Wɩ́bɔmɔ rɩ́ suúri wɩ́ɛ́
17
1 Zeezi bʋ́lʋ́ karmɩbɛlɛ rɩ́ bʋlɛ́:
«Wɩ́ɛ́ ná há yíkí nɩbííne ɓa aá zɔkɛ Wɩɩsɛ mɛ́, ɓa mɩ́nɔ́ tɛ́ŋ wuu mí.
Amá nɛrɔ ná há lóé ɓa tɩ́ŋɩ́, ɩ tɩ́na sɩ́ ná wɩɩla!
2 Rɩ ɓa nɛ́ já nɔŋbúzeno rɩ́ɩ́ vɔwɛ tɩ́na baŋ mɛ́, rɩ́ɩ́ káá mʋ́ʋ́ yóó hé mʋʋ mɛ́, ʋ nɛ́ cúcó a kɩ́llɛ tɩ́na há yíkí nɛ́mmúrtɩɩna nyáŋ oro, ʋ aa zɔkɛ Wɩɩsɛ mɛ́.
3 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ kánɩ́wa tɩɩ wérí!
«Rɩɩ maábinɔ́ŋɔ nɛ́ á wɩ́ɩ́ zɔkɛ, bʋl pɔ́ʋ́ arɩ́ sɩ́fɩɛma; rʋʋ nɛ́ sáŋɛ́ rʋ́ʋ́ bɩ́rsɛ a báá sɩ́ á, ɩ hóú suúri.
4 Rʋʋ ɔ́ɔ́ zɔ́kɩ́ mɛ́ naasɩ́ balpɛ kal balá, káá kóí rí naasɩ́ balpɛ ná wuu rɩ́ɩ́ bʋlɛ́:
‹Ŋ zɔ́kɔ́ rɛ́, ŋ sɩ́ bɩ́rsɛ,› ɩ hóú suúri.»
Yardá
5 Zeezi nɩtʋmɛ́ ná bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, a ráá yardá ɔsɛ súúri.»
6 Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna sɛ́:
«Rɩɩ́wa nɛ́ kéŋ yardá rʋ́ʋ́ mɔ mʋ́tárdɛ* bíí, ɩ́ sɩ́ bʋl tuu mí bʋlɛ́:
‹Tuu né, cúri a mʋ́ cɔ́ŋsɛ mʋʋ sɩɛrʋ.›
Tuu ná ɓɩɛ́na sɩ́ tɩ́ŋɩ́wa nʋɔ sɛ́.»
Zeezi máŋsɛ tʋtʋnnɔ há mɔhɛ̃́ rʋ́ʋ́ tʋŋ ɛ́
7 Zeezi baa bʋ́lʋ́ karmɩbɛlɛ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ sɩɛrʋ, rɩ oro kéŋ tʋtʋnnɔ rʋ́ʋ́ pɩ́parɛ, ɛ́ rá má rʋ́ʋ́ nʋ́nʋɔlɛ pʋsɛ, rɩ́ tʋtʋnnɔ ná lɛ baka ko, ʋ sɩ́ bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlʋ́ sɩ́ vílmú, ká ko ké dí ɓɩɛ?
8 Aɩ́, wɩ́ɩ́ ná ʋ háá bʋ́lʋ́ mɛ́ nɛ́ ká:
‹Kánɩ́ tɩɩ, a súí gɛnnɛ, a a ɓɩdííli páŋ rɩ́ŋ dí, a nyɔ kɛ́rɛ́, ká rɩ́ɩ́ má sɩɛ́ zɩŋ dí a nyɔ.›
9 Ʋʋ́ bɔ́llʋ́ tʋtʋnnɔ ná há tʋ́ŋ tʋtʋmɛ́ ná ʋ há mákɛ́ pɔ́ʋ́ rɛ́?
Aɩ́, ʋ wɩ ɛ́ɛ́ a.
10 Ʋ sɩɛ́ ká ɛ́ nɛ́ ɩ́ má rɩ́.
