Yúháálɔ oro satɔ́ɔ́rpálɔ wɩ́ɛ́
21
1 Wɩcʋɔlɩjɩzeno* ná sɩɛrʋ, Zeezi bélú kílo, a ná ɓɩɛ tɩ́náwa rɩ ɓa lɩ́sɩ́wɔ́ meéwíé satɔ́ɔ́rpálɔ, a kaa ko aá hé satɔ́ɔ́rpálɔ dɩhéé.
2 Ʋ ná yúháyaarɔ oro má, rʋʋ kenú meéwícááka bɛllɛ kaa ko hé.
3 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́wa, yúháyaarɔ né ní hé meéwíé kɩ́llɛ nɩɛ ná wuu.
4 Náŋa ná wuu lɩ́sɩ́wɔ́ meéwíé daha dɔwɛ ná, ɓa há wʋ́ɔ́ tʋ́ŋ kené ní a tɛ satɔ́ɔ́rpálɔ ná.
Amá yúháálɔ né é, ʋ dé púú jaa meéwí wuu ní hé, ká ké.»
Zeezi sɛ́ ɓa sɩ́ céŋŋi Wɩcʋɔlɩjɩzeno
5 Ɛ́ nɛ́ nɩɛ náŋa bʋl wɩ́ɛ́ mʋ́ tɩɩnɛ Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná mɛ́ a bʋlɛ́:
«Jaa né wéró páá; dɔ́wʋ́ɔ́ ná má ɓa há píé sɔ́ʋ́, ɓa wér; ʋ sɩɛrʋ cɩksɛ má, nɩɛ há píé dí zilé a píŋsi Wɩɩsɛ yɩr, ɓa má wér.»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
6 «Tápʋlɛ sɩ́ pʋl, rɩ́wɔ́ ŋmɔ́wɩ́wa sɩ́ɩ́ oŋnáálɛ nyáŋ wuu céŋŋi, a yiki dɔ́wʋ́ɔ́ nyáŋ wuu yo, rɩ́ balá má sʋ́ʋ́ nɔ́ŋɔ daha káánʋ́.»
Zeezi sɛ́ nɩɛ ná há tɩ́ŋʋ́ mɛ́ sɩ́ ná wálmɛ
7 Ɛ́ nɛ́ ɓa bɔsɛ Zeezi bʋlɛ́:
«Karmɩ'ana, tɛ́ŋ beé mí rí ɓaá a rɩ́wɔ́ tʋŋ ɛ́?
Malla orí mí rí áá ráá tɩŋ zɩŋ ɛ́ wɩ́ɛ́ tɛ́ŋ koolí?»
8 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Ɩ́ pɔ́ wérí; ɩ́ sɩ́ ló rɩ́wɔ́ yéŋŋíwa, bee wɩ́ɛ́ nɩɛ ɓɩkana sɩ́ kánɩ́ŋ yɩr ko, a bʋl rɩ́ ɓa nɛ́ káŋ é, rɩ́ tɛ́ŋ ná péró.
Amá ɩ́ sɩ́wɔ́ mɛ́ tɩ́ŋʋ́.
9 Rɩɩ́wa kúó nɛ rɩ ɓaá bʋl lal wɩ́ɛ́, arɩ́ waásaŋwa wɩ́ɛ́, ɩ́ sɩ́ ló rí héwíŋ kánɩ́wa.
Ɛ́ nɛ́ mɔhɛ̃́ rʋ́ʋ́ la sɩ́ɛ́ peri.
Amá dúníé isé rá ha to ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́.»
10 Zeezi baa súúri bʋlɛ́:
«Duó rí duó sɩ́ cɩ́ náŋá mɛ́, kuóre sɩ́ isi aá yo náŋá,
11 tíé sɩ́ zíkli kɩ́ŋkáŋ, ká dɩhɛ̃́ ɓɩkana, losu rɩ́ pʋɔlɩ́bɔma ná háá daarɛ nɩɛ sɩ́ zʋ ráŋ.
