Zeezi rí Zase wɩ́ɛ́
19
1 Zeezi zʋ́ Zeriko* tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, a caŋ aá lɛ́.
2 Báálɔ oro má sɩɛ́ fa mɩŋ ráŋ ɓaá yɩ́rʋ́ Zase.
Ʋ fa ká loŋpolaara nɔhɔ̃́ rɛ́, a ka ɓɩɛ wérí.
3 Ʋ sɩɛ́ faá já rʋ́ʋ́ ná Zeezi há ká nɛ́ŋ ná, amá ʋ há kúló wɩ́ɛ́, ká nɩɛ a ɓɩkáná, ʋ wʋ́ʋ́ wuó ná.
4 Ɛ́ nɛ́ ʋ fá kɛ́rɛ sɩ́ɛ́, a zɩ́ tuu, a makɛ Zeezi háá á rʋ́ʋ́ ko zʋ tuu ná mʋ́l daarɛ, rʋ́ʋ́ nóú.
5 Zeezi há kúé zʋ tuu ná mʋ́l, ʋ báŋɔ́ bel ná Zase a bʋlɛ́:
«Zase, ko tuwi kɩ́kɛ́lɛ́, ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́ŋ zʋ́ɩ́ jaa nɛ́ zaa.»
6 Zase ɓɩɛ́na tuwi kɩ́kɛ́lɛ́, a ka Zeezi mʋ́ʋ́ jaa, arɩ́ satɔrɔ́.
7 Nɩɛ ná wuu há ná ɛ́, ɓa dé ŋmúŋmurmi wɩ́ɛ́ nɛ́ a bʋlɛ́:
«Báálɔ né mʋ́ɔ́ zʋ wɩ́bɔŋ'aarɔ jaa.»
8 Ká Zase isi cɩ́ dahá, Nyuutɩna Zeezi sɩ́ɛ́ a bʋlɛ́:
«Ná, Nyuutɩna, ŋ sɩ́ píŋ ɓɩɛ ɓaamɔnáŋáwa ɓa summe; ká rɩŋ gɩ́rmɩ́ nɛ́ŋ má rɩ́ɩ́ lɔ́ʋ́ meéwí, ŋ sɩ́ túŋ tɩ́na meéwí ná náŋa buke baná, a pɔ́ʋ́.»
9 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Jaa né nɩɛ zaa ná Wɩɩsɛ laatɛ́, bee wɩ́ɛ́ báálɔ né má ká Abɩrahaŋ* duo nɛ́ŋ rɛ́.
10 Nɩbiino Bio* kúó rʋ́ʋ́ ja a la nɩɛ ná há yʋ́ksɛ́ nɛ́ tá.»
Báálɔ oro há pí meéwíé ɓɔ́ʋ́ tʋtʋnna ká mʋ́ ŋmɛ́nɔ
11 Zeezi há mʋ́ɛ́ aá peri Zerizalɛmɛ tɛ́sɩ́ɩ́, nɩɛ bɩɩnɛ rɩ Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná á rʋ́ʋ́ nyɩɩsɛ mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́ nɛ́, ɛ́ nɛ́ ʋ sʋ́ɔ́lɛ pá nɩɛ ná háá zesé.
12 Ʋ sɛ́:
«Báálɔ oro fa mɩŋ ráŋ, ʋ rɩ́rʋ́ jaa nɩɛ kéne wér; ɓa ká nɩpíŋé rí.
Ɛ́ báálɔ sɩɛ́ isi rʋ́ʋ́ mʋ́ tɔ́bolo oro, rɩ́wɔ́ bílú kuorí, rʋ́ʋ́ bɩrko la kuóɓasa ʋ tɔ́ɔ́ mɛ́.
13 Ká rʋ́ʋ́ sɩɛ́ zɩŋ col, ʋ yɩ́rʋ́ tʋtʋnna fí, a pɔ́wɔ́ nɛ́ŋ nyúú wuu meéwí, rɩ́wɔ́ la aá bɩ́rɛ rʋ́ʋ́ mʋ́ ká ko.
14 «Báálɔ ná tɔ́ɔ́ nɩɛ sɩɛ́ fa bɛ́rʋ́; ɛ́ nɛ́ ʋ va, ká ɓa de tʋŋ nɩɛ ʋ har mɛ́, rɩ́wɔ́ mʋ́ bʋlɛ́:
‹Á wɩ có rɩ́ ŋ́ né dírá tɔ́ɔ́ kuorí.›
15 «Ká ɓa bil báálɔ ná kuorí ʋ bɩrko.
Ʋ sɩɛ́ há kúé, ʋ yɩ́rʋ́ tʋtʋnna ná ʋ fa há pí meéwíé pá, rʋ́ʋ́ ná nɛrɔ wuu há bɩ́rɛ́ ná ɛ́.
