Zeezi bɩ́rɔ́ isi sʋʋ mɛ́
24
1 Fɩɛlɛ́ tápʋl* há díé ká tɔ́ɔ́ pʋl, jɩmáásɛ kal cɩ́cʋɔ fól, háála ná cɔ́ŋɔ́ káŋwɔ́ tulaaléwa ná mʋ́ lɛlbule nyúú.
2 Ɓa mʋ́ɔ́, rɩ dɔ́wɩ́ ná fa há súkí bʋɔ ná nʋɔ, rɩ ɓa kenú wúri a billi tá.
3 Ɛ́ nɛ́ ɓa zʋ bʋɔ ná sɩɛrʋ, amá ɓa wɩ Nyuutɩna Zeezi lɛl né.
4 Ɓa há cɩ́nɛ́ a wʋ́ɔ́ háá ɔ́ɔ́ ná ɛ̃, ɓa ɔ́ɔ́ rɩ́wɔ́ bel, rɩ báála bɛllɛ nɛ́ cɩ́nɛ́ a su gɛtʋlɛ́.
5 Héwíŋ sɩɛ́ há kéŋwó, ɓa curi nyunni cɛ́, ɛ́ nɛ́ báála ná bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Beé rí tɛ ɩ́ jɩ́ja nɩwómmi nɩsʋsɛ sɩɛrʋ?
6 Ʋ to rɛɛ́wa; ʋ ísó lɛ.
Ɩ́ líísíwa tɩɩ arɩ́ wɩ́ɩ́ ná ʋ há bʋ́lɛ́ pɛ́ɩ́wa Galiile* mí.
Ʋ sɛ́:
7 ‹Ɓa sɩ́ ka Nɩbiino Bio* hé wɩ́bɔŋ'aara nɛ́sɛ mɛ́, rɩ́wɔ́ ɓásʋ́ dagɛsɛ́ daha, rʋ́ʋ́ sʋwɛ ká bɩr'isi tápʋlɛ botoro kal.› »
8 Ɛ́ nɛ́ háála ná ɓɩɛ́na bɩɩnɛ mʋ́ lúri Zeezi wɩ́bʋlɛ́ ná mɛ́.
9 Ɓa lɛ lɛlbule ná dɩhɩ̃́, a mʋ́ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, a cesi wɩ́ɛ́ ná wuu ɓa há néé, a pá Zeezi karmɩbɛlɛ ná fí rí oro arɩ́ Zeezi harwa ná wuu.
10 Ɛ́ háála nɛ́ ká:
Maari* ná há lɛ́ Magɩdala, Zaanɛ, arɩ́ Zakɛ maá Maari,* ɓa rɩ́ háála náŋa nɛ́ fa césí ɛ́ wɩ́ɛ́ tɩɩ pá Zeezi karmɩbɛlɛ ná há kɔ́ʋ́ nɩtʋmɛ́.*
11 Amá Zeezi nɩtʋmɛ́ ná bɩ́ɩ́nɔ́ rɩ́ háála ná wɩ́bʋlɛ́ ná ká wɩ́yɔ́ɔ́wa rɛ́.
Ɓa wʋ́ɔ́ lɛ́ɛ́ dí.
12 Ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ isi fá mʋ́ lɛlbule ná, a tiini muuli, rɩ pɛ́ŋpʋmmɔ ná ɓa há píé bá Zeezi, rʋʋ dʋŋɔ nɛ́ pɩ́ ráŋ.
Ɛ́ nɛ́ ʋ bɩrmʋ́ jaá; tʋtʋmɩ́ ná há tʋ́mɛ́ vɔ́kʋ́ kɩ́ŋkáŋ.
Zeezi kenú tɩɩ nyɩ́ɩ́sʋ́ karmɩbɛlɛ bɛllɛ mɛ́,
Emayisi ŋmɛ́nɔ nyúú
(Markɛ 16.12, 13)
13 Ɛ́ kal tɩɩ, Zeezi karmɩbɛlɛ bɛllɛ, ísó pi ŋmɛ́nɔ aá mʋ́ tɔ́ɔ́ oro ɓa háá yɩ́rɛ Emayisi.
Ɛ́ tɔ́ɔ́ rɩ́ Zerizalɛmɛ pérí kííló fí rí oro.
14 Ɓa sɩɛ́ fa válɔ́, a bʋl wɩ́ɛ́ ná wuu há ɛ́ɛ́ nɛ́, aá pá náŋá.
