19
1 Mpɔ, Pilátɔ áososea gea bángɛ na Yéso ka binda akɛ. 2 Batɔ-émani báooka kuku á ngenge, baomakea ka mɔ̌ akɛ. Bâ phɔtɔ ɔmɔ̌lisa bhɔngɔ anjɛ. 3 Báɔsɛkɛda bhíbhí akɛ, báongodea: «Moamɛ ndea baYúdha, samba! » Báɔntaiaga ka ngaga. 4 Pilátɔ â goto ojuana, áǒngodea bakpa be: «Cɔ, neonjuanisa Yéso ka ubhisa anu gea, kɛɔni nyɔngɔ ajede nde akeni ka tena á nyɔngɔ nɛkɛ akpɛ.» 5 Mpɔ, Yéso áojuana n'aɔli kuku á ngenge na ɔli bhɔngɔ anjɛ. Pilátɔ áǒngodea: «Nkpa ndɔ, a yɛ. »
6 Bii bakɔta á batobei-phɛa na babhɛdanigi nɛbɔ bámɔ̌ni Yéso, báɔyɔnga n'ɛsɔ akpɛ gea: «Nkɔkɛagani ka me á nkpatɔ! Nkɔkɛagani ka me á nkpatɔ! » Pilátɔ â gâkɛ ǒgea: «Ngani ně benu sasa anu, bɔ́nkɔkɛɛgɛ ka me á nkpatɔ. Nga, kɛ́ɔni nyɔngɔ ajede nde akeni ka tena á nyɔngɔ nɛkɛ akpɛ. » 7 BaYúdha báonsikisia: « Besu, be n'ɛɔphi. Ka beana n'ɛɔphi ndɔ, akeni ákuɛ ka nyɔngɔ nde agi, ande Muna-Mokonga. »
8 Bii Pilátɔ aɔki ye nyɔngɔ ndɔ, â goto obá na kɔbɔbɔkɔ phɛ̂. 9 Â goto ongia k'endu, áomúsia Yéso: « Otokima wani?» Yéso kansikisiɛ gâkɛ ka nyɔngɔ. 10 Mpɔ Pilátɔ â goto omúsia: « Kóna ka nyɔngɔ á sikisia ani? Kóoúbha gea, ne na kɔkɔta á deketa akɔ, ne phɔtɔ na kɔkɔta á kusa akɔ ka me á nkpatɔ?»
11 Yéso áonsikisia: « Kó na ka kɔkɔta gǔ ani, na nna tɔndɔ nnde bákophi ka toka na kobha. Ka bondo unge, nkpa nde amobhisi ka njaga akɔ, bojede ínɛkɛ anyɛ́nyɛi nɛkɔ. »
12 Ka mbenɔ ndɔ tɔ, Pilátɔ áokaba deketa á Yéso. BaYúdha bâ gâkɛ ɔyɔnga n'ɛsɔ akpɛ gea: « Aoba n'on'deketi nkpa nde, kó gâkɛ dhakɛ na Moamɛ á baLɔ́ma. Nkpa bhuakɛ mmbe ědokomisi gea ande moamɛ, ande m'bibia á Moamɛ á baLɔ́ma. » 13 Bii Pilátɔ aɔki ye nyɔngɔ ndɔ, áonjuanisa Yéso, áoika ka kankaanga á nteni-nyɔngɔ, k'ɔma nde báɔɔphana ka kiƐbhulania Gabata, ande gea te M'bombe á ɛtɛ. 14 Dátú esa á bɔngisiaga jaí á Pasáka, bhíbhí á kantende. Mpɔ Pilátɔ áǒngodea baYúdha: «Cɔ, Moamɛ nɛnu a yɛ. » 15 Bâ gǎkɛ ɔyɔnga n'ɛsɔ akpɛ gea: « Akuɛ! Akuɛ! Nkokɛagani ka me á nkpatɔ!» Pilátɔ áǒbusia: « Ande gea te, nɛ́nkɔkisɛgɛ moamɛ nɛnu ka me á nkpatɔ?» Bakɔta á batobei-phɛa báonsikisia te: « Béké na moamɛ bangbo, tɔndɔ Moamɛ á baLɔ́ma! » 16 Pilátɔ áombhisa Yéso ka njaga abɔ gea te, bánkɔkɛɛgɛ ka me á nkpatɔ. Mpɔ, batɔ á emani bâ ye tɔ onga ně.
