Bándungi Yéso
(Ɔna phɔtɔ Mat 26.47-56; Malíkɔ 14.43-50; Lóka 22.47-53.)
18
1 Mbusa á mɛma Abhakɛ bó, Yéso áoga na bagoigi nɛkɛ, kubhi a miki ibo moci, ina akɛ Kidhɔɔ́nia. Wa, dátú na ciko moci, nnde yɛ na bagoigi nɛkɛ dábangi kau.2 Yúdha, mmbé dátúɔntɔnga Yéso, dáoúbha ɔma ndɔ nga, Yéso na bagoigi nɛkɛ, dábaodhondanaga bei. 3 Yúdha áɔsɔndɔa mɔɔmba á batɔ-emani na babondigi nde, bamɛ á batobei-phɛa na baPhaisáiɔ dáběteki. Báoga ko na bákumbigi ɔbhɛa, kapiki-piki na nkumba émani. 4 Bii Yéso dáoúbha kema bhubhui nde ankidianeande, áɔsɛkɛda kubii báɔ, áǒuisia: « Ani mmbe boonkaba?»
5 Báonsikisia te: « Yéso, ba Najalɛ́ti.» Yéso áǒngodea: « Eme yɛ.» Yúdha mmbɔ dátúɔntɔnga, dátú wa, kímoci na bɔ. 6 Cɔ, bii Yéso ěgi: « Eme yɛ »: Báoja mbusa, báoguaga ka odo gbu, gbu, gbu ! 7 Yéso â goto ǒuisia: « Ani mmbe boonkaba? » Báonsikisia: « Yéso, ba Najalɛ́ti.» 8 Yéso áǒgea: ‹‹ Něnongodi ye gea, eme yɛ. Bii eme aámbé boomokaba, ódeketani bakpa nde nena bɔ bágɛ̌ nɛbɔ.» 9 Yéso dáyongi bo ka gea, nyɔngɔ nde dáyɔngi mosá, átɔtɔkɛanɛ. Nyɔngɔ ndɔ a ungee: « Dékém'bungisi ka bakpa nde dámopi.» 10 Cɔ, Simɔ́ni Pɛ́tɛɛ dátú na m'bɛngɛ, áophuia u, áotena kecue á njaga á mǔku á mbhɛdanigi ndea mɔkɔta á batobei-phɛa cé! Ina á mbhɛdanigi ndɔ dátú Malkɔ. 11 Yéso ǎ gǎkɛ ongodea Pɛ́tɛɛ be: «Sikisa mbɛngɛ nɛkɔ subi á paabɔ. Kénɔeka caá á tambaga nde Abhɛ dámopi?››
Bangě na Yéso mɔtɛ á Anási
12 Cɔ, batɔ-émani, mɔkɔta nɛbɔ, na babondigi ndea baYúdha, báondunga Yéso, báom'boaga. 13 Báonga phɔ ně mɔtɛ á Anab. Ana dátú nyamɔtɔ akɛ na Kayápha ímbé mǒko. Kayápha dátú ntobei-phɛa angbogbo ka saga ndɔɔ. 14 Kayápha aámbé dáɛ̌phɛí bakɔta á baYúdha gea: « Akeni nkpa moci ákuɛ ka nyɔngɔ á bakpa bɔbhuc.»
Pɛ́tɛɛ angani gea nna ngoigi ndea Yéso
(Ɔna phɔtɔ mat 26.69-70, Malíkɔ 14.66-68; Lóka 22.55-57.)
15 Cɔ, Simɔ́ni pɛ́tɛɛ na ngoigi bangbó dábatú om'bea Yéso. Ntobei-phɛa angbogbo dáomǔbha ngoigi bangbó ndɔɔ. Ka bondɔ unge, Yɛ dángi kímoci na Yéso subi á bogaɔ á endu ndea ntobei-phɛa angbogbo. 16 Pɛ́tɛɛ gǎkɛ, áojiga bhíbhí á iso á mpume na ntanga. Ngoigi baangbó ndɔ, mmbé ntobei-phɛa angbogbo dáomǔbha, áojuana, áɔyɔngaga na nke mbondigi-kǐo, mpɔ áongisisa Pɛ́tɛɛ. 17 Nke mbondigi-kǐo ndɔ áomúsia Pɛ́tɛɛ: ‹‹ Ɔbɛ, kɔ́ phɔ́ ka bagoigi ndea nkpa ndɔ?», Yɛ áonsikisia te: « bɛɛndɔ kékabɔ.»
18 Bii babhɛdanigi na babondigi dábatú na phiɔ, dábatobu nsa ka ɔta i. Pɛ́tɛɛ dátú phɔtɔ ɔɔta na bɔ.
Tena á nyɔngɔ ndea Yéso mɔtɛ a Ana
(Ɔna phɔtɔ Mat 26.50-66; Malíkɔn14.55-64; Lóka 22.66-71.)
19 Ntobei-phɛa angbogbo áomuisiga Yéso ka nyɔngɔ á bagoigi nɛkɛ na nyɔngɔ nde dátú ogoisaga.
20 Yéso áonsikisia: « Dɛ́yɔngi bhase mosá á bakpa bɔbhu, néogoisaga k'endu á bɔphɛi na k'endu á Mokonga, kubi ba Yúdha bɔbhu báodhondanaga. Dékébhuniingi ka nyɔngɔ mosá á bakpa. 21 Cɔ, omoúsiaga ka bo? Óúsiani bunde bátɔ́ɔki nyɔngɔ nde netóengodi. Bɔ báunge báoúbha nyɔngɔ nde nɛtɔyɔngi.» 22 Bii Yéso ayɔngi ye bo, ka babondigi moci, mmbé dátú bhíbhí akɛ, áom'beta ka ngaga, áongea: «Bondɔ unge oonsikisia ntobei-phɛa angbogbo?»
