Zeezi tíŋ lɛ́ nɛɛ́?
20
1 Kal oro, Zeezi fa háá karmɛ nɩɛ Wɩcʋɔlɩjɩzeno* ná mɛ́, káá bʋl Wɩɩsɛ Labaarɩwero wɩ́ɛ́, ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa* nɩhɩɛ̃́sɛ, rɩ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna,* arɩ́ tɔ́ɔ́ nɩhɩɛ̃́sɛ* isi pa náŋá ko lʋ́ʋ́ mɛ́,
2 a bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Ɩ ná tíŋ nɛɛ́ rɛ́ aá a wɩ́ɛ́ nyáŋ?
Áŋ rɩ́ pɛ́ɩ́ ɛ́ tíŋ?»
3 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ŋ má sɩ́ bɔ́sɩ́wa wɩ́ɩ́.
4 Áŋ rɩ́ tʋ́ŋ Zaŋ, rʋ́ʋ́ ka nɩɛ muŋsi nyii mí, Wɩɩsɛ nɛ́ yáá, nɩbííne ní?
Ɩ́ makɛ páŋ.»
5 Ɛ́ nɛ́ ɓa kaa cɔ́ksɩ́wɔ́ tɩɩ mɛ́ bʋlɛ́:
«Raá nɛ́ sɛ́ Wɩɩsɛ nɛ́ tʋ́ŋ Zaŋ, ʋ sɩ́ bʋlɛ́:
‹Ká beé rí sɩɛ́ tɛ ɩ́ wɩ Zaŋ wɩ́ɛ́ lɛ́ɛ́ dí?›
6 Raá nɛ́ sɩɛ́ báá sɛ́ nɩbííne ní tʋ́mʋ́ má, nɩkana nyáŋ wuu sɩ́ yósírá rɩ́ dɔ́wʋ́ɔ́, bee wɩ́ɛ́ ɓa wuu fa ɩ́ɔ̃́ wérí, rɩ́ Zaŋ ká Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ* nɛ́.»
7 Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋl Zeezi rí bʋlɛ́:
«Á wɩ nɛrɔ ná há tʋ́ŋ Zaŋ ʋ muŋsi nɩɛ nyii mí ɛ̃.»
8 Zeezi má sɛ́:
«Aã, ŋ má sɩɛ́ wɩ́ŋ há ná tíŋ ráŋ ná aá a wɩ́ɛ́ nyáŋ mákɩ́ pɛ́ɩ́wa.»
Padííre sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
9 Ɛ́ nɛ́ ká Zeezi sʋ́ɔ́lɛ pá jamáŋ ná bʋlɛ́:
«Báálɔ oro rí hé baka, a cɔ́ŋsɛ víínyi* tuuni, a pii hɛ́ pá parɛ ráá ɓa nɩɛ rɩ́wɔ́ bíbel, ká va ŋmɛ́nɔ, a dáánɛ.
10 Víínyi tuuni ná nɔnɔ bɩɩ tɛ́ŋ ko peri, ʋ tʋ́mʋ́ tʋtʋnnɔ nɔ́ŋɔ tubelle ná dɩhɩ̃́, rʋ́ʋ́ mʋ́ lɔ́ʋ́ ker ko.
Tʋtʋnnɔ ná mʋ́, padííre ná kaa ŋmɔwɛ, a kiri tá ʋ col rí náwuole.
11 Ɛ́ nɛ́ baka ná tɩ́na baa tʋŋ tʋtʋnnɔ nɔ́ŋɔ ʋ mʋ́, ɓa kánʋ́ má ŋmɔwɛ, a tʋ́ksʋ́ wérí, a kiri tá ʋ má col rɩ́ náwuole.
12 Ʋ baa tʋŋ tʋtʋnnɔ nɔ́ŋɔ, botoro tɩ́na mɛ́; ɓa ŋmɔ́wʋ́ má a bʋ́rmɛ, a kiri tá ʋ col.
13 «Ɛ́ nɛ́ baka ná tɩ́na sɛ́:
‹Ŋ sɩɛ́ á rɩ́ŋ a ɛrɛ́ rɛ́?
