Zuwifiwa sɩ́dííre vʋ́ʋ́rɔ́ rɩ́wɔ́ ɓʋ́ Zeezi
26
1 Zeezi sɩɛ́ há máŋsɛ wɩ́ɛ́ nyáŋ wuu ko tenni, ʋ bʋ́lʋ́ karmɩbɛlɛ rɩ́ bʋlɛ́:
2 «Ɩ́ ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɩ́ tápʋlɛ bɛllɛ nɛ́ káánɛ́ ká rɩ́wɔ́ dí Pakɛ* cana.
Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́ nɛ́ sɩɛ́, ɓaá a rɩ́wɔ́ ka Nɩbiino Bio* pá nɩɛ rɩ́wɔ́ ɓásʋ́ dagɛsɛ́ daha.»
3 Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa* nɩhɩɛ̃́sɛ arɩ́ tɔ́ɔ́ sɩ́dííre sɩɛ́ céŋ náŋa Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɔhɔ̃́ Kayifi wuolo* sɩɛrʋ,
4 a vʋʋrɛ rɩ́wɔ́ pi lɩ́ŋ mɛ́ a ka Zeezi ɓʋ́.
5 Ɓa taŋa sɛ́:
«Á wʋ́ʋ́ wuo ka aá ɓʋ́ cana kal.
Raá kenú ɛ́ kal, ʋ sɩ́ a loó.»
Háálɔ oro zíl Zeezi
6,7 Zeezi fa há zʋ́ Betani, a mɩŋ dayalmɩdúóri Sɩmɔŋ* jaa mɛ́ aá dí ɓɩɛ, háálɔ oro má kúó zʋ ráŋ, a ka loŋŋo ʋ nɛ́sɛ mɛ́.
Tulaalé ná yɛlɩ́ há dúókó ní mɩŋ ɛ́ loŋŋo sɩɛrʋ.
Ɛ́ nɛ́ háálɔ ná lúri loŋŋo ná, ká bɩ́sɛ tulaalé ná hé Zeezi nyúú mí.
8 Zeezi karmɩbɛlɛ há ná ɛ́, ɓa wɩ ɛ́ có.
Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Tulaalé nyɛ ná zɔkɛ́ mʋ́l nɛ́ beé rí?
9 Rɩ ɓa fa púú yɛ́llɛ rɛ́, ʋ meéwí zéŋ, rɩ́wɔ́ pii pá nɩyaara.»
10 Zeezi sɩɛ́ kɩ́ɛ́lɛ zɩŋ a bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Beé rí tɛ ɩ́ wɩ́wálmɛ háálɔ né nyɛ?
Ʋ tʋ́ŋ tʋtʋ́ŋwérí rí ɛ́, a páŋ;
11 bee wɩ́ɛ́ ɩ́ rɩ́ nɩyaara ná nɛ́ mɩŋ náŋá mɛ́ tápʋ́l wuu, ká ɩ́ wɩ́ŋ é wuó ná ɩ́ laka kál wuu.
12 Ʋ lá sɩ́ɛ́ pi tulaalé héŋ mí anɛ ŋ bʋɔ kal zʋ́ɩ́ nɛ́, káŋ ha wɩ sʋ́wɛ́.
13 Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́wa, háálɔ né yɩr waá yʋ́ksɛ.
Ɓa háá bʋl Wɩɩsɛ Labaarɩwero ná rɩ́ ɓiiri ráŋ ná, dúníé né wuu mí, ɓa sɩ́ bʋl háálɔ né má wɩ́'aalɩ́ né wɩ́ɛ́ a mʋ́ peri ráŋ.»
Zɩdaasɛ hóú síri rʋ́ʋ́ yɛ́llɛ Zeezi
14 Ɛ́ nɛ́ Zeezi karmɩbɛlɛ ná fí rí bɛllɛ nɔ́ŋɔ, ʋ ná ɓa háá yɩ́rɛ Zɩdaasɛ* há lɛ́ Isikariyo, ʋ isi mʋ́ ná Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɩhɩɛ̃́sɛ,
15 a bʋlɛ́:
«Rɩŋ nɛ́ kéŋ Zeezi rí yɛ́llɩ́ pɛ́ɩ́wa, ɩ́ɩ́ páŋ meéwíé bɛŋmŋmɛ rɛ́?»