15 Ɓa há válɛ́ aá bʋl ɛ́ aá tɔ tɩ́ŋtɔ́ɛ́, Zeezi tɩɩ kúó súúríwó mí, ɓa wuu vɩ́va.
16 Ɓa nóú, ká omo kɛ́rwɔ́ sɩ́ɛ́ mɛ́, rɩ́wɔ́ sʋ́ʋ́ nɩduo zɩ́mʋ́.
17 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Beé wɩ́ɛ́ rɛ́ ɩ́ cesi pá náŋá aá va?»
Ɛ́ nɛ́ ɓa cɩ́ arɩ́ sazɔkɔ́ ɓɩzeno.
18 Ɓa sɩɛrʋ nɔ́ŋɔ, ɓa háá yɩ́rɛ Kilewopasɛ bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Ɩ dʋŋɔ nɛ́ mɩŋ Zerizalɛmɛ mɛ́, a wɩ tʋtʋmɩ́ ná há tʋ́mɛ́ tápʋlɛ nyáŋ nʋɔ mɛ́ wɩ́ɛ́ nɩ́ɛ́?»
19 Ɛ́ nɛ́ ʋ bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Beé tʋtʋmɩ́?»
Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Tʋtʋmɩ́ ná há tʋ́ŋ Nazarɛtɛ Zeezi mí.
Ʋ fa ká Wɩɩsɛ wɩ́laabʋ́llʋ́ rɛ́; ʋ faá bʋl wɩ́ɛ́ arɩ́ tíŋ, aá tʋŋ tʋtʋ́ŋzeŋsi, Wɩɩsɛ fa ʋ́ʋ̃́ mɛ́, nɩbííne má zɩ́mʋ́ mɛ́.
20 Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa* nɩhɩɛ̃́sɛ rɩ́rá tɔ́ɔ́ sɩ́dííre ní kenú hé Pɩlatɛ* nɛ́sɛ mɛ́, rʋ́ʋ́ ɓʋ́.
Ɛ́ nɛ́ Pɩlatɛ a sóójiwa kánʋ́ ɓásɛ dagɛsɛ́ daha, ʋ sʋwɛ.
21 Á fa kéŋ yɩɛla rʋʋ nɩ́ɩ́ la Ɩzɩrayɛl duo* nɩɛ rɩ́ɩ́ tá.
Amá sɩ́ɛ́ nóú, arɩ́ ɛ́ wuu, tápʋlɛ botoro ní zaa, ɓa há ɓʋ́ʋ́.
22 Taŋá, á rɩ́ háála ná fá há tɩ́ŋ Zeezi mí, náŋa ɔ́ɔ́ á baŋcɩllɛ fúkli.
Ɓa cɔ́ŋ fól mʋ́ lɛlbule nyúú,
23 amá ɓa wɩ Zeezi lɛlɔ né.
Ɓa bɩrko bʋl párá bʋl rɩ́ ɓa ná Wɩɩsɛ malɩ́kawa, ɓa sɛ́ rɩ́ Zeezi wómmó.
24 Á sɩɛrʋ nɩɛ náŋa má mʋ́ lɛlbule ná nyúú, a ná rɩ háála wɩ́bʋlɛ́ ná wuu ká taŋá nɛ́; amá Zeezi é, ɓa wʋ́ʋ́ néé.»
25 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Nɩbísabʋɔ́toówa, Wɩɩsɛ wɩ́laabʋlla há lá sɩ́ɛ́ bʋl wɩ́ɛ́ ná, ʋ dúókó a pɛ́ɩ́wa rɩ́ɩ́wa lɔ́wɔ́ dí!
26 Ʋ fa wɩ mɔhɛ̃́ rɩ́ Kirisi* dí wɩɩla nyɛ, ká rɩ́ Wɩɩsɛ píŋsú?»
27 Ká Zeezi sɩɛ́ máŋsɛ wɩ́ɛ́ ná ɓa há pʋ́ŋsɛ́ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ, a mʋ́ tɩ́ɩ́nʋ́ mɛ́, a pɔ́ Moyizi* kɛŋpʋ́ŋsɛ mɛ́, arɩ́ Wɩɩsɛ wɩ́laabʋlla kɛŋpʋ́ŋsɛ wuu mí.
28 Ɓa há mʋ́ɛ́ peri tɔ́ɔ́ ná Zeezi karmɩbɛlɛ ná háá mʋ́ɛ́, Zeezi ɔ́ɔ́ anɛ ʋʋ́ já rʋ́ʋ́ daarɛ mʋ́ sɩ́ɛ́rɩ́.
