Zeezi tʋ́ŋ nɩɛ mɛɛ́sɩbotoro rí fí
10
1 Ʋ ɛ́ har rɩ́ mɛ́, Nyuutɩna báá lɩ́sɛ nɩɛ náŋa mɛɛ́sɩbotoro rí fí, a tʋ́ŋwɔ́ bɛllɛ bɛllɛwa, rɩ́wɔ́ lɔ́ʋ́ sɩ́ɛ́ a mʋ́ tɔ́zeŋsi ná, rɩ́ dɩhɛ̃́ ná wuu ʋ tɩɩ há mɔhɛ̃́ rʋ́ʋ́ mʋ́.
2 Ʋ sɩɛ́ bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɓɩɛ kánɔ́ baka mɛ́ aá ja kʋsɛ́, ká tʋtʋnna wɩ kaŋ.
Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ sʋl baka tɩ́na rʋ́ʋ́ hé tʋtʋnna ʋ baka mɛ́ rɩ́wɔ́ kʋsɛ.
3 Ɩ́ mʋ́!
Ná, ɩ́ nɩhɩ̃́ pewiisi ní, ŋ tʋŋ kaadíhuorúwa sɩɛrʋ.
4 Ɩ́ sɩ́ meéwí gɛbʋ́ɔ́ra pí, a sɩ́ kotokó pí, a sɩ́ natɔɔsɛ pá, a sɩ́ nɩɛ bɔ́llʋ́ ŋmɛ́nɔ mɛ́.
5 «Rɩɩ́wa mʋ́ɔ́ zʋ jaa wuu, ɩ́ la sɩ́ɛ́ bʋlɛ́:
‹Rɩ́ Wɩɩsɛ pá jaa né tɛŋfɩ́ɛ́l!›
6 Rɩ tɛŋfɩ́ɛ́l nɛrɔ mɩŋ ɛ́ jaa mɛ́, ɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l cʋɔla ná sɩ́ peri tɩ́na; rɩ ɛ́ rá, ɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l cʋɔla ná bɩ́rkóíwa nɛ́.
7 Rɩ ɓa sáŋɩ́wa, ɩ́ ké ɛ́ jaa mɛ́, aá dí ɓɩɛ ná ɓa há pɛ́ɩ́wa, aá nyɔ nyɔɔlɔ́ ná má ɓa há pɛ́ɩ́wa.
Tʋtʋnnɔ mɔhɔ̃́ rʋ́ʋ́ nóú túme.
Ɩ́ sɩ́ jɩɩsɛ dɛ́ŋŋʋ́.
8 «Rɩɩ́wa nɛ́ zʋ́ tɔ́ɔ́ wuu rɩ́wɔ́ sáŋɩ́wa, omo ná ɓa há pɛ́ɩ́wa, ɩ́ dí.
9 Ɩ́ dúóri ɛ́ tɔ́ɔ́ pʋɔllɛ, ká bʋl pá ɛ́ tɔ́ɔ́ nɩɛ bʋlɛ́:
‹Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ túó péríwa.›
10 Amá rɩɩ́wa nɛ́ zʋ́ tɔ́ɔ́ wuu rɩ́wɔ́ vɛ́ɩ́wa, ɩ́ lɩɩ cɩ́ ŋmɛ́nɔ nyúú ká bʋlɛ́:
11 ‹Á ɓósíwa* tɔ́ɔ́ kuŋkulo ná má tɩɩ há tɔ́rá naasɛ mɛ́, a héíwa mɛ́.
Amá ɩ́ taŋa zɩŋ rɩ́ Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ túó péríwa.›
12 Ŋ bʋ́lɔ́ aá pɛ́ɩ́wa, kal ná Wɩɩsɛ háá á rʋ́ʋ́ dí sarɩ́ya, ʋ sɩ́ bɛŋsɛ ɛ́ tɔ́ɔ́ nɩɛ, a kɩ́llɛ Sodomi* nɩɛ.
Tɔ́nɛ ná nɩɛ há wɩ Zeezi wɩ́ɛ́ lɛ́ɛ́ dí
13 «Kɔrazɛ̃* tɩ́náwa, ɩ́ sɩ́ ná wɩɩla!
