Zeezi zʋ́ Zerizalɛmɛ
11
1 Ɓa há mʋ́ɛ́ peri Betifaze rɩ́ Betani, a mʋ́ tɩ́ŋ ólívi* tuuni paalɔ laka, ʋ ná há mɩ́ŋ Zerizalɛmɛ* zʋ́ɔ́ nʋɔ, Zeezi tʋ́mʋ́ karmɩbɛlɛ bɛllɛ,
2 a bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ mʋ́ zʋ tɔ́ɔ́ ná há mɩ́nɩ́wa sɩ́ɛ́, ɩ́ sɩ́ ná kokúwie rɩ ɓa vɔ́wɔ́, nɛ́ŋ wuu há wʋ́ʋ́ zɩ́nɛ́ ná, ɩ́ puri a kaa ko.
3 Rɩ nɛ́ŋ lɩ́ɔ́ bɔ́sɩ́wa bʋlɛ́:
‹Beé rí tɛ ɩ́ púpuri kokúwie ná?›
Ɩ́ bʋl tɩ́ná rɩ́ bʋlɛ́:
‹Nyuutɩna nɩ́ɩ́ jɔ́ʋ́;› ʋ sɩ́ pii tá kɩ́kɛ́lɛ́, rɩ́ɩ́wa puri kaa ko rɛɛ́.»
4 Ʋ karmɩbɛlɛ ná col, a mʋ́ ná kokúwie rɩ ɓa vɔ́wɔ́ tá pʋmmɔ, dánnʋɔ rɩ́, ŋmɛ́nɔ laka.
Ɛ́ nɛ́ ɓa puri.
5 Nɩɛ ná há mɩ́ŋ ráŋ náŋa bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ʋ ká ɛrɛ́?
Beé rí tɛ ɩ́ púpuri kokúwie ná?»
6 Ɛ́ nɛ́ ɓa pi Zeezi há máŋsɛ ɛ́ pɔ́wɔ́ a bil; ɓa sɩɛ́ lo ɓa kaa col.
7 Ɓa ka kokúwie ná mʋ́ Zeezi rí, a pɔ́wɔ́ gɛnnɛ sákʋ́ daha, Zeezi zɩ́ ké.
8 Nɩɛ ɓɩkana jɛ́rwɔ́ gɛnnɛ ŋmɛ́nɔ nyúú, ká náŋa má bónni paarʋ jɛrɛ rɩ́wɔ́ píŋsú; ʋ zɩ́ aá váwɔ́ daha.
9 Nɩɛ ná wuu há mɩ́ŋ Zeezi sɩ́ɛ́, arɩ́ ɓa ná wuu há mɩ́nʋ́ har rɩ́, hé náŋa mɛ́ aá jʋɔsɛ, a cáási bʋlɛ́:
«Hozaana*!»
«Rɩ́ Wɩɩsɛ hé bárka pá nɛrɔ ná háá ko Nyuutɩna
yɩr mɛ́.»
10 «Rʋ́ʋ́ hé bárka kuorí ná háá kué mí,
kuorí ná há kárá naabál Davidi* kuorí.»
«Ɩ́ bɩ bána nyúú rí Wɩɩsɛ mɛ́.»
11 Ɛ́ nɛ́ Zeezi mʋ́ peri Zerizalɛmɛ, a zʋ Wɩcʋɔlɩjɩzeno.
* Ʋ zʋ́ɔ́ kɩ́ɛ́lɛ ɓɩɛ wuu ko tenni, rɩ wɩɩsɛ zʋ́ɔ́, ɛ́ nɛ́ ʋ rɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ fí rí bɛllɛ ná lɛ, a bɩrmʋ́ Betani.
