Zeezi ílli Lazaarɛ há sʋ́wɛ́
11
1 Betani mí, báálɔ oro fa mɩŋ ráŋ ɓaá yɩ́rʋ́ Lazaarɛ.
Ʋ nátolé ní ká Martɛ rɩ́rʋ́ maábio Maari.*
2 Ɛ́ Maari ní kal oro bɩ́sɛ tulaalé waasɛ Nyuutɩna Zeezi naasɛ, ká kánʋ́ nyúpʋ́sɛ mʋ́ʋ́rɛ.
Ʋ nánʋɔlɔ Lazaarɛ nɛ́ sɩɛ́ ɓal pʋɔlɩ́.
3 Ʋ nátolé ná sɩɛ́ tʋŋ, ɓa mʋ́ bʋl Zeezi mí bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, ɩ naŋnɔ́ŋcólli ná nɩ́ɩ́ wɩɩlɛ́.»
4 Zeezi há nɛ́ ɛ́, ɛ́ nɛ́ ʋ sɛ́:
«Pʋɔlɩ́ né tóú sʋ́ʋ́rpʋɔlɩ́; ʋ taŋa sɩ́ a rɩ́ Wɩɩsɛ yɩr la píŋ, rɩ́ Nɩbiino Bio tɩŋ ɛ́ mɛ́, a ná píŋ.»
5 Zeezi sɩɛ́ fa có Martɛ rɩ́rʋ́ maábio, arɩ́wɔ́ nánʋɔlɔ Lazaarɛ wérí.
6 Ʋ há nɛ́ Lazaarɛ pʋɔlɩ́ ná wɩ́ɛ́, ʋ ha kénú dɩmɩnɩ́, a peri tápʋlɛ bɛlɛ,
7 ká sɩɛ́ bʋ́lʋ́ karmɩbɛlɛ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ a ráá bɩrmʋ́ Ziide tíé.»
8 Ɛ́ nɛ́ ʋ karmɩbɛlɛ bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Karmɩ'ana, ɩ rá Zuwifiwa* fa jɩ́ja rɩ́wɔ́ yosi ɓʋ́ Ziide mí, tɛ́sɩ́ɩ́ nyɛ ɓó, ká ɩ sɩ́ ráá bɩrmʋ́ ráŋ?»
9 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Tápʋl pírmi sɩɛrʋ, lɛ́ɛ́rɛwa fí rí bɛlɛ nɛ́ ráŋ, ɛ́ rá?
Rɩ nɛrɔ nɩ́ɩ́ va wɔhɔ, ʋ wɩ ɓɩɛ mɩ́ɩ́ gɛ́nnɛ, pʋmmɔ mɩ́nɔ́, ʋ nɩ́ná ráŋ.
10 Amá rɩ nɛrɔ nɩ́ɩ́ va tɩ́taŋ, ʋʋ́ gɛ́nnɛ ɓɩɛ mɛ́, bee wɩ́ɛ́ ʋ wɩ pʋmmɔ kené.»
11 Zeezi há bʋl ɛ́ tenni, ʋ báá súúró pɔ́wɔ́ a bʋlɛ́:
«Á naŋnɔ́ŋɔ Lazaarɛ pɩ́ dóŋ ní, ŋ sɩɛ́ sɩ́ mʋ́ íllú.»
12 Ɛ́ nɛ́ Zeezi karmɩbɛlɛ ná sɛ́:
«Rʋʋ nɛ́ pɩ́ dóŋ é, ʋ sɩ́ dúórí.»
13 Zeezi faá bʋl Lazaarɛ sʋʋ wɩ́ɛ́ nɛ́, ká ʋ karmɩbɛlɛ é bɩɩnɛ rʋʋ́ bʋl dóŋ tɩɩ pɩ́nɛ wɩ́ɛ́ nɛ́.
14 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɩɛ́ caasɛ bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Lazaarɛ sʋ́wɔ́.
15 Ŋ há to ráŋ ná tɔ́rɩ́ŋ sɩɛrʋ, ɩ́ wɩ́ɛ́, a makɛ rɩ́ɩ́wa áŋ yardá.
