Ffaléléy mewé bo féftón Yesus ta bo nwómé nmulé
25
Yesusé nméiténé nóté, “Jou Lahatala nkolano bo nkawasa ni kyat ta rdélé I né, kfatailo kyaté nesté dolo mépiné mya si dórén yófésó ta ruté riri logaloga se rtón ménóy ta bo nwómé njé. 2 Po si dirén yófésó né, sélimé né rpandé pa, sélimé né rpandé. 3 Ta sélimé né ga rbodo, rfaléléy si pa se rut be riri logaloga mayta reni yégét pa. 4 Ta sélimé né ga rpandé, ruté riri logaloga né rwóso yégété se békbaké, bóngo ruté riri yégét iglé nóté. 5 Nópé ga ménóyé njé nwóm ma mla pa, se farimé si rmamélelé, bóngo ryénéf si.6 Re dorém fapéluno né ga, rlongé be kyaté né rgagélayé, ‘Menóye njé re nwómé, se lima bo tdola i!’
7 Mépin yófésó nesté rpangén néya, bo réstingé nmulé riri logaloga né. 8 Mayta mépin sélim ta rfaléléy si pa né, re riri yégét pa se réroro sélim ta rpandé nesté yégété, ‘Fdo am yégét facuci ó?, mam logaloga nte bo nmóté se.’
9 ‘Alli, bisa pa! Mam yégété nte bo tfanténo ité né nase mfamwómo it pa se ta fié né, mew néli po ta rfalwagé lo né, bo fgoné nimi.’
10 Si rtélapés néli se rgoné, ga ménóyé njé nwómé. Pocé, mépiné mya sélim ta re rfaléléy si né, rcungé rdéréré ménóyé njé némin um rameangé njé wlólo, tabóngo ngówéné njé ma rakété keé i.
11 Rewóré ta néi, ga mépin sélim ta rfaléléy si pa nesté rwómé. Pocé ga si rkakémé, ‘Menóye! Menóye! Mepil ngówéné nje su, amé bo ksungé!’
12 Mayta ménóyé njé ncónglo si, ‘Kécego mewé, fatuw, fatuw ta Ya kfayalé mew pa.’”
13 Yesusé npe adeade njé rewóré, bóngo néceg faje, “Ta mulo né, mare ffaléléy mewé, sababta i ni ngénngan ta bo kwómé nmulé né, mewé funé pa.”
Yesusé bo nwómé nmulé né, nfatailo dolo tuang isó re ni kyat yabé
14 “Ya kyat ta Ya I yama Jou Lahatala ni, kwómé nmulé bo ktolné nik kawasa, né dolo adeade nje: Légaé isó bo nfan po pnuw ta lówé, bóngo nkakémé ni kyat yabé né, bo nané si rfafané ni pipis guraci né. 15 Ta isó njé, npo i calén limé, isó njé calén luwé. Ta isó njé ga caléncó. Ndéréré isó-isó ni ta néfené nfaréné. Rewóré, bóngo légaé njé nfan i géwgów ta nésé. 16 Kyat ta nduk pipis guraci calén limé njé, nyó lima, tabóngo nfané nfalwagé. Se ni pipis guraci né nbóng i calén limé nóté. 17 Fajé nóté, kyat ta nduk pipis guraci calén luwé njé, i ma nfané nfalwagé, se i ni né ma nbóng i calén luwé nóté. 18 Mayta kyat ta nduk pipis guraci caléncó njé ga, nyó lima ta nfané nóyle keé po bétbété lo.
19 Mnuw be néli ga légaé njé néléyé, bóngo nutné si, ‘Fawa, pipis ta kané mew fafané né?’ 20 Kyat ta nduk pipis guraci calén limé njé nécego légaé njé, ‘Tuangé, anim pipis guraci calén limé né, méngóto, ya re kfafané se kbóng calén limé nóté se farimé re calén yofésó nte.’ 21 Bóngo légaé njé nécegé i faje, ‘Fié ta awé mpe né. Awé aniké kyat fio awé, re lénglongomé fié. Se masike ta ya kpo awé né cuci le, ma mfafané né fié. Se nte ta délé kdélé awé. Pote se néli nase kpo aw ta délé félé nóté bo mfafané. Se msung tóma, bo mfasanang aw pote ya ni.’
22 Mnuw pa bóngo kyat ta nduk pipis guraci calén luwé njé ma nwómé, i ma néceg ta, ‘Tuangé, anim pipis guraci calén luwé né, méngóto, ya re kfafané se kbóng calén luwé.’
23 Tabóngo légaé njé ncónglo i, ‘Nik yomya ta awé, awé mdélé ya fié, lenglóngome ma fié. Re méfén ta cuci né, se ta félé né ma nase kpo awé bo mfafané. Se awé ma msung tóma, bo mfasanang aw pote ya ni.’
24 Rewóré ta néi, kyat ta nduk guraci caléncó njé nwóm néli ga néceg faje, ‘Tuangé, ya kuné awé kyat isó ta iga méceg fajé, né mare kpe. Mané kyaté rfatónémé, mngongano si ta bo rfalingét fafélé. Mané kyaté rfafané nim pipisé né, mngongano si ta bo rfamul po aw ni fafélé. 25 Se pipis ta mpo ya né, kémtaté, ma ga myangso ya, ta mulo kfafan pa se kóyle keé i po bétbété wlólo. Se nje nim pipisé njé ta. Kfamulo awé se myó i nmulé.’