Bɛtɩsayɩda* tɩ́náwa, ɩ́ má sɩ́ ná wɩɩla!
Nyáŋsɛ ná há tʋ́mɩ́wa dɩhɩ̃́, rɩ ɛ́ nyáŋsɛ fa tʋ́ŋ Tiiri* rí Sɩdɔŋ* nɩɛ sɩ́sɩ́ɛ́nnʋ́wa nɛ́, nyɛ mɛ́ fól wuu, ɓa súwó sazɔkɔ́ gɛnnɛ, a pa tapʋmmɔ* bʋ́kwɔ́ tɩɩ, rɩ́ nɩɛ zɩŋ rɩ́ ɓa bɩ́rsɔ́.
14 Wɩ́ɩ́ ná háá tɩ́llɛ́, rɩ́ kal ná Wɩɩsɛ háá á rʋ́ʋ́ dí sarɩ́ya, rʋ́ʋ́ bɛ́ŋsɩ́wa kɩ́llɛ Tiiri rɩ́ Sɩdɔŋ nɩɛ nɛ́ ɛ́.
15 Ɩ́ má, Kapɛrnayimi* tɩ́náwa, ɩ́ bɩ́ɩ́nɔ́ ɩ́ sɩ́ zɩ́ peri Wɩɩsɛ?
Ɛ́ toó, ɩ́ sɩ́ tuwi tíé mʋ́l wuu, lɛlɛ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ.»
16 Ká Zeezi baa bʋ́lʋ́ karmɩbɛlɛ rɩ́ bʋlɛ́:
«Nɛrɔ ná wuu há zésíwa wɩ́bʋlɛ́, ŋ nɛ́ tɩ́na zesi ɛ́; ká nɛrɔ ná wuu há vɛ́ɩ́wa, ŋ nɛ́ tɩ́na vɛ ɛ́.
Nɛrɔ ná wuu sɩɛ́ há vɛ́ŋ, ʋ tɩ́na vɛ́ nɛrɔ ná há tʋ́mɩ́ŋ nɛ́.»
Zeezi nɩtʋmɛ́ ná mɛɛ́sɩbotoro rí fí bɩ́rɔ́ ko
17 Nɩɛ ná mɛɛ́sɩbotoro rí fí Zeezi há tʋ́mɛ́, ɓa bɩ́rɔ́ kóú rɩ́ arɩ́ satɔrɔ́, a bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, ɩ yɩr mɛ́, kaŋtɔmɔ má tɩɩ sáŋɔ́ aá tɩ́ŋrá sɛ́.»
18 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ŋ ná Sɩtaanɛ* rʋʋ lɛ́ bána rɩ́ tuwi ɓal, anɛ duófɩ́llɔ.
19 Ɩ́ ná, ŋ pɛ́ɩ́wa tíŋ, rɩ́ɩ́wa wólli dʋma rɩ́ nʋɔnnɛ daha va, a wólli dɩŋdɔmɔ dóé tɩ́tɩ́ksɛ, ká rɩ́ wɩ́ɩ́ wuu sɩ́ɩ́wa á.
20 Ɩ́ taŋa sɩ́ jɩ́jʋ́ɔ́sʋ́ kaŋtɔmɔ há sáŋɛ́ tɩ́ŋɩ́wa sɛ́ nɛ́, amá ɩ́ jɩ́jʋɔsɛ, ɩ́ yɩra há pʋ́ŋsɛ arzána* mɛ́ wɩ́ɛ́ nɛ́.»
Zeezi jʋ́ɔ́sɔ́
21 Mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́, rɩ Wɩɩsɛ Sabɩɩna* ɔ́ɔ́ satɔrɔ́ sú Zeezi, ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́:
«Ŋ Ana, ɩ nɛ́ ká bána nyúú, rɩ́ tíé nyúú onni wuu Nyuutɩna; ŋŋ́ bɔ́llɩ́ rɛ́, bee wɩ́ɛ́ ɩ há féŋsi wɩ́ɛ́ ná wɩ́zɩnna rɩ́ zɩmɛ́ tɩ́náwa mɛ́, ɩ mákwɔ́ pá heŋbiisi.
