Báálɔ há á ɓɩdíkana a yɩ́rɛ nɩɛ, sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ
22
1 Zeezi baa ha sʋ́ɔ́lɛ pá nɩɛ ná bʋlɛ́:
2 «Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná nɩhɩ̃́ anɛ kuóro oro há ɔ́ʋ́ bio hájaasɛ cana ɓɩdííle ní, a yɩ́rɛ nɩɛ rɩ́wɔ́ ko dí.
3 Ʋ sɩɛ́ tʋ́mʋ́ tʋtʋnna rɩ́wɔ́ mʋ́ yɩ́rʋ́ nɩyɩ́rɛ ná, bee wɩ́ɛ́ ɓa á ɓɩdííle tenni.
Ɛ́ nɛ́ ɓa vɛ koe.
4 «Ʋ baa tʋ́mʋ́ tʋtʋnna náŋa a bʋlɛ́:
‹Rɩɩ́wa mʋ́ɔ́, ɩ́ bʋlɩ́ŋ á wɩ́ɛ́ wuu tenni.
Ŋ ɔ́ɔ́ ɓa ɓʋ́ʋ́sɛ nɛsɛ arɩ́rɩ́ŋ pʋsɛ ná há vʋ́ɛ́ hé nʋʋ, a bɩ́rmɩ́wɔ́ wuu.
Ɩ́ ko dí hájaasɛ cana ná.›
5 «Ɛ́ nɛ́ nɩyɩ́rɛ ná baa ha vɛ, ká de lɛ aá mʋ́wɔ́ tʋtʋmɛ́.
Nɔ́ŋɔ isi mʋ́ʋ́ baka, nɔ́ŋɔ má mʋ́ʋ́ ɓɩɛ dɩyɛ́llɛ;
6 ká náŋa isi kɛsɛ tʋtʋnna ná, a bɛ́ŋsɩ́wɔ́ ká ɓʋ́ʋ́sɛ.
7 Ɛ́ nɛ́ kuóro ná cɔ́ɛ́ wɛ, ʋ hóú sóójiwa ɓa mʋ́ ɓʋ́ʋ́sɛ ɛ́ nɩɛ, ká nyɩ́kwɔ́ tɔ́ɔ́.
8 «Ɛ́ har mɛ́, ʋ sɩɛ́ bʋ́lʋ́ tʋtʋnna náŋa rɩ́ a bʋlɛ́:
‹Hájaasɛ cana ɓɩdííle ná bɩ́ɔ́, ká nɩyɩ́rɛ ná rɩ́wɔ́ díí wɩ cɛ́rɛ́.
9 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ lɩɩ mʋ́ ŋmɛ́ŋcáksáwa, ɩ́ há ná nɩɛ ná wuu, ɩ́ yɩ́rɛ rɩ́wɔ́ ko dí hájaasɛ cana ɓɩdííle ná.›
10 Ɛ́ nɛ́ tʋtʋnna ná lɛ a mʋ́ ŋmɛ́ŋcáksáwa ná, a yɩ́rɛ nɩɛ ná wuu ɓa há néé, nɩwere rí nɩbɔma, ɓa wuu ko zʋʋ sú cana jaa ná.
11 «Kuóro ná sɩɛ́ zʋ rʋ́ʋ́ ná nɩyɩ́rɛ ná; ʋ béló rɩ báálɔ oro wɩ hájaasɛ cana gɛrɔ súé, ká má mɩŋ ráŋ.
12 Ɛ́ nɛ́ ʋ bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
‹Ŋ naŋnɔ́ŋɔ, ɩ á ɛrɛ́wa rɛ́ zʋ rɛɛ́wa, ká wɩ hájaasɛ cana gɛrɔ ná súé?›
Báálɔ ná táŋŋʋ́ nʋɔ.
13 «Ɛ́ nɛ́ kuóro ná bʋ́lʋ́ tʋtʋnna mɛ́ bʋlɛ́:
‹Ɩ́ ka, a vɔsɛ nɛ́ŋsa rɩ́ naasɛ wuu, a púú yoo tá pʋmmɔ bíno sɩɛrʋ, ráŋ ná ʋ há sɩ́ wi, a dʋŋ nɛ́sɛ aá mɩ́sɛ.› »
14 Zeezi sɩɛ́ sʋ́ɔ́lɛ tenni ká bʋlɛ́:
«Nɩyɩ́rɛ káŋ, amá nɩtʋɔsɛ́ wɩ kaŋ.»
