɔ oro mí
31 Ɛ́ nɛ́ Zeezi lɛ Nazarɛtɛ mɛ́, a tuwi tɔ́ɔ́ ná há mɩŋ Galiile dɩtɩ́llɛ, ɓaá yɩ́rɛ Kapɛrnayimi.
Zuwifiwa fɩɛlɛ́ tápʋl,* ʋ zʋ Zuwifiwa cémejaa,* a kɩ́karmɛ nɩɛ.
32 Ʋ karmɛ́ ná de gɩ́rwɔ́, bee wɩ́ɛ́ ʋʋ́ bʋ́lʋ́ rɩ́ tíŋ ní.
33 Rɩ báálɔ oro má fa mɩŋ Zuwifiwa cémejaa ná sɩɛrʋ; kaŋtɔŋ bɔ́ŋ rɩ́ zɩ́nʋ́, a kánʋ́ aá wálmɛ.
Ʋ de kɩ́kɩ́ɩ́lɛ kɩ́ŋkáŋ a bʋlɛ́:
34 «Héí!
Nazarɛtɛ tɩ́náwa Zeezi, beé rí ɩ jɩ́ja rɩ́ɩ́ pii tʋ́ŋrá mɛ́?
Ɩ kórá zɔkɛ́ mɛ́ nɛ́?
Ŋ ɩ́ɩ̃́ há ká nɛ́ŋ ná rɛ́.
Ɩ nɛ́ ká Wɩɩsɛ Nɩlɩsɛ, ʋ Bisapʋmmɔ tɩ́na.»
35 Ɛ́ nɛ́ Zeezi ɓɛ kaŋtɔŋ ná mɛ́ bʋlɛ́:
«Tɔ́ɩ́ nʋɔ ná; lɛ ká tá báálɔ né!»
Ɛ́ nɛ́ kaŋtɔŋ ná pi báálɔ ná fɩ́rɛ tíé nɩɛ ná wuu sɩ́ɛ́, ká lɛ ká tɔ́ʋ́.
Ʋ wɩ báálɔ ná wɩ́bɔ́ŋ wuu ɛ́ɛ́.
36 Ʋ ɛ́ de maanɛ nɩɛ ná wuu nʋʋsɛ, ɓa bʋ́bɔsɛ náŋá bʋlɛ́:
«Ɛrɛ́wa rɛ́ ʋ bʋ́bʋl wɩ́ɛ́ nyɛ?
Báálɔ né kéŋ tíŋ arɩ́ dóé, aá kiri kaŋtɔmɔ ɓaá lɛ nɩɛ mɛ́!»
37 Ɛ́ nɛ́ Zeezi yɩr lɛ, ɓa bʋ́lʋ́ wɩ́ɛ́ ceŋ Kapɛrnayimi kílo tɔ́nɛ wuu.
Zeezi dúóri pʋɔllɛ ɓɩkana
38 Zeezi lɛ Zuwifiwa cémejaa ná mɛ́, a mʋ́ zʋ báálɔ oro jaa.
Ɛ́ báálɔ yɩr nɛ́ Sɩmɔŋ.
Ʋ zʋ́ɔ́ rɩ Sɩmɔŋ* háálɔ maá tɛŋ fa lʋ́mɔ́ kɩ́ŋkáŋ.
Ɓa sɩɛ́ sʋ́lʋ́ rʋ́ʋ́ dúórú.
39 Ɛ́ nɛ́ Zeezi tuu pérú, a cúllú mí, ká bɛsɛ tɛŋlʋmɛ ná mɛ́ ʋ lɛ, ká háálɔ ná dúóri, a nyáŋ isi mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́, a a ɓɩdííle pɔ́wɔ́ ɓa dí.
40 Ʋ gbaanɛ, wɩɩsɛ há zʋ́ɛ́ ká tá pʋmmɔ, nɩɛ ná wuu há kéŋ pʋɔllɛ ɓa jɩɩsɛ mɛ́, dɩwɩ́l rɩ́rʋ́ dúó wuu há kéŋwó, ɓa ísó pɔ́wɔ́ ko Zeezi rí.
Zeezi pɔ́ʋ́ nɛ́ŋsa tɩ́kwɔ́ mɛ́ balá baláwa, ɓa dúóri.
41 Ʋ kírí kaŋtɔmɔ ɓɩkana má ɓa lɛ nɩkana mɛ́, ká kɩ́kɩ́ɩ́lɛ bʋlɛ́:
«Ɩ nɛ́ ká Wɩɩsɛ Bio!»
Amá Zeezi bɛ́sɩ́wɔ́ mɛ́, a pɔ́ rɩ́wɔ́ sɩ́ wɩ́ɛ́ bʋ́lʋ́, bee wɩ́ɛ́ ɓa fa ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɩ́ Zeezi ní ká Kirisi.*
Zeezi lɛ́ Kapɛrnayimi mí
42 Tɔ́ɔ́ há pʋ́lɛ́, Zeezi lɛ́ Kapɛrnayimi mí a mʋ́ dɩhɩ̃́ oro, nɛ́ŋ wuu há to ráŋ.
Nɩɛ ɓɩkana sɩɛ́ isi a gʋɔrɛ aá jɔ́ʋ́.
Ɓa sɩɛ́ há jɛ́ɛ́ mʋ́ nóú, ɛ́ nɛ́ ɓa wɩ́wálmɛ rɩ́wɔ́ kánʋ́ bil, rʋ́ʋ́ sɩ́ cólú káá tɔ́wɔ́.
43 Amá Zeezi bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́ŋ mʋ́ bʋl Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ Labaarɩwero ná wɩ́ɛ́ pá tɔ́nɛ ná náŋa má.
Wɩɩsɛ tʋ́mɩ́ŋ ɛ́ wɩ́ɛ́ nɛ́.»
44 Ká sɩɛ́ mʋ́ Ziide tíé a bʋl Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́, Zuwifiwa cémejɩɩsɛ mɛ́.