16 «Ɛ́ nɛ́ dʋ́ŋdʋ́ʋ̃́ nɛrɔ ko a bʋlɛ́:
‹Ŋ nyúútɩ́na, meéwí ná ɩ há píé páŋ, ŋ kenó bɩ́rɛ, a nóú náŋa buke fí a súúri.›
17 «Ɛ́ nɛ́ kuóro ná sɛ́:
‹Tabárkála, ɩ ká tʋtʋnnʋwérí; ɩ há bél oŋwiisi mí rí taŋá nyɛ, ŋ sɩ́ bílí tɔ́nɛ fí nyúú, rɩ́ɩ́ bíbélwó mí.›
18 «Tʋtʋnnɔ ná tʋkɛ́ ko, a má bʋlɛ́:
‹Ŋ nyúútɩ́na, meéwí ná ɩ há páŋ, ŋ kenó bɩ́rɛ a nóú náŋa buke bɔmmʋ́ɔ́ a súúri.›
19 «Ɛ́ nɛ́ kuóro ná bʋ́lʋ́ má rɩ́ bʋlɛ́:
‹Ɩ má, ŋ sɩ́ bílí tɔ́nɛ bɔmmʋ́ɔ́ nyúú, rɩ́ɩ́ bíbélwó mí.›
20 «Tʋtʋnna ná nɔ́ŋɔ má baa ko a bʋlɛ́:
‹Ŋ nyúútɩ́na, néí meéwí ná, ŋ fa píó gúlli gɛkɔsɔ mɛ́ nɛ́.
21 Ŋŋ́ fɛ́ɩ́ rɛ́, bee wɩ́ɛ́ ɩ wɩ́ɛ́ háákɔ́.
Ɩ há wɩ omo ná bílé ní, ɩ pípi, aá kʋŋ ɓɩɛ ná má, ɩ há wɩ dúé.›
22 «Ɛ́ nɛ́ kuóro ná bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
‹Ɩ ká tʋtʋnnʋtɔk rɛ́; ɩ tɩɩ nʋɔ wɩ́bʋlɛ́ nɛ́ sɩɛ́ ŋŋ́ á rɩ́ŋ pii díí sarɩ́ya.
Ɩ fa ɩ́ɔ̃́ rɩ́ŋ wɩ́ɛ́ háákɔ́ rɛ́, a zɩŋ rɩ́ŋ pi omo ná, ŋ há wɩ bílé ní, a zɩŋ rɩ́ŋ kʋŋ ɓɩɛ ná má, ŋ há wɩ dúé.
23 Ɛ́ wɩ́ɛ́, beé rɩ́ sɩɛ́ tɛ ɩ wɩ́ŋ meéwí ná píé hé báŋgɛ mɛ́?
Rɩɩ fa píó hé báŋgɛ mɛ́ rɛ́, ŋ há kúé nyɛ, ŋ fa sɩ́ lɩ́sɩ́ŋ meéwí arɩ́ nyii ná, báŋgɛ há súúré.›
24 «Ká sɩɛ́ bʋl tʋtʋnna ná há mɩŋ ráŋ rɩ́ bʋlɛ́:
‹Ɩ́ kánʋ́ meéwí ná la, a pii pá tʋtʋnnɔ ná há bɩ́rɛ́ nóú meéwí buke fí ná.›
25 «Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
‹Nyúútɩ́na, ká ʋ há kéŋ meéwí ná buke fí!›
26 «Ɛ́ nɛ́ kuóro ná bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
‹Ŋ nɛ́ bʋ́lɛ́ pɛ́ɩ́wa, nɛrɔ ná há kené, ɓa sɩ́ pɔ́ʋ́ súúri; amá nɛrɔ ná há wɩ kené, ɓa sɩ́ la mʋɔ́ ná má tɩɩ há mɩ́nʋ́ rɩ́.
27 Ká ŋ dɩŋdɔma ná há wɩ có, rɩŋ díwó tɔ́ɔ́ kuorí ná, ɩ́ kɛ́sɩ́wɔ́ má kóŋ sɩ́ɛ́ rɛɛ́, a ɓʋ́ʋ́sɛ.› »
28 Zeezi há bʋ́l ɛ́ ko tenni, ʋ ísó la jamáŋ ná sɩ́ɛ́, aá mʋ́ Zerizalɛmɛ.
Zeezi zʋ́ Zerizalɛmɛ
29 Zeezi sɩɛ́ há mʋ́ɛ́ aá peri Betifaze rí Betani, a tɩŋ paalɔ ná ɓa háá yɩ́rɛ ólívi* tuuni paalɔ rɩ́ cɔɔ, ʋ lɩ́sʋ́ karmɩbɛlɛ bɛllɛ a tʋ́ŋwɔ́,
30 a bʋlɛ́:
«Ɩ́ mʋ́ tɔ́ɔ́ né há mɩŋ sɩ́ɛ́.
Rɩɩ́wa mʋ́ɔ́, ɩ́ sɩ́ ná kokúwie ná nɛ́ŋ wuu ha há wʋ́ʋ́ zɩ́nɛ́ ná, rɩ ɓa vɔ́wɔ́ tá, rɩ́ɩ́wa puri a kaa ko rɛɛ́.