Ɩ́ a ráá mʋ́ʋ́ rɩ́.»
16 Ɛ́ nɛ́ Toma ná ɓa há kené aá yɩ́rɛ bilɔɔ, ʋ bʋ́lʋ́ karmɩbináŋa rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ lo ráá má tɩŋ mʋ́, rʋʋ ká sʋ́ʋ́ má, ráá rɩ́rʋ́ wuu sʋwɛ.»
17 Ɓa wuu mʋ́ Betani.
Zeezi há péré, ʋ nɩ́ɔ́ rɩ Lazaarɛ há zʋ́ bʋɔ, ʋ tápʋlɛ baná nɛ́.
18 Betani rɩ́ Zerizalɛmɛ sɩɛ́ há wɩ bol, ká a anɛ kííló botoro,
19 Zuwifiwa ɓɩkana kúó rɩ́wɔ́ bɔ́llɛ Martɛ rɩ́ Maari, ká bʋ́ɔ́lɩ́wɔ́, ɓa nánʋɔlɔ há sʋ́wɛ́ wɩ́ɛ́.
20 Martɛ há nɛ́ Zeezi koe wɩ́ɛ́, ʋ lɩ́ɔ́ mʋ́ rʋ́ʋ́ cémú, ká Maari é ké jaa mɛ́.
21 Martɛ sɩɛ́ bʋl Zeezi rɩ́ bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, rɩɩ fa mɩŋ rɛɛ́ rɛ́, ŋ nánʋɔlɔ waá sʋwɛ.
22 Amá nyɛ má mɛ́, ŋ ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɛ́, rɩɩ sʋ́l óŋ wuu Wɩɩsɛ rɩ́, ʋ wɩ́ɩ́ vɔŋ.»
23 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Ɩ nánʋɔlɔ sɩ́ bɩr'isi.»
24 Ɛ́ nɛ́ Martɛ sɛ́:
«Ŋ ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɛ́, dúníé kal isí, sʋsɛ bɩr'isé mí, ʋ sɩ́ bɩr'isi.»
25 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Ŋ nɛ́ ká nɛrɔ ná há sɩ́ bɩr'isi sʋʋ mɛ́, a ílli nɩɛ sʋʋ mɛ́, a pɔ́wɔ́ hiẽsó.
Nɛrɔ ná wuu há láŋ wɩ́ɛ́ dí, rʋʋ sʋ́wɔ́ má, ʋ sɩ́ ná hiẽsó.
26 Ká nɛrɔ ná má há wómmó, a láŋ wɩ́ɛ́ dí, ʋ báá waá sʋ́wɩ́ ná.
Ɩ lá ɛ́ wɩ́ɩ́ dí rí?»
27 Ɛ́ nɛ́ Martɛ sɛ́:
«Óó!
Nyuutɩna, ŋ lɔ́ɔ́ dí, rɩɩ nɛ́ ká Kirisi, Wɩɩsɛ Bio ná háá ko dúníé.»
28 Martɛ há bʋ́l ɛ́ tenni, ʋ bɩ́rɔ́ mʋ́ yɩ́rʋ́ maábio Maari, a lʋɔrɛ bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Nyuutɩna kúó, ʋ yɩ́rɩ́.»
29 Maari há nɛ́ ɛ́, ʋ ísó fá kɩ́kɛ́lɛ́ a mʋ́ Zeezi rí.
30 Ɛ́ mɛ́, rɩ Zeezi ha wɩ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ zʋ́ɛ́, ká cɩ́ dɩhɩ̃́ ná Martɛ há lɩ́ɛ́ cémú.
31 Zuwifiwa ná há kéné aá bʋɔlɛ Maari jaa sɩɛrʋ, há nóú rʋʋ ísí ɛ́ ɓalaɓala, a mʋ́ aá lɛ́, ɓa bɩ́ɩ́nɔ́ rʋʋ lɩ́ɔ́ aá mʋ́ lɛlbule nyúú ní, rʋ́ʋ́ wi.
Ɛ́ nɛ́ ɓa tɩ́ŋʋ́ mɛ́ lɛ.