Óó, ŋ Ana, ɩ cólle sɩɛrʋ nɛ́ ɩ tʋŋ ɛ́.
22 «Ŋ Ana pí wɩ́ɛ́ ná wuu dóé héŋ nɛ́sɛ mɛ́.
Rɩŋ Ana dʋŋɔ rá, nɛ́ŋ wuu wɩ́ŋ há ká nɛ́ŋ ná ɛ̃.
Nɛ́ŋ má wuu wɩ́ŋ Ana há ká nɛ́ŋ ná ɛ̃, rɩŋ dʋŋɔ rá, arɩ́ nɩɛ ná ŋ há có rɩŋ mákʋ́ pɔ́wɔ́.»
23 Ɛ́ har rɩ́ mɛ́, Zeezi bɩ́rʋ́ sɩ́ɛ́ cáásʋ́ karmɩbɛlɛ, a bʋl pɔ́wɔ́ dʋŋɔ bʋlɛ́:
«Ɩ́ ná wér, ɩ́ sɩ́ɛ́ há ná wɩ́ɛ́ nyáŋ!
24 Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́wa, Wɩɩsɛ wɩ́laabʋlla arɩ́ kuózeŋsi ɓɩkana, fa hɩ́ɛ̃́nɔ́ rɩ́wɔ́ néíwa wɩ́náálɛ nyáŋ, ká wʋ́ɔ́ né, a hɩɛ̃nɛ rɩ́wɔ́ zésíwa wɩ́zesé nyáŋ, ká wʋ́ɔ́ zésé.»
Zeezi mákɛ́ ɛ́ há mɔhɛ̃́ rɩ́ nɩɛ cólli náŋá, a pi Samari tɩ́náwa báálɔ wɩ́ɛ́ sʋ́ɔ́lɛ
25 Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnnɔ oro háá já rʋ́ʋ́ mɩl Zeezi ná, ʋ isi bʋlɛ́:
«Karmɩ'ana, beé rí mɔhɛ̃́ rɩ́ŋ a, ká ná mɩɩsɛ ná há waá tenni?»
26 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Beé rí ɓa pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ kíŋse* kɛnɔ sɩɛrʋ?
Ɩ́ kármɔ́ ná beé rí ráŋ?»
27 Rɩ báálɔ ná sɛ́, ɓa pʋ́ŋsɔ́ bʋlɛ́:
«Cólli Nyuutɩna ɩ Wɩɩsɛ,
rɩ́rɩ́ sɩɛrʋ wuu, rɩ́rɩ́ dʋma wuu,
rɩ́rɩ́ taŋá wuu arɩ́rɩ́ sabɩɩna wuu;
ká cóllí nɩbínɔ́ŋɔ anɩ́ tɩɩ.»
28 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Ɩ bʋ́l wérí; tɩŋ ɛ́, ɩ sɩ́ ná mɩɩsɛ ná há waá tenni.»
29 Amá Wɩɩsɛ kɛŋzɩnnɔ ná háá ja taŋá rʋ́ʋ́ pɔ́ʋ́ tɩɩ, ɛ́ nɛ́ ʋ bɔsɛ Zeezi a bʋlɛ́:
«Ká áŋ rɩ́ káŋ nɩbínɔ́ŋɔ é?»
30 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sʋ́ɔ́lɛ pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Báálɔ oro rí lɛ́ Zerizalɛmɛ a curi aá tuwi Zeriko.
* Ʋ válɔ́ aá mʋ́, rɩ gaara nɛ́; ɓa kánʋ́, a wúrkú gɛnnɛ, a lɔ́ʋ́ ɓɩɛ, ká ŋmɔ́wʋ́ wérí, ʋ cɩ́ sʋʋ mɛ́, ɓa tɔ́ʋ́ ráŋ ká col.
31 Rɩ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsɔ* oro má pí ɛ́ ŋmɛ́nɔ tɩɩ aá ko; ʋ há dé yo sɩ́ɩ́ ná báálɔ ná rʋʋ pɩ́nɔ́, ʋ dé cʋ́rɛ nɛ́, a daarɛ col ká tá.