29 Ɛ́ nɛ́ ɓa háárʋ́ mɛ́ rʋ́ʋ́ ké, a bʋlɛ́:
«Á zʋ rɛɛ́wa; wɩɩsɛ zʋ́ɔ́, tɔ́ɔ́ bíró tenni.»
Ɛ́ nɛ́ ʋ zʋ rʋ́ʋ́ rɩ́wɔ́ cɔ.
30 Ʋ rɩ́wɔ́ sɩɛ́ ké rɩ́wɔ́ dí ɓɩɛ, ʋ pi dɩpɛ́ŋ, a bɔ́llɛ Wɩɩsɛ ká kaa conni pɔ́wɔ́.
31 Ʋ há á ɛ́, ɓa sɩ́ɛ́ wúóló, ɓa nóú a zɩŋ rɩ́ Zeezi ní, ká ʋ nyɩ́ɩ́kɩ́wɔ́ sɩ́ɛ́ mɛ́.
32 Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋl aá pá náŋá bʋlɛ́:
«Tɛ́ŋ ná mɛ́ ʋ fa há máŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ wɩ́ɛ́ aá párá ŋmɛ́nɔ mɛ́, á nyunni fa wɩ nyáásɛ́ wérí rí?»
33 Ká ɓa de isi ɓalaɓala, a bɩrmʋ́ Zerizalɛmɛ.
Ɓa mʋ́ɔ́, rɩ́ Zeezi karmɩbɛlɛ ná fí rí oro hé náŋá mɛ́, ɓa rɩ́ nɩɛ ná náŋa fa há tɩ́ŋʋ́ mɛ́.
34 Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋl pɔ́wɔ́ ná bɛllɛ há lɛ́ Emayisi ko a bʋlɛ́:
«Taŋá tɩɩ nɛ́, Nyuutɩna ɓɩɛ́na bɩ́rɔ́ isi sʋʋ mɛ́!
Ʋ kenú tɩɩ nyɩɩsɛ Sɩmɔŋ* mɛ́, ʋ nóú!»
35 Ɛ́ nɛ́ karmɩbɛlɛ ná má bɛllɛ, baa cesi wɩ́ɩ́ ná há ɛ́ɛ́ ŋmɛ́nɔ mɛ́, arɩ́ ɓa há tɩ́ŋ ɛ́ ká zɩŋ rɩ́ Zeezi ní, tɛ́ŋ ná mɛ́ ɓa háá dí ɓɩɛ, ʋ ka dɩpɛ́ŋ conni pɔ́wɔ́.
Zeezi kenú tɩɩ ko cáánʋ́ karmɩbɛlɛ
36 Karmɩbɛlɛ ná bɛllɛ háá bʋl wɩ́ɛ́ ɛ́, rɩ Zeezi ní kúé zʋ́wɔ́ sɩɛrʋ a bɔ́llɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Wɩɩsɛ sɩ́ pɛ́ɩ́wa tɛŋfɩ́ɛ́l.»
37 Héwíŋ de káŋwɔ́ kɩ́ŋkáŋ, bee wɩ́ɛ́ ɓa bɩ́ɩ́nɔ́ rɩ leeɓóŋ rí ɓa ná.
38 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Beé rí tɛ ɩ́ beŋtunni fúkli?
Beé rí tɛ ɩ́ sabɩŋsɛ vúkmi nyɛ?
39 Ɩ́ bélíŋ nɛ́ŋsa rɩ́rɩ́ŋ naasɛ, ɩ́ sɩ́ zɩŋ rɩ́ŋ tɩɩ nɛ́ ɓɩɛ́na!
Ɩ́ tɩ́kɩ́ŋ mɛ́ ná; leeɓoŋ wɩ tɛŋnamɩɛ rɩ́ heŋgbele kené, anɛ ŋ há kéŋwó nyɛ.»
40 Ʋ bʋ́l ɛ́ ká kánʋ́ nɛ́ŋsa rɩ́rʋ́ naasɛ cáánɩ́wɔ́.
41 Ɛ́ vɔ́kwɔ́, satɔrɔ́ má súwó, ká ɓa ha wɩ lɛ́ɛ́ dí.
Ɛ́ nɛ́ ʋ bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ kéŋ ɓɩdííli rɛɛ́wa rɛ́?»
42 Ɛ́ nɛ́ ɓa pi náŋwʋ́wasɩ́ pɔ́ʋ́.
43 Ʋ la, a díwó sɩ́ɛ́ mɛ́.