Héwíwɩ́ɛ́ rɩ́ malla ɓɩkana sɩ́ a bána nyúú.
12 «Amá ká rɩ́ nyáŋ wuu zɩŋ peri, ɓa sɩ́ kɛ́sɩ́wa, a wálmɩ́wa, a dííwa sarɩ́ya Zuwifiwa cémejɩɩsɛ* mɛ́, a kɛ́sɩ́wa mʋ́ kuózeŋsi rí kʋ́máŋdáwa sɩ́ɛ́, ŋ wɩ́ɛ́.
13 Ɛ́ mɛ́ nɛ́, rɩ́ɩ́wa ná ŋmɛ́nɔ a bʋ́lɩ́ŋ wɩ́ɛ́.
14 Ɩ́ sɩ́ púlú rɩ́ lo, rɩ́ wɩ́ɩ́ ná ɩ́ háá á rɩ́ɩ́wa bʋl lɛ́ɩ́wa tɩɩ, rʋ́ʋ́ wɩ́ɛ́ wɩ́wálmɩ́wa.
15 Ŋ tɩɩ sɩ́ pɛ́ɩ́wa nʋlɩ́sɔ arɩ́ zɩmɛ́, rɩ́ɩ́wa dɩŋdɔ́ŋ wuu sɩ́ wóllí cɩ́ rɩ́ɩ́ tɩ́kɩ́wa wɩ́bʋlɛ́, a sɩ́ wóllí bʋ́l yóíwa má.
16 Ɩ́ ánáwa rɩ́rɩ́wa maáwa, rɩ́rɩ́wa maábináŋa, rɩ́rɩ́wa nɩtɩ́náwa, arɩ́rɩ́wa naŋnɔ́ŋsɛ sɩ́ kɛ́sɩ́wa pá, rɩ́wɔ́ ɓʋ́ʋ́sɩ́wa sɩɛrʋ ɓɩkana.
17 Nɩɛ wuu sɩ́ bɛ́rɩ́wa ŋ wɩ́ɛ́.
18 Amá ɩ́ nyúpʋ́ŋwíí balá má waá yʋ́ksɛ.
19 Ɩ́ ka wérí; Wɩɩsɛ sɩ́ lɛ́ɩ́wa tá.»
Zeezi bʋ́l Zerizalɛmɛ céŋŋe wɩ́ɛ́
20 Zeezi baa súúri bʋlɛ́:
«Rɩɩ́wa ná lalyoore rɩ ɓa kíl Zerizalɛmɛ, ɩ́ zɩŋ rʋ́ʋ́ céŋŋe péró.
21 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, nɩɛ ná há mɩŋ Ziide dɩtɩ́llɛ, rɩ́wɔ́ fá zɩ́ pallɛ nyunni.
Nɩɛ ná há mɩŋ Zerizalɛmɛ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, rɩ́wɔ́ fá lɛ; ká nɩɛ ná má há mɩŋ tɔ́wɩɛla rɩ́ baksɛ mɛ́, rɩ́wɔ́ sɩ́ Zerizalɛmɛ sɩɛrʋ zʋ́.
22 Sarɩ́ya tápʋlɛ nɛ́ péré ɛ́, a makɛ rɩ́ wɩ́ɛ́ ná wuu ɓa há pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ nʋɔ sú.
23 «Ʋ sɩ́ lɔrɛ a pá hápuuke rɩ́ hásʋɔna ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́.
Wɩɩsɛ cɔwɩɩlɔ́ sɩ́ isi nɩɛ nyáŋ nyúú, rɩ́ wɩɩla ɓɩzeno zʋ tɔ́ɔ́.
24 Ɓa sɩ́ ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ náŋa rɩ́ tókowí, a kɛsɛ náŋa mʋ́ dɩhɛ̃́ wuu rɩ́wɔ́ bɩrmɛ yósi ráŋ, ká rɩ́ nɩɛ ná há to Zuwifiwa, rɩ́wɔ́ yiki Zerizalɛmɛ tɔ́ɔ́ yo, a tɔ́ʋ́ hé, a kaá ja tɛ́ŋ ná há mɔhɛ̃́ rɩ́wɔ́ tá.»