Ɛ́ nɛ́ ɓa túmú meéwícááka* mɛrɛ́ rɩ́ fí.
16 A kaa púl ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, Zɩdaasɛ púló jɩ́ja gbel ná háá cɛ́rɛ́, rʋ́ʋ́ tɩŋ ráŋ mɛ́ a ka Zeezi pá.
Zeezi rɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ dí Pakɛ cana
17 Sɩbʋ́r toó dɩpɛ́ŋ cana tápʋlɛ kal púli, Zeezi karmɩbɛlɛ bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Nɛɛ́ rɛ́ ɩ cólli ráá a Pakɛ ɓɩdííle bílí mí?»
18 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Ɩ́ zʋ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ báálɔ oro dɩhɩ̃́ a bʋlɛ́:
Á Karmɩ'ana sʋ́ʋ́ tɛ́ŋ pérí tɛ́sɩ́ɩ́; ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ dɩhɩ̃́ nɛ́ ʋ rɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ á rɩ́wɔ́ ko dí Pakɛ ɓɩdííle.»
19 Zeezi há máŋsɛ ɛ́, ʋ karmɩbɛlɛ ná tɩ́ŋ ɛ́ nɛ́, a a Pakɛ ɓɩdííle ná.
20 Gbaŋ gbaanɛ, Zeezi rɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ ná fí rí bɛllɛ sɩɛ́ ko zʋʋ ké aá dí ɓɩdííle ná.
21 Ɓaá dí ɛ́, rɩ Zeezi sɛ́:
«Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́wa, ɩ́ sɩɛrʋ oro rí á rʋ́ʋ́ kánɩ́ŋ yɛ́llɛ dí.»
22 Ɛ́ nɛ́ ʋ karmɩbɛlɛ ná wuu sɩɛnnɛ zɔkɛ kɩ́ŋkáŋ, oro má wuu bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, ŋ nɛ́?»
23 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Nɛrɔ ná ŋ rɩ́rʋ́ háá cɛ́rɛ́ rɩ́ɩ́ tʋ gbaŋa mɛ́, ʋ tɩ́na nɩ́ɩ́ á rʋ́ʋ́ yɛ́llɩ́ŋ dí.
24 Nɩbiino Bio á rʋ́ʋ́ sʋwɛ ɛ́ ná, ɓa há pʋ́ŋsɛ́ bʋ́lʋ́ sʋʋ wɩ́ɛ́ nɛ́.
Amá ʋ sɩ́ lɔrɛ a pá nɛrɔ ná há sɩ́ ka Nɩbiino Bio pɔ́ʋ́ ɓʋ́ɓʋ́ʋ́ra.
Rɩ ɓa fa wʋ́ʋ́ tɩ́na lʋ́lɛ́ nɛ́ weré.»
25 Ɛ́ nɛ́ Zeezi kaapáárɔ Zɩdaasɛ má bɔsɛ Zeezi bʋlɛ́:
«Karmɩ'ana, ŋ nɛ́ ɓó?»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Anɛ ɛ́ ɩ há bʋ́lɛ́, ɩ nɛ́.»
Liisidílo wɩ́ɛ́
26 Ɓa háá díé, Zeezi pí dɩpɛ́ŋ a sʋl Wɩɩsɛ bárka hé, ká kaa conni conni pɔ́ʋ́ karmɩbɛlɛ, ká bʋlɛ́:
«Ɩ́ la, a dí, ŋ tɛŋ nɛ́ ɛ́.»
27 Ʋ baa pi dɩvɛ́ŋ* má rɩ́ nyíŋgbaŋa, a sʋl Wɩɩsɛ bárka hé, ká pii pɔ́wɔ́, ká bʋlɛ́:
«Ɩ́ wuu nyɔ;
28 ŋ cɛ́l nɛ́ ɛ́.
