Yúháálɔ rɩ́ sarɩ́yadííro wɩ́ɛ́ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
18
1 Ʋ har rɩ́ mɛ́, Zeezi sʋ́ɔ́lɛ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ pɔ́wɔ́, rʋ́ʋ́ mákwɔ́ rɩ́wɔ́ zɩŋ rʋ́ʋ́ mɔhɔ̃́ rɩ́wɔ́ cʋɔlɛ Wɩɩsɛ tɛ́ŋ wuu mí, ká sɩ́ yʋ́ɔ́rʋ́.
2 Zeezi sɛ́:
«Sarɩ́yadííro oro fa mɩŋ tɔ́ɔ́ oro mí, ʋ wɩ Wɩɩsɛ fá, ʋ wɩ nɛ́ŋ wuu gieli.
3 Yúháálɔ oro má fa mɩŋ ɛ́ tɔ́ɔ́ mɛ́, a vaá ko sarɩ́yadííro ná dɩhɩ̃́ tɛ́ŋ wuu mí, aá sʋ́lʋ́ bʋlɛ́:
‹Pɛ́ŋ mɛ́, rɩ́ŋ bʋl yóŋ dɩŋdɔmɔ, ká ná taŋá.›
4 «Púle mí, sarɩ́yadííro ná vɔ́ɔ́, ká yúháálɔ ná de kánʋ́ baŋ mɛ́ tɛ́ŋ wuu mí.
Ɛ́ nɛ́ ʋ bɔl ká bʋ́lʋ́ tɩɩ mɛ́ bʋlɛ́:
‹Taŋá, ŋ wɩ Wɩɩsɛ fá, a wɩ nɛ́ŋ wuú gieli;
5 amá yúháálɔ né há válɛ́ aá wálmɩ́ŋ nyɛ, ŋ sɩ́ dúú sarɩ́ya ná pɔ́ʋ́.
Rɩ ɛ́ rá, ʋʋ́ dé váá kánɩ́ŋ baŋ mɛ́ nɛ́ wuu!› »
6 Ká Nyuutɩna súúri bʋlɛ́:
«Ɩ́ kɩ́ɛ́lɛ sarɩ́yadííró né há wɩ taŋá ja wɩ́bʋlɩ́ né ná.
7 Ɩ́ sɩɛ́ bɩ́ɩ́nɔ́ rɩ Wɩɩsɛ wʋ́ʋ́ nɩtʋɔsɛ́ taŋá wuó pá, ɓa há ŋmɔ́wɛ́ búŋse aá pɔ́ʋ́ wɔhɔ rɩ́ tɩ́taŋ wuu?
Ʋ sɩ́ dáánɛ ká fɔ́wɔ́ búŋse?
8 Ŋ nɛ́ bʋ́lɛ́ pɛ́ɩ́wa, ʋ sɩ́ fɔ́wɔ́ búŋse kɩ́kɛ́lɛ́ kɩ́kɛ́lɛ́.
Ká tɛ́ŋ ná mɛ́ Nɩbiino Bio* háá á rʋ́ʋ́ bɩrko, ʋ sɩ́ ná nɩɛ ná há lɔ́ʋ́ dí tíé nyúú rɛɛ́?»
Farɩzɩɛ̃ rɩ́ loŋpolaarɔ wɩ́ɛ́ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
9 Zeezi báá sʋ́ɔ́lɛ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ nɔ́ŋɔ, a pá nɩɛ ná há bɩ́ɩ́nɛ́ rɩ ɓa ká nɩtékétékéwa Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́ mɛ́, ká bel aá guoni nɩɛ náŋa.
10 Ʋ sɛ́:
«Báála bamma bɛllɛ rɩ́ ísé mʋ́ Wɩcʋɔlɩjɩzeno,* rɩ́wɔ́ cʋɔlɛ Wɩɩsɛ:
nɔ́ŋɔ fa ká Farɩzɩɛ̃ rɛ́, ká nɔ́ŋɔ a loŋpolár.
11 Farɩzɩɛ̃ ná sɩɛ́ mʋ́ cɩ́ sɩ́ɛ́, ká cʋɔlɛ Wɩɩsɛ ʋ sɩɛrʋ rɩ́ bʋlɛ́:
‹Ŋ Wɩɩsɛ, ŋŋ́ bɔ́llɩ́ rɛ́, ŋ há wɩ nɩɛ náŋa nɩhɛ̃́ wɩ́ɛ́; ɓa há ká kaafórdíwa, wɩ́bɔŋ'aara, nɩcɔrma; ŋŋ́ bɔ́llɩ́ rɛ́, ŋ há wɩ loŋpolaarɔ né má nɩhɛ̃́.