Rɩɩ́wa nɛ́ tʋ́ŋ tʋtʋmɛ́ ná wuu ɓa há mákɛ́ pɛ́ɩ́wa, ɩ́ bʋlɛ́:
‹Á é ká tʋtʋ́nná rɛ́; ʋ ná ɓa há sɛ́ ráá tʋŋ nɛ́ á tʋŋ.› »
Zeezi dúóri dayalma fí
11 Zeezi cɛ́l Samari* dɩtɩ́llɛ rɩ́ Galiile* dɩtɩ́llɛ súsúbʋɔ, aá mʋ́ Zerizalɛmɛ.
12 Ʋ sɩɛ́ há mʋ́ɛ́ aá zʋ tɔ́ɔ́ oro, dayalma bamma fí kúó cémú, a tɩ́ɛ́nɛ cɩ́ sɩ́ɛ́rɩ́,
13 ká tɔ́wɩ́wɔ́ nʋɔ mɛ́ bʋlɛ́:
«Zeezi!
Karmɩ'ana!
Fárá susu.»
14 Zeezi nówó, a bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ kánɩ́wa tɩɩ mʋ́ cáánɛ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa*.»
Ɓa háá mʋ́ɛ́ ɛ́, ɓa mʋ́ɔ́ aá peri, rɩ ɓa dúóró.
15 Ɓa sɩɛrʋ nɔ́ŋɔ há néé rʋʋ dúóró ɛ́, ʋ dé bɩrɛ nɛ́, a bɩ Wɩɩsɛ mɛ́ kɩ́ŋkáŋ aá ko.
16 Ʋ ko, a ɓírmi tíé Zeezi sɩ́ɛ́ a bɔ́llʋ́.
Ɛ́ báálɔ fa ká Samari dɩtɩ́llɛ nɛ́ŋ rɛ́.
17 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Dayalma ná fí ra wɩ dúóré rí?
Ká nɛ́mɛ́ ná mʋ́ nɛɛ́?
18 Nɩhʋɔrɔ né dʋŋɔ ra wɩ bɩ́rɛ́ ko a bɔ́llɛ Wɩɩsɛ rɛ́?»
19 Ká sɩɛ́ bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Isi, mʋ́mʋ́; ɩ há láŋ dí, ɛ́ nɛ́ dúórí.»
Nɩbiino Bio bɩrkoe wɩ́ɛ́
20 Farɩzɩɛ̃wa bɔ́sɛ́ Zeezi rɩ́wɔ́ ná tɛ́ŋ ná mɛ́, Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ háá á rʋ́ʋ́ ko.
Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná to anɛ rʋ́ʋ́ de ko, rɩ́wɔ́ nóú nyɛ nɛ́.
21 Ʋ sɩɛ́ báá to anɛ rɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
‹Ɩ́ ná, ʋ nɛ́ rɛɛ́, ɛ́ rá má ʋ nɛ́ rɛɛ rɩ́.›
Ɩ́ zɩŋ rɩ́ Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná mɩ́nɩ́wa sɩ́sɩ́ɛ́nnʋ́wa.»
22 Ká Zeezi sɩɛ́ bʋ́lʋ́ karmɩbɛlɛ rɩ́ bʋlɛ́:
«Tɛ́ŋ sɩ́ ko, rɩ́ɩ́wa hɩɛ̃nɛ rɩ́ɩ́wa fa ná Nɩbiino Bio* tápʋl balá má tɩɩ, ká gúl.
23 Ɓa sɩ́ bʋ́lɩ́wa rɩ́ bʋlɛ́:
‹Ʋ nɛ́ rɛɛ́, ʋ nɛ́ rɛɛ rɩ́.›
Ɩ́ sɩɛ́ sɩ́ fáá mʋ́ ráŋ.
24 Anɛ duófɩ́llɔ háá de pɔ́ bána cɔɔ nɔ́ŋɔ, ká ko mʋ́ yakɛ cɔɔ nɔ́ŋɔ ɛ́, Nɩbiino Bio má tápʋl ná háá á rʋ́ʋ́ bɩrko, ʋʋ́ á rʋ́ʋ́ nɛ ɛ́ nɛ́.