Ŋ háá á rɩ́ŋ sʋwɛ, rɩ́ŋ cɛ́l ná bɩ́sɛ nɩkana yɩr mɛ́, rɩ́wɔ́ ná wɩ́bɔma suúri, ká rɩ́wɔ́ rɩ́ Wɩɩsɛ ka nʋtʋmɛ* nɛ́ ɛ́.
29 Ŋ bʋ́lɔ́ aá pɛ́ɩ́wa, a kaa mɔ zaa mɛ́, ŋ báá waá á rɩ́ŋ bɩrnyɔ dɩvɛ́ŋ ná, a kaá ja kal ná ŋ rɩ́rɩ́wa háá á ráá nyɔ ɓɩfɛlɛ, ŋ Ana Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ.»
Zeezi lá sɩ́ɛ́ bʋl rɩ́ Pɩɛrɛ sɩ́ báásʋ́
30 Ɛ́ har rɩ́ mɛ́, ɓa yɩ́ yɩɩla bɩ Wɩɩsɛ mɛ́, ká isi lɩɩ mʋ́ zɩ́ ólívi* tuuni paalɔ daha.
31 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ karmɩbɛlɛ ná bʋlɛ́:
«Tɩ́taŋ né, ɩ́ wuu sɩ́ fá ká táŋ.
Ɛ́ nɛ́ ɓa pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ a bʋlɛ́ Wɩɩsɛ sɛ́:
‹Ŋ sɩ́ ŋmɔwɛ penʋɔlɔ,*
ká rɩ́ petuu pieŋse fá pɩsɛ.›
32 Amá rɩŋ nɛ́ bɩ́rɛ́ lɛ sʋsɛ mɛ́, ŋ sɩ́ lɛ́ɩ́wa sɩ́ɛ́ mʋ́ Galiile* tíé.»
33 Ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Rɩ nɩɛ wuu níí fɛ́ɛ́ káá tɛ́ɩ́ má, ŋ é waá fá káá tɛ́ɩ́, ábádá.»
34 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Taŋá nɛ́ ŋ bʋl aá pɛ́ɩ́, zaa tɩ́taŋ né tɩɩ, rɩ zíɓelo ha wɩ kúólé, ɩ sɩ́ báásɩ́ŋ naasɩ́ botoro.»
35 Ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ bʋl pá Zeezi bʋlɛ́:
«Rɩ ɓaá dé ɓʋ́ŋ ɩ har má, ŋ wɩ́ɩ́ báásɛ.»
Ʋ karmɩbɛlɛ ná wuu bʋl ɛ́ tɩɩ tɩɩ.
Zeezi cʋ́ɔ́lɛ́ Wɩɩsɛ Zesemane záádɛ́ mɛ́
36 Ɛ́ nɛ́ ká Zeezi rɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ mʋ́ dɩhɩ̃́ oro, ɓa háá yɩ́rɛ Zesemane,* ʋ bʋ́lʋ́ karmɩbɛlɛ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ ké rɛɛ́wa ká rɩ́ŋ mʋ́ sɩ́ɛ́rɩ́ a cʋɔlɛ Wɩɩsɛ.»
37 Ʋ sɩɛ́ pɛ́ ka Pɩɛrɛ arɩ́ Zebede bɛlɛ ná bɛllɛ tɩ́ŋʋ́ tɩɩ mɛ́.
Héwíŋ rɩ́ sazɔkɔ́ sɩɛ́ púló a kánʋ́.
38 Ɛ́ nɛ́ ʋ bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Sazɔkɔ́ fúklíŋ dʋma aá ja rʋ́ʋ́ ɓʋ́ŋ; ɩ́ cɩ́ rɛɛ́wa rɩ́ŋ rɩ́rɩ́wa barɛ dóŋ.»
39 Ká ʋ dáárɩ́wɔ́ a mʋ́ sɩ́ɛ́ mʋɔ́, a ɓal cú tíé ká sʋl Wɩɩsɛ bʋlɛ́:
«Ŋ Ana Wɩɩsɛ, rɩ ɛ́ wúóló, ɩ a rɩ́ wɩɩla né sɩ́ŋ pérú.
Amá taŋa, tʋ́mɩ́ cólle ká lóŋ é cólle.»
40 Ʋ bɩ́rɔ́ kóú karmɩbɛlɛ ná botoro rɩ́, rɩ ɓa pɩ́ dóŋ.