Batɔ á emani báɔnkɔkɛaga Yéso gǔ á me á nkpatɔ
(Ɔna Mat 27.32-44; Malíkɔ 15.21-32; Lóka 23.26-43)
17 Yéso áokumba me á nkpatɔ nɛkɛ, áɔmɛa, áoga ɔma nde báɔɔphana ka kiƐbhulania Gɔɔgɔ́ta ande gea te, Gangata. 18 Ɔma ndɔ unge dábankɔkɛigi Yéso ka me á nkpatɔ. Bâ phɔtɔ ɔ̌kɔkɛaga bakpa babɛ kimoci na yɛ, moci ka njaga á mǔku, moci ka njaga á nkei. Yéso áoba sɔsɔbɛ abɔ. 19 Pilátɔ â phɔtɔ odundusa gǔ á gáo, áobhisa u ka me á nkpatɔ. Dádundu gâkɛ be: YÉSO BA Á NAJALƐ́TI MOAMƐ NDEA BAYÚDHA. 20 Cɔ, baYúdha básii báotanga dundua ndɔ, ka nyɔngɔ nde ɔma nde dábankɔkɛigi Yéso dátú bhíbhí á kenombe na dábadundu gǔ á gáo ndɔ ka kiƐbhulanía, kiLatíni na kiGiíki. 21 Cɔ, bakɔta á batobei-phɛa ndea baYúdha báongodea Pilátɔ: « Kódunduɛmbɛ, Moamɛ ndea baYúdha.» Dundua ndiu: «Nkpa nde dági te, nende Moamɛ ndea baYúdha. » 22 Pilátɔ â gâkɛ ǒsikisia: «Nnde netódundu, bágobi ye na bádundu. »
23 Bii batɔ-émani bánkɔkɛigi ye Yéso ka me á nkpatɔ, báɔbhɛda bhɔngɔ nɛkɛ, báokatisana ka phaeka gena. Báogabheana u, phaeka moci ka nkpa moci. Bâ phɔtɔ ɔbhɛda bhɔngɔ enda nɛkɛ, nnde dábaphophi tɔ gǔ na kusi, kanga jukanisaga i. 24 Ka bondɔ, batɔ-émani báɔyɔgaga sɔsɔbɛ abɔ te: « Bɛbɛtɛni ndiu banamɛlɔɛ kaphɔa bhɔngɔ nde, ka úbha á nkpa sina abhɛdande.» Ka gea te, nyɔngɔ nde a subi á buku á Mokonga átɔtɔkɛanɛ be:
« Dábakatisanigi bhɔngɔ nɛmɔ sɔsɔbɛ abɔ,
bâ phɔtɔ ɔbɛta banamɛlɔɛ kaphɔa bhɔngɔ enda nɛmɔa. »
Bondɔ unge batɔ á emani dábagi.
25 Cɔ, amakɛ na Yéso, mɔtɔ-amakɛ, Malía nka-Kéɔpási na Malía nseka á ka Magadhála dábamamege bhíbhí á me á nkpatɔ ndea Yéso. 26 Yéso áɔmɔ̌na amakɛ, â phɔtɔ ɔmɔ̌na ngoigi nde dánkondi n'aiki bhíbhí á amakɛ, áongodea amakɛ: « Ayi, anakɔ aámbee. » 27 Áongea ngoigi ndɔ: « Amakɔ a ámbee. » Na ka kpanga á mbenɔ ndɔ tɔ, ngoigi ndɔ áonga ně mɔtɛkɛ.
Yéso aku
(Ɔna phɔtɔ Mat 27.45-56; Malíkɔ 15.33-41; Lóka 23.44-49.)