23 Yéso áonsikisia be: « Kabɛ na nɛtɔyɔngi ajede, ósoúbhisa bojede kau. Kabɛ gǎkɛ na nɛtɔyɔngi anja, ɔmɔbɛti ka bo?»
24 Mpɔ, Anasi áonteka Yéso na bám'boege, mɔtɛ a Kayápha, ntobei-phɛa angbogbo.
Pɛ́tɛɛ angani goto Yéso
(Ɔna phɔtɔ Mat 26.71-75; Malíkɔ 14.69-72; Lóka 22.58-62.)
25 Ka mbenɔ ndɔ, Simɔ́ni Pɛ́tɛɛ dáphɔ́tɔ oota nsa. Wa, báomúsia: « Ɔbɛ kó phɔtɔ ka bagoigi ndea nkpa ndɔ?»Yɛ áongana: « Bɛɛndɔ kékabɔ.» 26 Mpɔ, ka babhɛdanigi ndea ntobei-phɛa angbogbo, ntɔa k'ekombo ndea mmbé Pɛ́tɛɛ dánteni ketue, aomúsia: « Dɛ́kɛ́kɔɔni phɔ́ na Yéso ka ciko?» 27 Pɛ́tɛɛ â goto ongana. Kɛ̌kɛ ndɔ tɔ, kɔkɔ áɔɔsa, kɔ́kɔ́kɔ́íkíɔɔ!
Yéso a mosá á mɔkɔta Pilátɔ
(Ɔna phɔtɔ Mat 27.1-2.11-14; malíkɔ 15.1-5; Lóka 23.1-5.)
28 Mɔkɛswɛ, baamɛ á baYúdha báonjuana na Yéso mɔtɛ á mɔkɔta Kayápha, báonga ně k'endu ndea moamɛ á kenombe ndea baLɔ́ma. Dábákángi gǎkɛ k'endu ndɔ nga, dábákátúokonda bájɔɔkanɛ ka nyɔngɔ á ea á Pasáka. 29 Ka bondɔ, Pilátɔ áojuana kubii báɔ, áǒúsia be: « Bɔntɔngi nkpa nde ka bo?»
30 BaYúdha báonsikisia te: « Atu oba nǎna nkpa ajede, ámbe békémbhisi ka njaga akɔ.»
31 Mpɔ, Pilátɔ áǒngodea: «Cɔ, mbedani tɔ sasa anu, bótenɛ nyɔngɔ nɛkɛ bíndɔ ɛɔphi nɛnu asosi.» BaYúdha báongea: «Béké na kɔkɔta á kusa a nkpa.»
32 Ande gea te, yɔngaga nɛbɔ dátɔtɔkisi boabhi nde Yéso dáabhi ka phangia etete á kukua akɛ. 33 Cɔ, Pilátɔ â goto ongia k'endu, áɔmɔphana Yéso, áomúsia: «Moko, ónde moamɛ ndea baYúdha?» 34 Yéso áonsikisia: «Muisiɔ ndɔ atoki ka měma akɔ? kabɛ nǎna bó, ande gea te, bakpa buangbo báunge báɔtɔ̌mi nyɔngɔ ani?» 35 Pilátɔ áonsikisia: « Eme, nende moYúdha? A tɔ batɔa k'ekuna nɛkɔ na bakɔta á batobei-phɛ́a báunge bátɔ́ɔtɔngi mɔtɛ amɔ. Cɔ, ekende otógi?» 36 Yéso áonsikisia gea: « Koboamɛ nɛmɔ nna á ka mokonda ndee. Atúoba koboamɛ nɛmɔ n'ande á ka mokonda nde, ámbe batɔa ka koboamɛ nɛmɔ dábamomanei gea, bákamobhisɛmbɛ ka njaga á baamɛ ndea baYúdha. Koboamɛ nɛmɔ nna gǎkɛ á wani. »
37 Mpɔ, Pilátɔ áomúsia: « Ande gea te, opɛ moamɛ?» Yéso áonsikisia: « Abíndɔ otoki ka yɔnga í gea, nende moamɛ. Débhiki ka mokonda, nɛ́ɔbɔkɔtɛana ka gea, nɛ́tɔ̌miɛ nyɔngɔ doni. Ntɔa-doni bhuakɛ áɔkɛ ɛsɔ ani. »
38 Pilátɔ áomúsia: « Doni ande kema sina?» Mbusa á yɔnga akɛ bó, Pilátɔ â goto ojuana, áoga kubii baYúdha báɔ. Aǒngodea: « Eme, kédigimisi kema ajede nde akeni tena á nyɔngɔ á nkpa nde akpɛ. 39 Cɔ, ka bea ásii nɛnu, neonkoda ntɔa-mekakɔ moci, esa á Pasáka. Bokondi gǎkɛ nénkodɛ moamɛ ndea baYúdha?»
40 Bâ gǎkɛ onkogea: « Oo! Nna mmbee! Be ndiu onkonda Bhaanábha!» Bhaanábha dátú ntɔa-kaisod.