Ɛ́ nɛ́ ʋ bɔsɛ Pɩɛrɛ bʋlɛ́:
«Ɩ́ pɩ́ dóŋ rí yáá?
Ɩ́ wɩ wólle barɛ dóŋ lɛ́ɛ́rɛ má tɩɩ arɩ́rɩ́ŋ?
41 Ɩ́ barɛ dóŋ a cʋɔlɛ Wɩɩsɛ, a makɛ rɩ́ɩ́wa sɩ́ yéŋŋú.
Nɩbííno sabɩɩna é có wérí ɛɛ, ká ʋ tɛŋnamɩɛ nɛ́ wɩ wo.»
42 Ɛ́ nɛ́ ʋ baa kɛ́kwɔ́ mɛ́, a baa sʋl Wɩɩsɛ bʋlɛ́:
«Ŋ Ana Wɩɩsɛ, rɩɩ nɛ́ waá sáŋ a rɩ́ŋ sɩ́ wɩɩla né dí, ɩ lo ríí cólle tʋŋ.»
43 Ʋ báá bɩ́rɔ́ ko, rɩ ɓa báá pɩ́ dóŋ; dóŋ wówó wérí.
44 Ʋ baa kɛ́kwɔ́ mɛ́, naasɩ́ botoro nyúú mí, a baa sʋl Wɩɩsɛ a bʋl ɛ́ tɩɩ tɩɩ nʋ́ʋ́.
45 Ɛ́ nɛ́ ká ʋ baa bɩrmʋ́ karmɩbɛlɛ ná rɩ́, a bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ ha dé pɩ́ dóŋ ní aá fɩɛlɛ nyɛ?
Tɛ́ŋ péró!
Ɩ́ ná, ɓa kéŋ Nɩbiino Bio hé wɩ́tɛ'aara nɛ́sɛ mɛ́.
46 Ɩ́ isi ráá col; ɩ́ ná, nɛrɔ ná háá á rʋ́ʋ́ yɛ́llɩ́ŋ dí, ʋ péró.»
Ɓa kéŋ Zeezi
47 Zeezi ha mɩŋ bʋlɛ́ mɛ́, rɩ Zɩdaasɛ ná há lɛ́ Isikariyo, ʋ karmɩbɛlɛ ná fí rɩ́ bɛllɛ sɩɛrʋ nɔ́ŋɔ, rʋʋ péró arɩ́rʋ́ har nɩkana.
Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɩhɩɛ̃́sɛ arɩ́ Zuwifiwa sɩ́dííre ní tʋ́ŋwɔ́, ɓa pa tókowíé arɩ́ naɓókówa tɩŋ Zɩdaasɛ mɛ́ ko.
48 Zeezi kaapáárɔ Zɩdaasɛ fa lá sɩ́ɛ́ bʋl nɩkana ná rɩ́ bʋlɛ́:
«Á háá mʋ́ɛ́ rɩ́ŋ bɔ́llɛ nɛ́ŋ ná ká kaa kormi, ɩ́ nɩjaalɩ́ ná nɛ́ ɛ́.
Ɩ́ de kánʋ́.»
49 Ɓa há mʋ́ɛ́, ʋ dé tuu peri Zeezi ní ká bʋlɛ́:
«Cʋɔlɛ, Karmɩ'ana!»
Ká kánʋ́ kormi.
50 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Naŋnɔ́ŋɔ, ɩ há kúé rɩ́ɩ́ ɔ́ɔ́ ná, de ɩ́'a.»
Ɛ́ nɛ́ nɩɛ ná de tuu peri gburki Zeezi, a ka.
51 Ɛ́ nɛ́ Zeezi karmɩbɛlɛ ná fa há cɩ́ ráŋ, nɔ́ŋɔ de kánʋ́ tókowí pɔŋ foki, a ɓá Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɔhɔ̃́ tʋtʋnnɔ dɩllɛ coki.
52 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Píí tókowí hóú dɩhéé; bee wɩ́ɛ́ nɩɛ ná wuu há fókí tókowí, tókowí níí ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́.