Loŋpó wɩ́ɛ́ arɩ́ Wɩɩsɛ ker wɩ́ɛ́
15 Ɛ́ nɛ́ Farɩzɩɛ̃wa* gɩɩkɛ, aá vʋʋrɛ rɩ́wɔ́ ná ɓa háá bɔsɛ Zeezi ɛ́, rʋ́ʋ́ bʋl wɩ́ɛ́ kánʋ́ tɩɩ.
16 Ɓa sɩɛ́ tʋ́ŋwɔ́ karmɩbɛlɛ arɩ́ Erodi naanɩɛ* Zeezi rí.
Ɛ́ nɛ́ ɓa mʋ́ a bɔsɛ Zeezi bʋlɛ́:
«Karmɩ'ana, á ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɩ́ɩ́ bʋl wɩ́táŋsɛ nɛ́; ɩɩ́ karmɛ nɩɛ ɛ́ ná tɩɩ tɩɩ há mɔhɛ̃́ rɩ́wɔ́ tɩŋ Wɩɩsɛ cólle, taŋá sɩɛrʋ nɛ́.
Ɩ wɩ nɩbííno sabɩŋsɛ héwíŋ fá, bee wɩ́ɛ́ ɩ wɩ nɩbííno píŋ níí bel.
17 Ɛ́ wɩ́ɛ́, lɩ́sɛ wɩ́ɩ́ né sɩ́ɛ́ párá:
loŋpó ná á há túmé aá pá Romi* kuózeno, ʋ ɛ́ cɛ́rɔ́ rɩ́ yáá, ʋ wɩ cɛ́rɛ́?»
18 Amá Zeezi há kɩ́ɛ́lɛ zɩ́ŋwɔ́ sabɩŋtɩɛnnɛ mɛ́, ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́:
«Nʋŋmɔ́ŋyɔ́ɔ́wa, beé rí tɛ ɩ́ dídíŋíŋ?
19 Ɩ́ kánɩ́wa loŋpó meéwí ná kaa ko rɩ́ŋ ná.»
Ɛ́ nɛ́ ɓa ka meéwí ná kaa kóú rɩ́.
20 Ʋ bɔ́sɩ́wɔ́:
«Áŋ nyúú rí, áŋ yɩ́r rɩ́ pʋ́ŋsɛ ráŋ?»
21 Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Romi kuózeno ní.»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɛ́ wɩ́ɛ́, omo ná há mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́wa túŋ pá Romi kuózeno, ɩ́ túŋ pɔ́ʋ́; ká omo ná há ká Wɩɩsɛ ker, ɩ́ pii pá Wɩɩsɛ.»
22 Zeezi bʋlɛ́ ná gɩ́rwɔ́, ɓa tá Zeezi ká col.
Zeezi bʋ́l sʋsɛ bɩr'isé wɩ́ɛ́ pá Sadɩsɩɛ̃wa
23 Ɛ́ kal tɩɩ, nɩɛ bamma ɓaá yɩ́rɛ Sadɩsɩɛ̃wa,* ɓa má kó Zeezi rí.
Ɓa é sɛ́, sʋsɛ wɩ bɩ́rɛ́ aá isi; ɓa sɩɛ́ ko bɔsɛ Zeezi bʋlɛ́:
24 «Karmɩ'ana, Moyizi* bʋ́lɔ́ párá bʋlɛ́:
‹Rɩ báálɔ nɛ́ já háálɔ, ká ka maábio, rʋʋ rɩ́rʋ́ háálɔ ná nɛ́ wɩ bíí lʋ́lɛ́ ká rʋ́ʋ́ sʋwɛ ká tá háálɔ ná, rʋ́ʋ́ maábio ná pii ja, a lʋl bɛlɛ tá ʋ maalɩtoó ná yɩr mɛ́.›
25 Báála balpɛ rɩ́ sɩɛ́ fa mɩ́ŋrá dɩhɩ̃́, ɓa sɩɛrʋ nɔhɔ̃́ ja háálɔ, ʋ rɩ́rʋ́ wɩ bíí lʋ́lɛ́, ká ʋ sʋwɛ ká tá háálɔ ná, ʋ tʋkɛ́ pi yúháálɔ ná ja.
26 Ʋ tʋkɛ́ ná má rɩ́ háálɔ ná wɩ bíí lʋ́lɛ́, ká ʋ má sʋwɛ.
Ʋ má tʋkɛ́ baa pii ja, ɛ́ tɩɩ tɩɩ nʋ́ʋ́.
Ɓa balpɛ ná wuu ja háálɔ ná la náŋá mɛ́, ɛ́ tɩɩ tɩɩ nʋ́ʋ́.
27 Ɛ́ har rɩ́ mɛ́, háálɔ ná má sʋwɛ.