12 Ŋŋ́ vɔwɛ* nʋɔ tápʋlɛ bɛllɛ nɛ́ yɔwɔ́ wuu, káá lɩ́sɩ́ŋ ɓɩɛ wuu fí nyúú ker*.›
13 «Ká loŋpolaarɔ ná é cɩ́ har rɩ́ wuu, a wʋ́ʋ́ sɩ́ɛ́ má tɩɩ wuó kaá ɓɔ́ bána rɩ́.
Amá ʋ pɔ́ʋ́ nɛ́ŋsa faarɛ nɛ́ ká bʋlɛ́:
‹Ŋ Wɩɩsɛ, fáŋ susu, ŋ ká wɩ́bɔŋ'ár rɛ́.›
14 «Ŋ nɛ́ bʋ́lɛ́ pɛ́ɩ́wa, loŋpolaarɔ ná nóú suúri Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́ a bɩrmʋ́ jaa.
Amá Farɩzɩɛ̃ ná é wɩ suúri wuó ná Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́.
Ɛ́ wɩ́ɛ́, nɛrɔ ná wuu háá píŋsú tɩɩ, Wɩɩsɛ sɩ́ múúri tɩ́na, ká nɛrɔ ná má háá múúrú tɩɩ, Wɩɩsɛ sɩ́ píŋsi tɩ́na.»
Zeezi hé bárka pá heŋbiisi
15 Nɩɛ náŋa kéŋ bipʋllɛ má tɩɩ ko Zeezi rí, rʋ́ʋ́ pɔ́ʋ́ nɛ́ŋsa tɩ́kwɔ́ mɛ́, a hé bárka pɔ́wɔ́.
Zeezi karmɩbɛlɛ há ná ɛ́, ɓa bɛ́sɩ́wɔ́ mɛ́.
16 Amá Zeezi ɔ́ɔ́ ɓa ka heŋbiisi ná tuu pérú, ká ʋ sɛ́:
«Ɩ́ lo rɩ́ heŋbiisi kóŋ rɩ́, ɩ́ sɩ́wɔ́ mɛ́ kɛ́rʋ́, bee wɩ́ɛ́ nɩɛ ná há nɩhɩ̃́wɔ́ nɛ́ kéŋ dɩkéni Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ.
17 Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́wa, nɛrɔ ná wuu há wɩ sáŋɛ́ rɩ́ Wɩɩsɛ dí kuorí ʋ nyúú, anɛ heŋbie [háá sáŋʋ́ áná ɛ́], ʋ tɩ́na wɩ Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ wuó zʋ.»
Zeezi bʋ́l ɓɩɛ tɩ́náwa wɩ́ɛ́
18 Zuwifiwa nɔhɔ̃́ oro bɔ́sɛ́ Zeezi bʋlɛ́:
«Karmɩ'aŋwero, beé rí mɔhɛ̃́ rɩ́ŋ a ká ná mɩɩsɛ ná há waá tenni.»
19 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Beé rí tɛ ɩ yɩ́yɩ́rɩ́ŋ nɩwero?
Nɩwérí wuu toó rɩ Wɩɩsɛ dʋŋɔ rá.
20 Ɩ ɛ̃ Wɩɩsɛ kíŋse* rí; nówó:
‹sɩ́ cɔ́rmʋ á;
sɩ́ nɩɛ ɓʋ́ʋ́sʋ́;
sɩ́ gá;
sɩ́ nyɩɛrʋ nyɛ́ɛ́ hé nɛrɔ nʋɔ mɛ́;
zílí áná rɩ́rɩ́ maá.› »
21 Ɛ́ nɛ́ báálɔ ná sɛ́:
«Ŋ tɩ́ŋ kíŋse nyáŋ wuu ŋ heŋbííri mí wuu ní, a ko aá lɛ zaa.»
22 Zeezi há nʋ́ʋ́ wɩ́bʋlɩ́ ná, ɛ́ nɛ́ ʋ bʋl pá báálɔ ná bʋlɛ́:
«Ʋ ha káánɩ́ wɩ́ɩ́ balá.
Yɛ́llɩ́ ɓɩɛ wuu, a píwó meéwíé ɓa summe, ká ko tɩ́ŋɩ́ŋ mɛ́.
Ɛ́ é, ɩ sɩ́ ná ɓɩɛ Wɩɩsɛ rɩ́, bána nyúú.»
23 Báálɔ ná há nɛ́ ɛ́, ʋ sɩɛrʋ wuu zɔ́kɔ́, bee wɩ́ɛ́ ʋ fa kéŋ ɓɩɛ wérí.
24 Zeezi há nóú rʋʋ sɩɛrʋ zɔ́kɔ́, ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́:
«Ʋ ɓɩɛ́na dúókó a pá ɓɩɛ tɩ́náwa, rɩ́wɔ́ wólli zʋ Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ.
25 Ʋ taŋa bɩ́rɔ́ a mɔlɛ́ a pá nyʋ́kma, rʋ́ʋ́ tɩŋ gɛhɛŋ gbel lɛ, ká a wɩ́dúó a pá ɓɩɛ tɩ́na, rʋ́ʋ́ zʋ Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ sɩɛrʋ.»