32 Maari há mʋ́ɛ́ peri Zeezi dɩhɩ̃́ a nóú, ʋ ɓírmi tíé ʋ sɩ́ɛ́, ká bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, rɩɩ fa mɩŋ rɛɛ́ rɛ́, ŋ nánʋɔlɔ né fa waá sʋwɛ.»
33 Zeezi há ná Maari rɩ́ Zuwifiwa ná há kenú lɛ, rɩ ɓaá wí, ʋ sɩɛrʋ zɔ́kɔ́, ʋ tɛŋ wuu yʋɔrɛ.
34 Ɛ́ nɛ́ ʋ bɔsɛ bʋlɛ́:
«Nɛɛ́ rɛ́ ɓa húú?»
Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, ka sɩ́ɩ́ ko ná.»
35 Rɩ Zeezi wíó.
36 Ɛ́ nɛ́ Zuwifiwa sɛ́:
«Ɩ́ nóú há cóú ɛ́!»
37 Ká náŋa má sɛ́:
«Ʋ ra wɩ nyʋmmɔ sɩ́ɛ́ wúré rí, ʋ sɩɛ́ fa wɩ wuó kɛ́rɛ rɩ́ Lazaarɛ sɩ́ sʋ́wʋ́?»
38 Zeezi tɛŋ baa yʋɔrɛ.
Ɛ́ nɛ́ ʋ mʋ́ lɛlbule dɩhɩ̃́.
Ʋ lɛlbule ná fa ká dɔ́wɩ́ nɛ́, ɓa billi ko suki nʋɔ.
39 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́ rɩ́wɔ́ ka dɔ́wɩ́ ná wúri bʋɔ ná nʋɔ mɛ́.
Sʋʋ ná nátoló Martɛ sɛ́:
«Nyuutɩna, nyɛ mɛ́ ʋʋ́ sʋ́ɔ́rʋ́, tápʋlɛ baná nɛ́ nyɛ, ɓa há húú.»
40 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ŋ wɩ bʋ́lɛ́ pɛ́ɩ́ bʋlɛ́ rɩɩ láŋ dí, ɩ sɩ́ ná Wɩɩsɛ píŋ?»
41 Ɓa sɩɛ́ ka dɔ́wɩ́ ná billi tá.
Zeezi kánʋ́ nyúú báŋ bána rɩ́, ká bʋlɛ́:
«Ana, ŋŋ́ bárkɩ́, ɩ há sáŋɩ́ŋ sʋlɛ́.
42 Ŋ é ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɩ́ kál wuu ní, ɩ sɩ́sáŋɩ́ŋ sʋlɛ́.
Amá ŋ bʋ́l nyɛ, a makɛ rɩ́ nɩɛ nyáŋ há kílíŋ ní laa dí, rɩɩ nɛ́ tʋ́mɩ́ŋ.»
43 Zeezi há bʋ́l ɛ́ tenni, ʋ cáásó kɩ́ŋkáŋ bʋlɛ́:
«Lazaarɛ, isi ko lɛ!»
44 Ɛ́ nɛ́ sʋwɛ ná isi ko lɛ, arɩ́ gɛrɔ ná ɓa há píé tɔ́ʋ́ sɩ́ɛ́ mɛ́, rɩ́ pɛ́ŋsɛ ná ɓa há píé vɔ́sʋ́ naasɛ rɩ́rʋ́ nɛ́ŋsa.
Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Ɩ́ ka ɓɩɛ ná puri, ká tɔ́ʋ́ rʋ́ʋ́ col.»
Zeezi ɓʋ́ɩ́ vʋʋrɛ́
45 Zuwifiwa ná fa há kúé mɩŋ Maari laka, a ná tʋtʋmɩ́ ná Zeezi há tʋ́mɛ́, ɓa ɓɩkana lá Zeezi dí.
46 Ká ɓa náŋa má mʋ́ cesi Zeezi há ɔ́ʋ́ ná, a pá Farɩzɩɛ̃wa.
47 Ɛ́ nɛ́ sɩɛ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa* nɩhɩɛ̃́sɛ rɩ́ Farɩzɩɛ̃wa yɩ́rwɔ́ sɩ́dííre náŋa bʋlɛ́:
«Áá ráá a beé rí?