28 Sʋsɛ kal bɩr'isí, ɓa balpɛ ná sɩɛrʋ, orí rí sɩɛ́ tɩ́llɛ háálɔ ná?
Bee wɩ́ɛ́ ɓa wuu ní jɔ́ʋ́ la náŋá mɛ́.»
29 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ɩ́ yéŋŋíwa tɩɩ rɛ́ ká wɩ ɛ̃, ɩ́ wɩ Wɩɩsɛ Kɛnɔ ɛ̃, a wɩ Wɩɩsɛ dóé má mʋɔsɔ ɛ̃.
30 Ɩ́ taŋa zɩŋ rɩ́ sʋsɛ bɩr'isé mí, báála rɩ́ háála báá wɩ náŋá ja, amá ɓa sɩ́ nɛ Wɩɩsɛ malɩ́kawa há nɩhɩ̃́ ɛ́ bána nyúú.
31 Ŋ má sɩ́ɩ́wa kármɛ́ wɩ́ɩ́ ná Wɩɩsɛ há bʋ́lɛ́ pɛ́ɩ́wa rɛ́?
32 Wɩɩsɛ sɛ́:
‹Ŋ nɛ́ ká Abɩrahaŋ* rɩ́ Ɩzakɛ* rɩ́ Zakɔbɛ* Wɩɩsɛ.›
Wɩɩsɛ to nɩsʋsɛ́ Wɩɩsɛ, amá nɩwómme Wɩɩsɛ nɛ́.»
33 Nɩkaŋdɔ́ɔ́ ná há nɛ́ Zeezi nʋʋsɛ ná, ʋ karmɛ́ ná dé vɔ́kwɔ́ nɛ́.
Wɩɩsɛ wɩ́máŋsɛ sɩɛrʋ wɩ́bíí
34 Farɩzɩɛ̃wa sɩɛ́ há nɩ́ɛ́ rɩ Zeezi bʋ́lɔ́ ka Sadɩsɩɛ̃wa, ɛ́ nɛ́ ɓa céŋ náŋá a vʋʋrɛ.
35 Ɓa sɩɛrʋ nɔ́ŋɔ há ká Wɩɩsɛ kɛŋzɩ́nnʋ́, ʋ sɩɛ́ háá já rʋ́ʋ́ mɩl Zeezi ná, ɛ́ nɛ́ ʋ bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
36 «Karmɩ'ana, Wɩɩsɛ wɩ́máŋsɛ ná wuu sɩɛrʋ wɩ́bíí ní ká orí rí?»
37 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Cólli Nyuutɩna ɩ Wɩɩsɛ rɩ́rɩ́ sɩɛrʋ wuu, rɩ́rɩ́ dʋma wuu arɩ́rɩ́ sabɩɩna wuu.
38 Wɩɩsɛ wɩ́máŋsɛ ná sɩɛrʋ wɩ́bíí ní ɛ́, ʋ nɛ́ ká dʋ́ŋdʋ́ʋ̃́ má.
39 Ʋ tʋkɛ́ ná há nɩhʋ̃́ nɛ́ ká:
Cóllí nɩbínɔ́ŋɔ anɛ ɩ há cóí tɩɩ ɛ́.
40 Wɩɩsɛ wɩ́máŋsɛ ná wuu arɩ́ Wɩɩsɛ wɩ́laabʋlla wɩ́bʋlɛ́ ná wuu, ɓa tɩ́ɛ́kɛ́ wɩ́ɛ́ nyáŋ bɛllɛ mɛ́ nɛ́.»
Kirisi to kuóro Davidi Bio dʋŋɔ nɛ́, ʋ kɔ́ʋ́ Nyuutɩna má nɛ́
41 Farɩzɩɛ̃wa ná sɩɛ́ há cíkí ráŋ, ɛ́ nɛ́ Zeezi má bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
42 «Ɩ́ sabɩɩna nɛ́ beé rí arɩ́ Kirisi* ná?
Áŋ duó nɛ́ŋ rɛ́?»
Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Davidi Bio* ní.»
43 Zeezi baa bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Beé rí sɩɛ́ tɛ Davidi* tɩɩ tɩŋ Wɩɩsɛ Sabɩɩna* mɛ́, a púú yɩ́rʋ́ Nyuutɩna?
Davidi sɛ́:
44 ‹Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋ́lɩ́ŋ Nyuutɩna rɩ́ bʋlɛ́:
Kéníŋ néduu, a kaá ja tápʋl ná ŋ háá á rɩ́ŋ kɛ́sɩ́ dɩŋdɔma wuu héí nɛ́sɛ mɛ́.›