Nɩbiino Bio bɩrkoe wɩ́ɛ́
25 Zeezi baa súúri bʋlɛ́:
«Nɩɛ sɩ́ ná wɩ́nyɩnɛ wɩɩsɛ rɩ́ cana arɩ́ caŋwʋllɛ mɛ́.
Dúníé wuu mí, nɩɛ waá a rɩ́wɔ́ zɩ́ŋwɔ́ há mɩ́nʋ́ ná mɛ́; mʋʋ nyii má tɩɩ sɩ́ híkli dɔ́ŋ, rɩ́ héwíŋ káŋwɔ́, rɩ́wɔ́ beŋtunni sɩ́ pɩ́nʋ́.
26 Nɩɛ sɩ́ bɩɩnɛ tʋtʋmɩ́ ná háá á rʋ́ʋ́ tʋŋ dúníé wuu nyúú, rɩ́ héwíŋ ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́, bee wɩ́ɛ́ bána daha oŋduoru ná wuu sɩ́ zíkli.
27 Ɛ́ mɛ́ nɛ́ sɩɛ́, rɩ́wɔ́ ná Nɩbiino Bio* rʋʋ lɛ́ duóbána sɩɛrʋ aá ko, arɩ́ dóé ná nɔ́ŋɔ há toó, arɩ́ píŋ ɓɩzeno.
28 Rɩ wɩ́ɛ́ nyáŋ nɛ́ sɩɛ́ púle aá tʋŋ, ɩ́ cɩ́ dahá, a cúólíwa dɩlla, bee wɩ́ɛ́ Wɩɩsɛ sɩ́ lɛ́ɩ́wa tá mʋ́l néé mí.»
Zeezi pí piro wɩ́ɛ́ sʋ́ɔ́lɛ pá nɩɛ
29 Ká Zeezi sʋ́ɔ́lɛ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ né pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ bel piro arɩ́ tuuni wuu.
30 Rɩɩ́wa nówó rɩ ɓa púló aá tɔwɛ pa'ɔlma, ɩ́ tɩɩ ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɩ́ yibíŋ zʋ́ɔ́ nɛ́.
31 Ɛ́ tɩɩ tɩɩ nɛ́; rɩɩ́wa kúó ná wɩ́ɛ́ nyáŋ rɩ ɓaá á, ɩ́ zɩŋ rɩ́ Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ pérí tɛ́sɩ́ɩ́.
32 «Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́wa, zaa nɩɛ nyáŋ wuu waá sʋsɛ, ká rɩ́ ɛ́ wɩ́ɛ́ wuu ko.
33 Bána rɩ́ tíé sɩ́ nyɩ́ɩ́kɛ, amá ŋ é wɩ́bʋlɛ́ waá nyɩ́ɩ́kɩ́ ná.
Ɩ́ pɔ́ wérí
34 «Ɩ́ pɔ́ɩ́wa tɩɩ mɛ́!
Ɩ́ sɩ́ ló rɩ́ ɓɩdídaarɔ́ rɩ́ sɩnnɛ nyɔɔ buké, rɩ́ dúníé ɓɩɛ wɩ́ɛ́ wɩ́wálmɩ́wa, a dúkíwa beŋtunni, rɩ́ Nɩbiino Bio tápʋl koolí ná úríwa mɛ́.
35 Ɛ́ tápʋl á rʋ́ʋ́ tuwi uri dúníé nɩbííne wuu mí ní, anɛ bárá háá yo a uri ballɔ mɛ́ ɛ́.
36 Ɩ́ sɩ́ dóŋ pɩ́nʋ́, ɩ́ cʋɔlɛ Wɩɩsɛ tɛ́ŋ wuu mí, a makɛ rɩ́ɩ́wa ná dóé a lú lɛ wɩ́ɛ́ ná wuu háá á rɩ́wɔ́ ko mí, a cɩ́ dahá Nɩbiino Bio sɩ́ɛ́.»