28 Mbusa índɔ, Yéso áodigimisa gea, moangɔ bhui asi. Ka gea boabhi nde a subi á buku á Mokonga átɔtɔkɛanɛ, áogea: «Neku n'ɛnyɔtab. » 29 Wa, dátú gâkɛ na ntuka n'atumi na makana ángaíngaíc. Batɔ-émani báoúbhia siphɔngɔ subi í, báokpatikisa ka sese á ntabhi á isɔpɔ, báotaisa bhíbhí á aphɛnɔkɔ á Yéso. 30 Bii Yéso amumi ye u, áogea: «Cɔ, asi. » Aɔkɔda mɔ̌ akɛ, áodusukana.
Ntɔ á emani antumi Yéso n'ekonga ka mpamba
31 Cɔ, esa ndɔ dátu esa á bɔngisiaga á sabato. Ka bondɔ bakɔta á baYúdha dábákáokonda sabato adhonde mǒnda á bakpa ka me á nkpatɔ nga esa sabato ndɔ, dátu esa angbo phɛ̂. Wa, báomɛma Pilátɔ gea ásoseɛ bakpa ba bunɛgɛ ecinji á bunde bá ka me á nkpatɔ na báephuiɛ. 32 Batɔ á emani báobunaga ecinji á ntɔa ka ma mosá-mosá, mpɔ nnde á mmbe á kobabɛ bunde dabatu ka me á nkpatɔ kimoci na Yéso. 33 Bii bándondi gâkɛ Yéso, báɔɔna gea a ye ku. Bákam'bunɛgɛ ye ecinji. 34 Ka batɔa-emani â gâkɛ ontuma Yéso n'ekonga ka mpamba, mɔngɔ moci ibo na magia áojuana. 35 Nkpa nde dáɔni nyɔngɔ n'iso akɛ aámbé adigimisi nyɔngɔ ndɔ. Nyɔngɔ nde aɔtɔ̌mia ande doni. Yɛ, aoúbha gea atɔɔyɔnga doni. A gâkɛ ɔyɔnga bó kagea benu phɔtɔ bóbeekeɛ. 36 Cɔ, kema ndɔ bhubhui atɔtɔkɛani tɔ bíndɔ dábadundu subi á buku ndea Mokonga gea: « Bákábunɛeka ka nkua akɛd. » 37 Bádundu goto subi á buku gea: « Bámɔnande mmbe dábantumie. »
Yɔsɛ́phu na Nikɔ́dhɛ́mu bámumbi Yéso
(Ɔna phɔtɔ Mat 27.57-61; Malíkɔ 15.42-47; Lóka 23.50-56.)
38 Mbusa indɔ, Yɔsɛ́phu, ntɔa ka á Alimatɛ́a dátu ngoigi ndea Yéso ka bɔsɔmɛa nga, dáǒbanga bakɔta á baYúdha.Yɛ dábhiki ɔmɛma Pilátɔ gea átokisɛ mǒnda á Yéso gǔ á me á nkpatɔ. Pilátɔ áobeeka. Mpɔ, Yɔsɛ́phu áoga ophuia mǒnda akɛ. 39 Nikɔdhɛ́mɔ mmbe dábhiki phɔ́ mɔtɛa Yéso kǐpha, â phɔtɔ obhika n'akumbi nkɔki n'adhadu na údhi. Bodoko í n'abɛa nkama isaɔ ( 30 kg ). 40 Cɔ, Yɔsɛ́phu na Nikodhɛ́mɔ báoboaga mǒnda á Yéso na sanda, báodukiaga nkɔki kau bíndɔ dátu asii ndea baYúdha ka umba á bakpa. 41 Ɔma nde dábánkɔkɛigi Yéso ka me á nkpatɔ, ciko moci dátú wa. Subi á ciko ndɔ, bhota moci á kɛ̌kɛ dátú wa na bákámúmbimbɛmɔnɔ nkpa kau. 42 Ka nyɔngɔ á bɔngisiaga esa á sabato na bii bhota dátú bhíbhí, báoúmba mǒnda á Yéso wa.