31 Rɩ nɛ́ŋ bɔ́sɩ́wa bʋlɛ́:
‹Beé rí tɛ ɩ́ púpuri kokúwie ná?›
Ɩ́ bʋl tɩ́na rɩ́ bʋlɛ́:
Nyuutɩna nɩ́ɩ́ jɔ́ʋ́.»
32 Ɛ́ nɛ́ nɩtʋmɛ́ ná mʋ́, a ɓɩɛ́na ná wɩ́ɛ́ ná Zeezi fa há bʋ́lɛ́ pɔ́wɔ́.
33 Ɓa há mʋ́ɛ́ aá puri kokúwie ná, ʋ tɩ́náwa bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Beé rí tɛ ɩ́ púpuri kokúwie ná?»
34 Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Nyuutɩna nɩ́ɩ́ jɔ́ʋ́.»
35 Ɓa sɩɛ́ ka kokúwie ná ko Zeezi rí, a píwó gɛnnɛ sákʋ́ daha, ká a Zeezi zɛ́.
36 Nɩɛ pɔ́wɔ́ gɛnnɛ jɛrɛ ŋmɛ́nɔ mɛ́, ʋ sɩɛ́ nʋɔsɛ aá va.
37 Zeezi sɩɛ́ há tɩ́ŋ ŋmɛ́nɔ ná há lɛ́ ólívi tuuni paalɔ nyúú, a tuwi aá peri Zerizalɛmɛ, satɔrɔ́ súú karmɩbikana ná wuu, ɓa bɩ́bɛ Wɩɩsɛ mɛ́ kɩ́ŋkáŋ, wɩ́nyáŋsɛ ná wuu ɓa sɩ́ɛ́ há né wɩ́ɛ́.
38 Ɓa sɛ́:
«Rɩ́ Wɩɩsɛ hé bárka pá kuózeno ná
háá ko Nyuutɩna yɩr mɛ́!
Rɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l mɩŋ bána nyúú,
ká rɩ́ píŋ pá Wɩɩsɛ!»
39 Ɛ́ nɛ́ Farɩzɩɛ̃wa bamma fa há mɩŋ jamáŋ ná sɩɛrʋ, bʋl Zeezi rɩ́ bʋlɛ́:
«Karmɩ'ana, bʋ́lɩ́ karmɩbɛlɛ ná mɛ́, rɩ́wɔ́ lo kʋɔllɛ ná.»
40 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Ŋ nɛ́ bʋ́lɛ́ pɛ́ɩ́wa, rɩ ɓa nɛ́ táŋŋɩ́wɔ́ nʋʋsɛ, dɔ́wʋ́ɔ́ sɩ́ kɔ kʋɔllɛ!»
Zeezi wí Zerizalɛmɛ nɩɛ wɩ́ɛ́
41 Zeezi sɩɛ́ há mʋ́ɛ́ aá peri Zerizalɛmɛ tɛ́sɩ́ɩ́, a yo sɩ́ɩ́ nóú, ʋ wíó, ʋ nɩɛ wɩ́ɛ́.
42 Ʋ sɛ́:
«Rɩɩ́wa má zaa fa ɛ̃ wɩ́ɩ́ ná háá pɛ́ɩ́wa tɛŋfɩ́ɛ́l rɛ́!
Amá mʋ́l néé mí, ʋ ká wɩ́féŋsí rí ɩ́ sɩ́ɛ́ mɛ́!
43 Tápʋlɛ sɩɛ́ sɩ́ ko, rɩ́ɩ́wa dɩŋdɔma sɔ zeŋ kílíwa, a tɔ́ɩ́wa hé rɩ́ɩ́wa sɩ́ dɩlɩ́ ná;
44 ɓa sɩ́ tɩ́ksɩ́wa rɩ́rɩ́wa tɔ́ɔ́ wuu.
Ɓa sɩ́ túíwa tɔ́ɔ́ hé, rɩ́ dɔ́wɩ́ má tɩɩ sʋ́ʋ́ nɔ́ŋɔ daha sákʋ́, bee wɩ́ɛ́ tɛ́ŋ ná mɛ́ Wɩɩsɛ há kúé rʋ́ʋ́ lɛ́ɩ́wa tá, ɩ́ wɩ sáŋɛ́.»
Zeezi kírí báyɛlɛ́ Wɩcʋɔlɩjɩzeno mí
45 Zeezi há mʋ́ɛ́ zʋ Wɩcʋɔlɩjɩzeno,* ʋ ná nɩɛ rɩ ɓaá yɛ́llɛ ɓɩɛ ráŋ, ʋ kírwó,
46 a bʋlɛ́:
«Ɓa pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ a bʋlɛ́ Wɩɩsɛ sɛ́:
‹Ŋ jaa sɩ́ a wɩcʋɔlɔ́ jaa.›
Ká ɩ́ é pii makɛ gabɩbara dɩféŋsi.»