26 Ɛ́ nɛ́ nɩɛ ná háá zesé sɛ́:
«Rʋʋ sɩɛ́ ká nyɛ, áŋ rɩ́ wo mɩɩsɛ ná há waá tenni aá ná?»
27 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Wɩ́ɩ́ ná há gɩ́rɛ nɩbííne, ʋ wɩ Wɩɩsɛ é gɩ́rɛ́.»
28 Rɩ Pɩɛrɛ sɛ́:
«Ná, á vɛ́rá ɓɩɛ rɩ́rá nɩɛ tá ká tɩ́ŋɩ́ mɛ́.»
29 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́wa, nɛrɔ ná wuu há lóú jaa, ʋ háálɔ, ʋ mááláwa, ʋ maábɛlɛ, ʋ ánáwa rɩ́rʋ́ maáwa, rɩ́rʋ́ bɛlɛ, Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná wɩ́ɛ́,
30 ʋ tɩ́na sɩ́ ná kɩ́ŋkáŋ a kɩ́llɛ ɛ́, zaa, ká rɩ́ cíé kal, rʋ́ʋ́ ná mɩɩsɛ ná há waá tenni.»
Zeezi báá bʋ́lʋ́ sʋʋ rɩ́rʋ́ bɩr'isé wɩ́ɛ́
31 Zeezi kenú karmɩbɛlɛ ná fí rí bɛllɛ gɩɩkɛ, a bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ ná, áá mʋ́ Zerizalɛmɛ* nɛ́; Wɩɩsɛ wɩ́laabʋlla há pʋ́ŋsɛ wɩ́ɛ́ ná wuu a mʋ́ tɩɩnɛ Nɩbiino Bio mí, ráŋ nɛ́ rɩ́ ɛ́ wɩ́ɛ́ nʋɔ sú.
32 Ɓa sɩ́ kánʋ́ hé nɩɛ ná há to Zuwifiwa nɛ́sɛ mɛ́, rɩ́wɔ́ láámʋ́, a bɛ́ŋsʋ́, a pʋ́sɛ mɩŋtʋɔrʋ wáásʋ́,
33 a fɩ́rʋ́, ká sɩɛ́ zɩŋ ɓʋ́ʋ́, ká rʋ́ʋ́ bɩr'isi sʋʋ mɛ́, tápʋlɛ botoro kal.»
34 Amá Zeezi karmɩbɛlɛ ná wʋ́ʋ́ wɩ́bʋlɩ́ ná mʋ́l nɩ́ɛ́; ɛ́ wɩ́ɛ́ mʋ́ʋ́la féŋsó rí, ɓa rɩ́.
Zeezi wúrí nyʋmmɔ sɩ́ɛ́ Zeriko mí
35 Zeezi há mʋ́ɛ́ aá peri tɔ́ɔ́ oro ɓaá yɩ́rɛ Zeriko,* rɩ nyʋmmɔ oro fa ké ŋmɛ́nɔ nʋɔ aá sʋl ɓɩɛ.
36 Nɩkana ná sɩɛ́ há kʋ́sɛ́ aá daarɛ, ʋ nɛ́ dɔ́mɛ, ɛ́ nɛ́ ʋ bɔsɛ:
«Beé rí?»
37 Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Nazarɛtɛ Zeezi níí daarɛ́.»
38 Ɛ́ nɛ́ ʋ de cáási bʋlɛ́:
«Kuóro Davidi* Bio, Zeezi, fáŋ susu!»
39 Nɩɛ ná há mɩ́ŋ sɩ́ɛ́ aá va, de isi bɛ́sʋ́ mɛ́ bʋlʋ́ tɔ́ɔ́ nʋɔ mɛ́.
Ɛ́ nɛ́ ʋ baa ɔsɛ cáási kɩ́ŋkáŋ bʋlɛ́:
«Kuóro Davidi Bio,* fáŋ susu!»
40 Ɛ́ nɛ́ Zeezi cɛ́, ká bʋl rɩ́wɔ́ kánʋ́ ko.
Nyʋmmɔ ná ko peri, Zeezi bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
41 «Ɩ có rɩŋ á beé rí pɛ́ɩ́?»
Ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́:
«Nyuutɩna, wúríŋ sɩ́ɛ́ páŋ!»
42 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ná ráŋ!
Ɩ há áŋ yardá nɛ́ dúórí.»
43 Mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́, rɩ nyʋmmɔ ná sɩ́ɛ́ wúró, ʋ de tɩŋ Zeezi mí aá bɩ Wɩɩsɛ mɛ́.
Nɩkana ná wuu há ná ɛ́, ɓa má de bɩ́bɛ Wɩɩsɛ mɛ́.