25 Amá ʋ mɔhɔ̃́ rʋ́ʋ́ la sɩɛ́ ná wɩɩla wérí, rɩ́ zaa bɛlɛ vɔ́ʋ́ wɩ́ɛ́ kɛ́rɛ́.
26 «Tʋtʋmɩ́ ná há tʋ́mɛ́ Nowe* tɛ́ŋ mɛ́, ɛ́ tʋtʋmɩ́ tɩɩ nʋ́ʋ́ nɩ́ɩ́ á rʋ́ʋ́ tʋŋ, tápʋl ná Nɩbiino Bio háá á rʋ́ʋ́ bɩrko.
27 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, nɩɛ faá dí, aá nyɔ, báála rɩ́ háála jɩ́ja náŋá, a kaá ja tápʋl ná Nowe há zʋ́ nyiidaborzeno* ná sɩɛrʋ; ká nyigíro ɓɩzeno ko a tɔ́wɔ́ mɛ́, ɓa wuu sʋsɛ.
28 «Ʋ sɩ́ nɛ Lɔtɛ* tɛ́ŋ mɛ́:
nɩɛ faá dí, aá nyɔ, aá yɔwɛ, aá yɛ́llɛ, aá parɛ, aá sɔ.
29 Amá kal ná Lɔtɛ há lɛ́ tɔ́ɔ́ ná mɛ́, ɓa háá yɩ́rɛ Sodomi,* níŋ arí jirwílʋmɔ nɛ́ lɛ́ bána tuwi anɛ duóŋ, a ɓʋ́ʋ́sɛ ɛ́ tɔ́ɔ́ nɩɛ wuu.
30 Ʋ sɩɛ́ á rʋ́ʋ́ nɛ ɛ́ tɩɩ nʋ́ʋ́ nɛ́, tápʋl ná Nɩbiino Bio háá á rʋ́ʋ́ bɩrko.
31 «Ɛ́ kal, nɛrɔ ná há mɩŋ luso daha, ká ʋ ɓɩɛ mɩŋ jaa sɩɛrʋ, rɩ́ tɩ́na sɩ́ túwí zʋ jaa rʋ́ʋ́ pɔ́ʋ́ ɓɩɛ.
Nɛrɔ ná má há mɩŋ baka mɛ́, rɩ́ tɩ́na sɩ́ bɩ́rko zʋ́ɔ́.
32 Ɩ́ bɩɩnɛ mʋ́ lúri wɩ́ɩ́ ná há pérí Lɔtɛ háálɔ mɛ́.
33 Nɛrɔ ná háá já rʋ́ʋ́ lɔ́ʋ́ mɩɩsɛ, ʋ tɩ́na sɩ́ yóú mɩɩsɛ tá; ká nɛrɔ ná há yóú mɩɩsɛ tá, ʋ tɩ́na sɩ́ nóú mɩɩsɛ.
34 Ŋ bʋ́lɔ́ aá pɛ́ɩ́wa, ɛ́ kal tɩ́taŋ, nɩɛ bɛllɛ sɩ́ pɩ́ basa balá mɛ́, rɩ́ Wɩɩsɛ pi nɔ́ŋɔ ká tá nɔ́ŋɔ ráŋ.
35 Háála bɛllɛ sɩ́ gɩ́gɛrɛ míŋ, rɩ́ Wɩɩsɛ pi nɔ́ŋɔ ká tá nɔ́ŋɔ ráŋ.
36 [Báála bɛllɛ sɩ́ mɩŋ baka balá mɛ́, rɩ́ Wɩɩsɛ pi nɔ́ŋɔ ká tá nɔ́ŋɔ ráŋ.»]
37 Ɛ́ nɛ́ Zeezi karmɩbɛlɛ bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Nɛɛ́wa rɛ́ wɩ́ɛ́ nyáŋ á rɩ́wɔ́ a?»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Oŋsʋɔrɩ́ há mɩŋ ráŋ ná nɛ́, duune lílaari.»