Báálɔ né há tʋ́ŋ nyáŋwɩ́ɛ́ aá mɔ nyɛ!
48 Raá nɛ́ lóé rʋ́ʋ́ ɩ́'a ɛ́, nɩɛ wuu sɩ́ ko lɔ́ʋ́ wɩ́ɛ́ dí, rɩ́ Romi* tíŋ tɩ́náwa tɩŋ ɛ́ wɩ́ɛ́ ko kɛ́sɩ́rá dɩtɩ́llɛ nɩɛ wuu, ká céŋŋírá Wɩcʋɔlɩjɩzeno*.»
49 Ɓa sɩɛrʋ, báálɔ oro mɩŋ ráŋ, ɓaá yɩ́rɛ Kayifi.
Ɛ́ bɩna, ʋ nɛ́ ká Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɔhɔ̃́; ʋ sɩɛ́ bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ wɩ wɩ́ɩ́ ɛ̃!
50 Nɩbala há sʋ́wɛ́ nɩkana nyúú mí, ʋ wɩ cúcó a kɩ́llɛ á dɩtɩ́llɛ nɩɛ wuu há sʋ́sɛ́ mɛ́?
Ɩ́ wʋ́ʋ́ ɛ́ɛ́ bɩɩnɛ?»
51 Kayifi há bʋ́l ɛ́ wɩ́ɩ́, ʋ tɩɩ zɩmɛ́ mɛ́ rá; amá ɛ́ bɩna ʋ nɛ́ há ká Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɔhɔ̃́, ɛ́ nɛ́ ʋ wólli la Wɩɩsɛ nʋɔ mɛ́, a bʋlɛ́ Zeezi mɔhɔ̃́ rʋ́ʋ́ sʋwɛ, ɓa dɩtɩ́llɛ nɩɛ wuu yɩr mɛ́.
52 Ʋ sɩɛ́ to Zuwifiwa nɩɛ dʋŋɔ yɩr mɛ́ nɛ́, ʋ mɔ rʋ́ʋ́ sʋwɛ, amá rʋ́ʋ́ wólli kɛsɛ Wɩɩsɛ bɛlɛ ná há ɓɛ́sɛ dɩhɩ̃́ wuu ní, a ko hé náŋá mɛ́, anɛ jamáŋ balá.
53 A de púl ɛ́ kal mɛ́, Zuwifiwa sɛ́ ɓa sɩ́ ɓʋ́ Zeezi.
54 Ɛ́ wɩ́ɛ́ nɛ́, Zeezi báá wɩ cáásɛ́ kánʋ́ tɩɩ aá nyɩɩsɛ Zuwifiwa sɩɛrʋ, ká lɛ ráŋ, a mʋ́ mɩŋ tɔ́ɔ́ oro ɓa há yɩ́rɛ Efirayiŋ mí, ʋ rɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ cɩ́cɔ ráŋ.
Efirayiŋ sɔ́ gɩrbétéke laka nɛ́.
55 Zuwifiwa Pakɛ* cana díí sɩ́ɛ́ fa péró.
Nɩɛ ɓɩkana la sɩ́ɛ́ mʋ́ Zerizalɛmɛ, rɩ́wɔ́ mʋ́ʋ́rɩ́wɔ́ busunnu kɛ́rɛ́.
56 Ɓa sɩɛ́ jɩ́ja rɩ́wɔ́ ná Zeezi, a zʋʋ ké Wɩcʋɔlɩjɩzeno sɩɛrʋ, aá bɔsɛ náŋá bʋlɛ́:
«Ɩ́ɩ́ bɩɩnɛ beé rí?
Ʋ sɩ́ ko cana yáá, ʋ waá ko?»
57 Jaáá, Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɩhɩɛ̃́sɛ rɩ́ Farɩzɩɛ̃wa* tá nʋɔ bʋlɛ́, rɩ nɛ́ŋ ɛ̃ Zeezi dɩmɩnɩ́, rʋ́ʋ́ makɛ, rɩ́wɔ́ mʋ́ kánʋ́.