Ŋ sɩ́ tʋ́mɩ́ŋ bicólli, rɩɩ́ gbé, rʋʋ é ní mʋ́ɛ́, ɓa sɩ́ zílú.›
Ká ɓɩɛ́na tʋ́mʋ́.
14 «Padííre ná há nóú rʋʋ́ kó, ɓa vʋ́ʋ́rɔ́ tʋŋ nʋɔ mɛ́ á bʋlɛ́:
‹Ʋ nɛ́ tɛ liwe né; ɛ́ wɩ́ɛ́, á ɓʋ́ʋ́, ká nɛ́ tɩ́llɛ liwe ná.›
15 Ɓa ɓɩɛ́na de isi ka bio ná lɛ baka ná mɛ́, a ɓʋ́ʋ́.»
Zeezi sɩɛ́ bɔsɛ nɩɛ ná bʋlɛ́:
«Ʋ há cɩ́ nyɛ, baka ná tɩ́na á rʋ́ʋ́ pi beé rí tʋŋ padííre ná mɛ́?
16 Ʋʋ́ kó ní, rɩ́ɩ́ ɓʋ́ʋ́sɛ ɛ́ padííre wuu, káá báá pa nɩɛ náŋa rɩ́ɩ́ hé rɩ́wɔ́ bíbel.»
Jamáŋ ná há nɛ́ ɛ́ ko tenni, ɓa sɛ́:
«Wɩɩsɛ waá saŋ rɩ́ nyɛ bil.»
17 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bélwó, ká bʋlɛ́:
«Ɓa há pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ cɔɔ nɔ́ŋɔ bʋlɛ́:
‹Dɔ́wɩ́ ná jɩsɔɔra há vɛ́ɛ́ tá,
ɛ́ dɔ́wɩ́ nɛ́ bɩ́rmɛ́ dɔ́wɩ́wero ná há dúókó,
ɓa pii bil jaa mʋ́l nagbáŋjɛ́.›
Ʋ mʋ́bʋɔ nɛ́ beé rí?
18 Nɛrɔ ná wuu há ɓál ɛ́ dɔ́wɩ́ daha, ʋ tɩ́na sɩ́ bónni, ká rɩ ɛ́ dɔ́wɩ́ ɓál nɛ́ŋ nyúú, ʋ sɩ́ pʋ́nnɛ tɩ́na.»
19 Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɩhɩɛ̃́sɛ, rɩ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna fa de cɩ́ ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, rɩ́wɔ́ ka Zeezi, bee wɩ́ɛ́ ɓa ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɛ́ ɓa nɛ́ ʋ sʋ́ɔ́lɛ pá ɛ́.
Amá ɓa faá fá jamáŋ ná héwíŋ.
Loŋpó wɩ́ɛ́ arɩ́ Wɩɩsɛ ker wɩ́ɛ́
20 Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa* nɩhɩɛ̃́sɛ, rɩ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna* ná sɩɛ́ kɩ́kɩ́ɛ́lɛ Zeezi mí.
Ɓa tɩŋ ɛ́ wɩ́ɛ́ a tʋŋ nɩɛ ná há píwó tɩɩ makɛ nɩtɩɩwa ká to ɛ́, rɩ́wɔ́ ballɛ ka Zeezi; rʋʋ bʋ́l wɩ́ɩ́ nɔ́ŋ nyɔ́rkɛ, rɩ́wɔ́ tɩŋ ráŋ mɛ́ a kánʋ́ hé sarɩ́yadííre rí tɔ́ɔ́ sɩ́dííre nɛ́sɛ mɛ́.
21 Ɛ́ nɩɛ sɩɛ́ bɔsɛ Zeezi bʋlɛ́:
«Karmɩ'ana, á ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɩ́ɩ́ wɩ́bʋlɛ́ arɩ́rɩ́ karmɛ́ wuu ká taŋá, ɩ wɩ nɩbííno píŋ bel, amá ɩɩ́ karmɛ nɩɛ ɛ́ ná tɩɩ tɩɩ há mɔhɛ̃́, rɩ́wɔ́ tɩŋ Wɩɩsɛ cólle taŋá sɩɛrʋ nɛ́.