Zeezi já nɔnɔ gúl piro mí ká bʋrɛ hóú mí
(Matie 21.18, 19)
12 Tɔ́ɔ́ pʋl ɓa lɛ Betani a bɩrɛ aá mʋ́ Zerizalɛmɛ, losu ka Zeezi.
13 Ʋ há tɩ́ɛ́nɛ́ ná piro rʋʋ cɩ́ sɩ́ɛ́rɩ́ a tɔwɛ paarʋ wérí, ɛ́ nɛ́ ʋ cʋ́rɛ mʋ́, a bɩɩnɛ rʋʋ́ mʋ́ʋ́ ná pirnɔnɔ rɩ́ɩ́ dí rí; ʋ mʋ́ɔ́ peri rɩ paarʋ dʋŋɔ, nɔnɔ toó; piro nɔnɛ́ tɛ́ŋ wɩ péré.
14 Ɛ́ nɛ́ Zeezi wúrú nʋɔ mɛ́ a bʋl pá ɛ́ piro bʋlɛ́:
«A kaa mɔ zaa mɛ́, ɩ báá waá a rɩ́ɩ́ nɔŋ rɩ́ nɛ́ŋ dí.»
Ʋ karmɩbɛlɛ nɛ ɛ́ ná ʋ há bʋ́lɛ́.
Zeezi kírí báyɛlɛ́ Wɩcʋɔlɩjɩzeno mí
15 Ɓa ko peri Zerizalɛmɛ, Zeezi zʋ Wɩcʋɔlɩjɩzeno, a ná nɩɛ rɩ ɓaá yɛ́llɛ ɓɩɛ, ká náŋa má yɩ́yɔwɛ.
Ʋ kírwó wuu ɓa lɛ Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná mɛ́, ká ʋ ka ɓa ná háá céŋŋi* meéwíé táábɩlwa yiki yo, a ka nɩɛ ná má háá yɛ́llɛ kʋ́dɔ́llɛ ɓaŋsa yiki yo.
16 Ʋ wɩ lóé nɛ́ŋ balá má púú óŋ, a kaa caŋ Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná mʋ́ lɛ.
17 Ká ʋ sɩɛ́ kármɩ́wɔ́ a bʋlɛ́:
«Ɓa pʋ́ŋsɔ́ hé Wɩɩsɛ Kɛnɔ mɛ́ a bʋlɛ́ Wɩɩsɛ sɛ́:
‹Ŋ jaa sɩ́ a nɩbííno duo wuu Wɩcʋɔlɩjaa;
ká ɩ́ é pii makɛ gabɩbara dɩféŋsi.› »
18 Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna* rɩ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa* nɩhɩɛ̃́sɛ ná, há néé rɩ Zeezi nɩɛ karmɛ́ nɛ́ kɩ́wɔ́ karmɛ́, ɓa fɩ́fá rɩ́ nɩɛ wuu háá mʋ́ tɩ́ŋʋ́ mɛ́, ɛ́ nɛ́ tɛ ɓaá jɔ́ʋ́ ɓʋ́ɩ́.
19 Mumúlfɛ́lɔ mɛ́, Zeezi rɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ lɛ Zerizalɛmɛ mɛ́, a col.
Yardá wɩsʋlɔ́ kéŋ dóé
20 Tɔ́ɔ́ pʋl, ɓa bɩrɛ aá ko, a ko cɛ́rɛ piro ná dɩhɩ̃́.
Zeezi karmɩbɛlɛ béló rʋʋ sʋ́wɔ́, a hɩl tuwi kánʋ́ nalursi mí.
21 Pɩɛrɛ sɩɛ́ bɩɩnɛ Zeezi die wɩ́bʋlɩ́ ná wɩ́ɛ́, ká bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Karmɩ'ana, bel ná, piro ná ɩ há bʋ́rɛ́ hóú mí ní hɩ́lɛ́ nyɛ.»
22 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ a yardá rɩ́ Wɩɩsɛ.