26 Pocé bóngo ni tuangé njé nécegé i, ‘Awé, kyat léo awé, anim busu né! Fatuwé ta mécegé né: kané kyaté rfatónémé, kngongano si ta bo rfalingét fafélé. Kané kyaté rfafané nik pipisé né, kngongano si ta bo rfamul po ya ni fafélé. 27 Ta mulo né, iga pipisé né bo mfafan pa, ta fié, mpo keé kyat nésé bo rfafané. Bo ya kwómé né, pipis ta kpo awé né ma mfamul po ya ni né re béngbóngo.’
28 Pocé, légaé njé nané ni kyaté né, ‘Pipis ta po i ni né, fyó, bo fpo keé kyat ta reni pipis guraci calén yofésó njé. 29 Sababta kyat ta lenglongori fié se réfen félé, nase kdo si lébé félé nóté ta bo rfafané né. Mayta kyat ta lenglongori pa né, ta cuce ta po si ni né ma, nase kyó keé nmulé. 30 Bóngo kyat ta reni feflabe pa njé, fteo keé i nétó nélik po dérorémé wlólo. Po géwgów ta né, rkangelangé se tengtanges re rfakékikté ngangori.’”
Yesusé bo ntebé ntolné ni kawasa bo nfara keé I ni kyat né
31 Yesusé ntómé ni méiténé, néceg faje, “Ya kyat ta Yai yama Jou Lahatala ni, nase ktebé yama nmulé bo ktolné nik kawasa, kfauto nik ménano ta pélóy, re Jou Lahatala ni nénan ta yama soroga né ma rdéréré Ya. 32 Pocé farimé suku po bótén lóyé nje ni nase rfajól lima régbono Ya. Bóngo Ya nase kfara si géwgów dirén luwé, dolo kyat ta nfaeé ni domba re kabéné né. 33 Kyaté-kyat ta rfamégoé Jou Lahatala wlo né, né dolo domba né, se nase kfara si po nik faspal wónéyé. Ta iglé né ga dolo kabén si, se kfara keé si po nik faspal balété.
34-36 Ya kolano Ya, iga re kfaeé si rewóré bóngo kécego kyat ta po nik faspal wónéyé né, ‘Mew lima, kyat ta nik Papa Jou Lahatala nfabarakat mewé. Sababta, ta Ya ktélóté né, mewé fdo Ya mnómé, Ya gligé mangé né ma, mewé fdo Ya wóé. Ya kyat fénfan Ya né ma, mewé fkakém Ya ktolno mewé. Ya renik kabaya pa né, mewé fdo Ya kabaya. Ta Ya kpisé né, mewé fwóm lima féflengén ya, ta Ya ksung po bui lo né ma, mewé fwómé féflengén ya. Se fsung tóma bo ftoléné fdé Ya po nik kawasa wlólo. Ta faywóbno lesu Jou Lahatala ntulada bóténé njé, mewé nimi géwgówé né re nfaléléy óro.’
37 Bóngo re kyat ta wlori méteglo Jou né rutné I, ‘Jou, ngané fisé ta mtélóté se kdo Awé mnómé né, pari glimé mangé se kdo Aw wóé né? 38 Ngané fisé ta Awé dolo kyat fénfan Awé se mtolno amé, pari renim kabaya pa ga kdo Aw kabaya né? 39 Ngané fisé ta mpisé re msung bui ga amé kéflengén Awé né, Jou?’
40 Bóngo Ya kolano se ksónglo si, ‘Mewé re fpe po kyat ta isó nétén si pa né. Kyat ta né afténog si, né ta mewé fpe po si ni né, fatuw-fatuw nfamgo le re fpe po Ya ni.’
41-43 Rewóré ga kécego kyat ta po nik faspal balété né, ‘Mewé ga, kyat ta bo fduké nómi sélsólé. Sababta Ya ktélóté né, mewé fdo Ya mnóm pa, Ya glige mangé né ma mewé fdo Ya wóé pa. Ya kyat fénfan Ya, mewé fkakém Ya pa. Ta Ya kabaya Ya pa né, mewé fdo Ya kabaya pa, re Ya kpisé re ksung bui né ma, mewé feflengen Ya pa. Se fówés pocé, fsung némin lutén ta nléblob, ta nmót pa dorém re ngénngané njé ni. Luténé njé re rfaléléy setan-setané né re riri kolano njé góori.’
44 Bóngo sié nase rutné Ya faje, ‘Jou, ngané fisé ta awé mtélót, pari glimé mangé ga kdo aw mnóm re wóé pa? Ngané fisé awé kyat fénfan awé, pari mkabaya aw pa ga kgali aw pa né? Ngané fisé awé mpisé pari msung bui ga amé kéflengén aw pa né, Jou?’
45 Ya nase ksónglo si, ‘Kyat pai ta isó nétén si pa, ga mewé ma fgali si pa, necé fatuw-fatuw ta mewé fgali Ya pa.’
46 Pocé bóngo Jou Lahatala nase nfaungé kyat ta né se rduké róri sélsól ta pélóy sogado fajé néli le. Mayta kyat ta wlori métegélé né ga, nase rduké ta fié, se si re Jou sogado fajé néli le.”