32 Levi jɩmʋ́l* nɛrɔ oro má fa pí ɛ́ ŋmɛ́nɔ aá ko; ʋ má há dé yo sɩ́ɩ́ ná báálɔ ná rʋʋ pɩ́nɔ́, ʋ má dé cʋ́rɛ nɛ́, a daarɛ ká tá.
33 Amá Samari* tɩ́náwa báálɔ oro, má há pí ɛ́ ŋmɛ́nɔ tɩɩ a ko peri báálɔ ná há pɩ́nɛ́, a nóú, ʋ susu kenú wérí.
34 Ɛ́ nɛ́ ʋ tuu peri, a sɛ́sʋ́ tɛŋ fʋrʋ ná arɩ́ dɩvɛ́ŋ,* a hé nʋʋ, a ja pɛ́ŋsɛ bá, a púú sákʋ́ kokúme daha, a kánʋ́ mʋ́ nɩhʋɔra dɩcɩkɩ́, a bélú mí ráŋ.
35 Tɔ́ɔ́ pʋl, ʋ isi lɩ́sɛ déníé* bɛllɛ a pá nɩhʋɔra dɩcɩkɩ́ bíbello, ká bʋlɛ́:
‹La, aá bel báálɔ né mí.
Rɩŋ nɛ́ mʋ́ɛ́ ká bɩrko, rɩɩ ŋmɔ́wɛ́ kɩŋ kɩ́llɛ ɛ́, ŋ sɩ́ túmí.› »
36 Zeezi sɩɛ́ sʋ́ɔ́lɛ tenni ká bɔsɛ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnnɔ ná bʋlɛ́:
«Nɩɛ nyáŋ botoro sɩɛrʋ, orí rí pí báálɔ ná, gaara há bʋ́rmɛ́, a mákʋ́ nɩbínɔ́ŋɔ?»
37 Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnnɔ ná sɛ́:
«Nɛrɔ ná há fá báálɔ ná susu ní.»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɩɛ́ bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Aã, ɩ má mʋ́ tʋŋ ɛ́ tɩɩ.»
Zeezi mʋ́ Martɛ rɩ́ Maari jaa
38 Zeezi rɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ há pí ŋmɛ́nɔ aá col, ɓa mʋ́ɔ́ zʋ tɔ́ɔ́ oro.
Háálɔ oro sɩɛ́ fa mɩŋ ɛ́ tɔ́ɔ́ mɛ́, ɓaá yɩ́rɛ Martɛ; ʋ cakla Zeezi ʋ jaa mɛ́.
39 Ɛ́ háálɔ fa kéŋ maábio, ɓaá yɩ́rɛ Maari.
* Zeezi sɩɛ́ há kéné, Maari é dé mʋ́ kénú laka nɛ́, aá zésú wɩ́bʋlɛ́.
40 Ká Martɛ fɛ́l sɩ́ɩ́ jaa tʋtʋmɛ́ mɛ́, aá wálmɛ rʋ́ʋ́ a ɓɩdííle pá Zeezi; a wuu pii bɔl.
Ɛ́ nɛ́ ʋ tuu peri bʋl Zeezi mí bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, ŋ maábio há wɩ́ŋ mɩ́ɩ́ pɛ́, káŋ dʋŋɔ de ka tʋtʋmɛ́ vɩ́vɛ́, ʋ ɛ́ wɩ́ɩ́ mɩ́ɩ́ wɛ?
A rʋ́ʋ́ sɩɛ́ isi pɛ́ŋ mɛ́ yá.»
41 Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Martɛ, Martɛ, ɩ lóó wɩ́ɛ́ ɓɩkana wɩ́wálmɩ́ yɔ́ɔ́.
42 Amá wɩ́balá léŋ ní ká wɩ́tɩɩ.
Maari ní bɛ́llɛ́ pi ker ná há wéró kɩ́ŋkáŋ.
Nɛ́ŋ wuu wʋ́ʋ́ wuo kaá lɔ́ʋ́ rɩ́.»