23 Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́wa, rɩ nɛrɔ nɛ́ wɩ lóé rɩ́ síkesíke mɩ́nʋ́ beŋtúú mí, ká rʋ́ʋ́ isi mʋ́ cakɛ paalɔ né cɛ́, a bʋlʋ́ cúri mʋ́ zʋʋ ɓal mʋʋ sɩɛrʋ, rʋʋ nɛ́ á yardá rɩ ɛ́ wúóló aá tʋŋ, ʋ sɩ́ nóú rʋʋ tʋ́mɔ́.
24 Ɛ́ nɛ́ tɛ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́wa, omo ná wuu ɩ́ há cʋ́ɔ́lɛ́ Wɩɩsɛ a sʋl, ɩ́ á yardá rɩ ɛ́ omo zʋ́ɩ́wa nɛ́sɛ, ɩ́ sɩ́ ná rʋʋ ɓɩɛ́na kɛ́ɩ́wa óŋ.
25 Ká rɩɩ́wa nɛ́ ísé rɩ́ɩ́wa cʋɔlɛ Wɩɩsɛ, a bɩɩnɛ mʋ́ ná rɩɩ́wa rɩ́ nɛ́ŋ kéŋ wɩ́ɩ́, ɩ́ hé náŋá suúri kɛ́rɛ́, a makɛ rɩ́ɩ́wa Ana Wɩɩsɛ há mɩŋ bána nyúú rí, má héíwa wɩ́zɔkɛ́ suúri.
26 Ká rɩɩ́wa nɛ́ wɩ nɩɛ wɩ́zɔkɛ́ suúri hé, ɩ́ Ana Wɩɩsɛ ná há mɩŋ bána nyúú rí, má wɩ́ɩ́wa wɩ́zɔkɛ́ suúri hé.»
Zeezi tíŋ lɛ́ nɛɛ́ rɛ́?
27 Ɓa baa mʋ́ peri Zerizalɛmɛ a zʋ Wɩcʋɔlɩjɩzeno, Zeezi isi gʋɔrɛ aá va Wɩcʋɔlɩjɩzeno sɩɛrʋ.
Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɩhɩɛ̃́sɛ rɩ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna rɩ́ tɔ́ɔ́ nɩhɩɛ̃́sɛ* isi kóú mí,
28 a ko bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Ɩ ná tíŋ nɛɛ́ rɛ́ aá a wɩ́ɛ́ nyáŋ?
Áŋ rɩ́ pɛ́ɩ́ ɛ́ tíŋ?»
29 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Ŋ má á rɩ́ŋ bɔ́sɩ́wa wɩ́ɩ́ balá rɛ́; ɩ́ lɩ́sɛ ɛ́ wɩ́ɩ́ sɩ́ɛ́, ká rɩ́ŋ mákɩ́ŋ há ná tɩ́ŋ ráŋ aá áŋ wɩ́ɛ́.
30 Zaŋ Batiisi ká Wɩɩsɛ nɩtʋmɩ́ rɩ́ yáá, ʋ ká nɩbííne nɩtʋmɩ́ rɛ́?
Ɩ́ makɛ páŋ.»
31 Ɛ́ nɛ́ ɓa cɩ́ cɔ́ksɩ́wɔ́ tɩɩ mɛ́ a bʋlɛ́:
«Raá nɛ́ sɛ́ rɩ́ Wɩɩsɛ nɛ́, ʋ sɩ́ bɔ́sɩ́rá bʋlɛ́:
‹Ká beé rí sɩɛ́ ɩ́ vɛ Zaŋ wɩ́ɛ́ laa dí?›
32 Ká raá nɛ́ báá sɛ́ nɩbííne ní...»
Ɓaá fá nɩɛ ná wuu má, bee wɩ́ɛ́ ɛ́ nɩɛ wuú bú Zaŋ Batiisi, rʋʋ ká Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ* tɩɩ nɛ́.
33 Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋl Zeezi rɩ́ bʋlɛ́:
«Á wɩ ɛ̃.»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Aã, ŋ má sɩɛ́ wɩ́ŋ há ná tɩ́ŋ ráŋ ná aá a wɩ́ɛ́ nyáŋ mákɩ́ pɛ́ɩ́wa.»