53 Ɩ́ bɩ́ɩ́nɔ́ rɩŋ wɩ wuo yɩ́rɛ aá héŋ Ana mɛ́, rʋ́ʋ́ páŋ malɩ́kawa bʋ́ɩ́ mɛɛ́sɩbotoro rí fí rí bɛllɛ, mʋ́l né tɩɩ tɩɩ mɛ́, rɩ́wɔ́ ko sáŋɩ́ŋ mɛ́ rɩ́ ɓó?
54 Amá rʋʋ nɛ́ á ɛ́, wɩ́ɛ́ ná ɓa há pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ, nʋɔ ɛrɛ́ rɩ́ sú?
Ɓa pʋ́ŋsɔ́ bʋlɛ́ ɛ́ nɛ́ mɔhɛ̃́ rʋ́ʋ́ tʋŋ.»
55 Ká Zeezi sɩɛ́ bʋl nɩkana ná rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ kúó rɩ́ɩ́wa kánɩ́ŋ arɩ́ tókowíé rɩ́ naɓókówa, ŋ ká gabɩbár rɛ́?
Ŋ kéníwa sɩ́sɩ́ɛ́nnʋ́wa nɛ́ tápʋ́l wuu, aá karmɛ nɩɛ Wɩcʋɔlɩjɩzeno* sɩɛrʋ, ká ɩ́ wɩ́ŋ kené ráŋ.
56 Amá ɛ́ há pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ wɩ́laabʋlla kɛnnɛ sɩɛrʋ rɩ́wɔ́ áŋ, ɛ́ nɛ́ zaa kúé, ɓa nʋɔ sú.»
Ɛ́ nɛ́ ʋ karmɩbɛlɛ ná wuu fá ká tɔ́ʋ́.
Ɓa kéŋ Zeezi mʋ́ Zuwifiwa sɩ́dííre sɩ́ɛ́
57 Nɩɛ ná há kéŋ Zeezi, ɓa sɩɛ́ kánʋ́ mʋ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɔhɔ̃́ Kayifi jaa.
Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna* arɩ́ nɩhɩɛ̃́sɛ* wuu ko hé náŋá mɛ́ ráŋ.
58 Pɩɛrɛ fa lʋ́ɔ́rɔ́ tɩ́ŋwɔ́ mɛ́ har rɩ́ wuu, a ko peri Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɔhɔ̃́ ná jaa, a zʋ wuolo, a ké tʋtʋnna sɩɛrʋ, rʋ́ʋ́ ná wɩ́ɩ́ ná háá mʋ́ʋ́ gírsi ɛ́.
59 Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɩhɩɛ̃́sɛ arɩ́ Zuwifiwa sɩ́dííre ná wuu ciki, a sɩɛ́ bɔsɛ aá ja nɛ́ŋ ná há sɩ́ nyɛ nyɩɛrʋ, a bʋl rʋ́ʋ́ ká dáŋsɩ́ɛ́ rɩ Zeezi á wɩ́bɔmɔ, a makɛ rɩ́wɔ́ tɩŋ ɛ́ mɛ́ ɓʋ́ʋ́.
60 Nɩɛ ɓɩkana é kúó a nyɛ nyɩɛnnɛ hóú nʋɔ mɛ́, amá ɓa gúló, ɓa wɩ wɩ́tɩɩ né.
Nɩɛ bamma bɛllɛ rɩ́ sɩɛ́ kué a bʋlɛ́:
61 «Báálɔ né sɛ́:
‹Ŋ wo Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná ŋmɔwɛ aá céŋŋi, ká bɩrɛ aá sɔ́ʋ́ tápʋlɛ botoro pɛ́kɛ.› »
62 Ɛ́ nɛ́ sɩɛ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɔhɔ̃́ ná isi cɩ́ dahá, ká bɔsɛ Zeezi bʋlɛ́:
«Ɩ wɩ wɩ́ɩ́ kené aá bʋl?
Ná nɩɛ nyáŋ há bʋ́l ɛ́ héí mí.»
63 Zeezi táŋŋʋ́ nʋɔ.
Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɔhɔ̃́ ná sɛ́:
«Wɩɩsɛ ná há wómmó yɩr mɛ́, bʋl párá, ɩ nɛ́ ká Kirisi,* Wɩɩsɛ Bio?»