44 Ká sɩɛ́ bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ŋ rɩ́rɩ́wa fa há mɩŋ náŋá mɛ́, ŋ bʋ́l wɩ́ɛ́ nyáŋ pɛ́ɩ́wa bʋlɛ́:
‹Wɩ́ɛ́ ná wuu Wɩɩsɛ há ɛ́ɛ́ Moyizi pʋ́ŋsɛ kíŋse* kɛnɔ sɩɛrʋ, arɩ́ Wɩɩsɛ wɩ́laabʋlla há pʋ́ŋsɩ́wɔ́ ná Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ, arɩ́wɔ́ ná wuu há pʋ́ŋsɛ Yɩɩla kɛnɔ* sɩɛrʋ a mʋ́ tɩ́ɩ́nɩ́ŋ mɛ́, ɓa nɛ́ tʋ́mɛ́ ɛ́.› »
45 Ɛ́ nɛ́ ká ʋ sɩɛ́ a ɓa ka wɩ́zɩmɛ, rɩ́wɔ́ wólli Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ wɩ́ɛ́ mʋ́ʋ́la nɛ.
46 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ʋ bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ ná ɛ́ ɓa há pʋ́ŋsɛ́ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ:
Kirisi mɔhɔ̃́ rʋ́ʋ́ ná wɩɩla, a sʋwɛ ká bɩr'isi sʋʋ mɛ́, tápʋlɛ botoro kal.
47 Ʋ sɩɛ́ mɔhɔ̃́ rɩ́wɔ́ bʋ́lʋ́ wɩ́ɛ́ dúníé mí, dɩhɛ̃́ wuu, a bʋl pá nɩɛ rɩ́wɔ́ bɩ́rsɛ a báá sɩ́ áá zɔkɛ Wɩɩsɛ mɛ́, ká wɩ́ɛ́ ná ɓa há ɛ́ɛ́ zɔkɛ Wɩɩsɛ mɛ́, rɩ́ Wɩɩsɛ héwó suúri.
Ɓa sɩɛ́ mɔhɔ̃́ rɩ́wɔ́ púl tʋŋ ɛ́ Zerizalɛmɛ mɛ́ nɛ́, a kaa ceŋ dɩhɛ̃́ wuu.
48 Ɩ́ ká ɛ́ wɩ́ɛ́ dáŋsɩ́ɛ́wa nɛ́.
49 Ɩ́ ná, ŋ sɩ́ a rɩ́ŋ Ana Wɩɩsɛ Sabɩɩna* ná ʋ há sʋ́ʋ́ sɩ́ pɛ́ɩ́wa, rʋ́ʋ́ súíwa.
Amá ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́ɩ́wa ké Zerizalɛmɛ mɛ́, aá dɛllɛ tɛ́ŋ ná mɛ́ dóé há sɩ́ lɛ Wɩɩsɛ rɩ́ tuwi zʋ́ɩ́wa.»
Zeezi tɔ́ʋ́ karmɩbɛlɛ ká zɩ́ bána
50 Ɛ́ har rɩ́ mɛ́, Zeezi kenú karmɩbɛlɛ ná lɛ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, ɓa pi ŋmɛ́nɔ a mʋ́ dɩhɩ̃́ oro, Betani laka.
Ráŋ nɛ́, ʋ kánʋ́ nɛ́ŋsa ɓɔ́ zááríwó mí, ká hé bárka pɔ́wɔ́.
51 Tɛ́ŋ ná mɛ́ ʋ há hé bárka aá pɔ́wɔ́ ɛ́, ʋ lɩ́wɔ́ sɩɛrʋ, a zɩ́ bána nyúú, Wɩɩsɛ rɩ́.
52 Ɛ́ nɛ́ ɓa cʋ́ɔ́lʋ́ ká bɩrmʋ́ Zerizalɛmɛ.
Ɓa sɩɛnnɛ wuu fa tɔ́rɔ́ kɩ́ŋkáŋ.
53 Ɓa há mʋ́ Zerizalɛmɛ, tɛ́ŋ wuu mí, ɓa fa mɩŋ Wɩcʋɔlɩjɩzeno* mí, aá bɩ Wɩɩsɛ mɛ́.(7.37) Álɩ́bátɩr (Liki 7.37) Búlliwíé dúó rí ɓa kaá hé onni ná yɛlɩ́ há dúókó, anɛ tulaalé nyii.
Háálɔ oro, kal oro kéŋ tulaalé ko mɩ́sɛ Zeezi naasɛ.
Ɛ́ tulaalé fa mɩŋ búlliwie ná ɓa háá yɩ́rɛ álɩ́bátɩr sɩɛrʋ nɛ́.