22 Ɛ́ wɩ́ɛ́, loŋpó ná á há túmé aá pá Romi* kuózeno, ʋ ɛ́ cɛ́rɔ́ rɩ́ yáá, ʋ wɩ cɛ́rɛ́?
Lɩ́sʋ́ sɩ́ɛ́ párá.»
23 Amá Zeezi kɩ́ɛ́lɔ́ zɩ́ŋwɔ́ wɩ́kanɩ́ mʋ́l, ɛ́ nɛ́ ʋ bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ ka meéwí ko rɛɛ́ rɩ́ŋ ná.
24 Áŋ nyúú rí, arɩ́ áŋ yɩ́r rɛ́ pʋ́ŋsɛ ráŋ?»
Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Romi kuózeno ní.»
25 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɛ́ wɩ́ɛ́, omo ná há mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́wa túŋ pá Romi kuózeno, ɩ́ túŋ pɔ́ʋ́; ká omo ná há ká Wɩɩsɛ ker, ɩ́ pii pá Wɩɩsɛ.»
26 Ɓa wɩ wóllé ná Zeezi dɩnyɔ́rkɛ, ʋ wɩ́bʋlɛ́ ná sɩɛrʋ jamáŋ ná sɩ́ɛ́.
Amá Zeezi nʋlɩ́sɔ ná dé vɔ́kwɔ́ nɛ́, ɓa nʋʋsɛ maanɛ, ɓa ké síkísíkí.
Zeezi bʋ́l sʋsɛ bɩr'isé wɩ́ɛ́ pá Sadɩsɩɛ̃wa
27 Ɛ́ nɛ́ nɩɛ bamma, ɓaá yɩ́rwɔ́ Sadɩsɩɛ̃wa,* há sɛ́ rɩ́ sʋsɛ wɩ bɩ́rɛ́ aá isi, ɓa náŋa isi ko Zeezi rí a bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
28 «Karmɩ'ana, Moyizi* pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ párá bʋlɛ́:
‹Rɩ báálɔ nɛ́ já háálɔ ká ka maábio, rʋʋ rɩ́rʋ́ háálɔ ná nɛ́ wɩ bíí lʋ́lɛ́, ká rʋ́ʋ́ sʋwɛ ká tá háálɔ ná, rʋ́ʋ́ maábio ná pii ja, a lʋl bɛlɛ tá ʋ maalɩtoó ná yɩr mɛ́.›
29 Lɩkápáwa balpɛ rɩ́ sɩɛ́ ráŋ, ɓa sɩɛrʋ nɔhɔ̃́ ja háálɔ, ʋ rɩ́rʋ́ wɩ bíí lʋ́lɛ́, ká ʋ sʋwɛ ká tá háálɔ ná.
30 Ʋ tʋkɛ́ pi yúháálɔ ná ja, ɛ́ tɩɩ tɩɩ.
31 Ʋ má tʋkɛ́ baa pii ja, ɛ́ tɩɩ tɩɩ nʋ́ʋ́.
Ɓa wuu balpɛ ná ja háálɔ ná la náŋá mɛ́, oro wuu rɩ́rʋ́ wɩ bíí lʋ́lɛ́, ká ɓa wuu sʋsɛ.
32 Ʋ ɛ́ har rɩ́ mɛ́, háálɔ ná má sʋwɛ.
33 Sʋsɛ kal bɩr'isí, orí rí sɩɛ́ tɩ́llɛ háálɔ ná?
Ɓa wuu balpɛ nɛ́ há jɔ́ʋ́ la náŋá mɛ́.»
34 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Tíé nyúú rɛɛ́ nɛ́, báála rɩ́ háála jɩ́ja náŋá.