64 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Ʋ nɛ́ ɩ bʋl ɛ́.
Ká ɩ́ lóŋ bʋl pɛ́ɩ́wa, a kaa pɔ́ nyɛ mɛ́, ɩ́ sɩ́ ná Nɩbiino Bio kal oro, rʋʋ ísí dóé tɩ́na Wɩɩsɛ néduu rí, a mɩŋ duóbásɛ sɩɛrʋ aá tuwi tíé.»
65 Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɔhɔ̃́ ná cɔ́ɛ́ wɛ, ʋ kánʋ́ gɛnnɛ kɩɩsɛ ká bʋlɛ́:
«Ʋ tʋ́ksɛ́ Wɩɩsɛ!
Á báá ja dáŋsɩ́ɛ́ ráá a beé?
Ɩ́ wuu ní nɩ́ɛ̃́ ʋ há tʋ́ksɛ́ Wɩɩsɛ ɛ́.
66 Ɩ́ sɩɛ́ ná beé rí?»
Ɓa wuu sɛ́:
«Ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́wɔ́ ɓʋ́ʋ́ nɛ́.»
67 Ɛ́ nɛ́ ɓa pʋ́sɛ mɩŋtʋɔrʋ aá waasɛ Zeezi sɩ́ɛ́ mɛ́, a gúŋsi nɛ́ŋsa aá ŋmɔ́wʋ́.
Náŋa cúú tɛ́ŋgbɛ́llɛ mɛ́ ká bʋlɛ́:
68 «Kirisi, zɩŋ dí; makɛ nɛrɔ ná há ŋmɔ́wɩ́ párá.»
Pɩɛrɛ báásɔ́ bʋlʋ́ wɩ Zeezi ɛ̃
69 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, rɩ Pɩɛrɛ fa ké pʋmmɔ, wuolo ná sɩɛrʋ.
Ɛ́ nɛ́ toltʋtʋnnɔ oro tuu pérú a bʋlɛ́:
«Ɩ má mɩŋ Zeezi ná há lɛ́ Galiile har rɛ́.»
70 Ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ báásɛ nɩɛ wuu sɩ́ɛ́ mɛ́ bʋlɛ́:
«Ŋ wɩ́ɩ́ háá já rɩ́ɩ́ bʋ́lʋ́ ná ɛ̃.»
71 Ká isi caasɛ dánnʋzeno rí aá mʋ́, ɛ́ nɛ́ toltʋtʋnnɔ nɔ́ŋɔ má baa nóú, a bʋl pá nɩɛ ná há mɩŋ ráŋ bʋlɛ́:
«Báálɔ né má ká Nazarɛtɛ Zeezi karmɩbíí rí.»
72 Pɩɛrɛ baa báásɛ, a ŋmɩ́ɛ́sɛ bʋlɛ́:
«Ŋ wɩ ɛ́ báálɔ ɛ̃.»
73 Mʋɔ́sʋ́ɔ́ rɩ nɩɛ ná há cɩ́ ráŋ túó peri, a bʋl Pɩɛrɛ rɩ́ bʋlɛ́:
«A tɩ́ŋɩ́ wɩ́bʋlɛ má tɩɩ mɛ́, á ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɩ́ɩ́ ɓɩɛ́na ká ɛ́ nɩɛ nɔ́ŋɔ nɛ́.»
74 Ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ púl aá bʋrɛ, a ŋmɩ́ɛ́sɛ Wɩɩsɛ bʋlɛ́:
«Ŋ wɩ ɛ́ báálɔ ɛ̃.»
Mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́, rɩ zíɓelo kúóló.
75 Pɩɛrɛ sɩɛ́ bɩɩnɛ mʋ́ ná Zeezi wɩ́bʋlɩ́ ná; ʋ fa sɛ́:
«Rɩ zíɓelo ha wɩ kúólé, ɩ sɩ́ báásɛ naasɩ́ botoro a bʋlɩ́ wɩ́ŋ ɛ̃.»
Ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ lɛ pʋmmɔ, a wii síksi.