35 Amá nɩɛ ná Wɩɩsɛ há bélé, rɩ ɓa kéŋ ker sʋsɛ bɩr'isé mí, cíé dúníé mí, ɓa wɩ náŋá ja.
36 Ɓa sɩɛ́ báá wɩ wuó sʋsɛ má, bee wɩ́ɛ́ ɓaá á rɩ́wɔ́ nɛ Wɩɩsɛ malɩ́kawa há nɩhɩ̃́ ɛ́ nɛ́.
Ɓa ká Wɩɩsɛ bɛlɛ nɛ́, ɓa há bɩ́rɛ́ isi sʋʋ mɛ́.
37 Moyizi máŋsɛ sʋsɛ bɩr'isé wɩ́ɛ́, ʋ a nyaamɩ́, ráŋ ná sɔrʋ túí há kéŋ níŋ ká waá dí.
Ráŋ, ʋ kéŋ Nyuutɩna yɩ́rɛ:
‹Abɩrahaŋ* rɩ́ Ɩzakɛ* arɩ́ Zakɔbɛ* Wɩɩsɛ.›
38 Ɛ́ wɩ́ɛ́, Wɩɩsɛ sɩɛ́ ká nɩwómme Wɩɩsɛ nɛ́, ʋ to nɩsʋsɛ́ Wɩɩsɛ; Wɩɩsɛ nɩɛ é wuu sɩɛ́ ká nɩwómme ní.»
39 Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna* bamma sɛ́:
«Karmɩ'ana, ɩ bʋ́l wérí.»
40 Ɛ́ nɛ́ ɓa báá wɩ Zeezi kɔwɛ aá bɔsɛ wɩ́ɩ́ wuu mí.
Kirisi to kuóro Davidi Bio dʋŋɔ nɛ́, ʋ kɔ́ʋ́ Nyuutɩna má nɛ́
41 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ʋ cɩ́ ɛrɛ́ rɛ́ ɓa sɛ́ rɩ́ Kirisi* ká kuóro Davidi* Bio*?
42 Davidi tɩɩ bʋ́l Yɩɩla kɛnɔ* sɩɛrʋ bʋlɛ́:
‹Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋ́lɩ́ŋ Nyuutɩna rɩ́ bʋlɛ́:
«Kéníŋ néduu,
43 a kaá ja tápʋl ná ŋ háá á rɩ́ŋ kɛ́sɩ́ dɩŋdɔma wuu
héí nɛ́sɛ mɛ́.» ›
44 Kuóro Davidi sɩɛ́ háá yɩ́rɛ Kirisi ʋ Nyuutɩna, Kirisi sɩɛ́ cɩ́ ɛrɛ́ rɛ́, a a Davidi Bio*?»
Zeezi sɛ́ rɩ́wɔ́ pɔ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna mɛ́
45 Jamáŋ ná wuu ha háá zesi Zeezi rɩ́, ɛ́ nɛ́ ʋ bʋl pɔ́ʋ́ karmɩbɛlɛ bʋlɛ́:
46 «Ɩ́ kánɩ́wa tɩɩ arɩ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna ná!
Ɓa có gɛluŋe suu gʋɔrɛ́, a cólli rɩ́wɔ́ ɓírmi tíé aá bɔ́llɩ́wɔ́ nɩkana sɩɛrʋ.
Rɩ ɓa nɛ́ zʋ́ Zuwifiwa cémejɩɩsɛ* má, ɓaá bɛ́llɛ tʋɔsɛ dɩkéŋwere ná há mɩŋ sɩ́ɛ́ nɛ́; rʋʋ ká cana má dɩdíí rɩ́wɔ́ mʋ́, ɓaá bɛ́llɛ tʋɔsɛ sɩ́ɛ́ dɩkéŋpiŋe ní.
47 Ɓaá fóri yúháála ɓɩɛ má wuu ní, ká rɩ ɓa cɩ́ nɩɛ sɩ́ɛ́, ɓa cʋɔlɛ Wɩɩsɛ déŋdéŋ, a makɛ rɩ́wɔ́ bʋlɛ́ ɓa ká nɩwéré.
Wɩɩsɛ sɩɛ́ sɩ́ a rɩ́wɔ́ dí wɩhála ɓɩzeno a kɩ́llɛ nɩɛ náŋa.»