Zeezi rɩ́ Samari tɩ́náwa háálɔ wɩ́ɛ́
4
1-3 Farɩzɩɛ̃wa* nɩ́ɔ́ rɩ ɓa sɩ́ Zeezi ná karmɩbɛlɛ kɩ́llɛ Zaŋ,* a káŋwɔ́ aá muŋsi nyii mí.
(Zeezi tɩɩ ra taŋa fa wɩ nɩɛ nyii míí muŋsi, ʋ karmɩbɛlɛ nɛ́.)
Zeezi há nɩ́ɛ́ rɩ ɓaá bʋl ɛ́, ʋ lɛ́ Ziide mí a bɩrmʋ́ Galiile.*
4 Ʋ sɩɛ́ mɔhɔ̃́ rʋ́ʋ́ tɩŋ Samari ní daarɛ col.
5 Ɛ́ nɛ́ ʋ mʋ́ lɛ Samari* tɩ́náwa tɔ́ɔ́ oro, ɓa háá yɩ́rɛ Sɩsaarɛ, a saasɛ baka ná Zakɔbɛ* há píé pɔ́ʋ́ bio Zɔzɛfɛ.*
6 Zakɔbɛ sɩɛ́ fa lɛ́sɛ́ vɩ́lɛ́ tá ɛ́ dɩhɩ̃́.
Zeezi há válɛ́ bɔl, ɛ́ nɛ́ ʋ mʋ́ ké vɩ́lɛ́ ná nʋɔ.
Rɩ wɩɩsɛ dé cɩ́ nyúú tóŋtóŋ.
7 Samari tɩ́náwa háálɔ oro sɩɛ́ ko rʋ́ʋ́ tɔwɛ nyii vɩ́lɛ́ ná mɛ́; ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«A nyii páŋ rɩ́ŋ nyɔ.»
8 (Ʋ karmɩbɛlɛ fa zʋ́ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ rɩ́wɔ́ yɔwɛ ɓɩdííle.)
9 Ɛ́ nɛ́ Samari tɩ́náwa háálɔ ná sɛ́:
«Ɩ ká Zuwifi rí, ká ŋ a Samari tɩ́náwa hál, ʋ sɩɛ́ cɩ́ ɛrɛ́, ɩ sɛ́ rɩ́ŋ a nyii pɛ́ɩ́ rɩ́ɩ́ nyɔ?»
(Zuwifiwa* rɩ́ Samari tɩ́náwa sɩɛ́ fa wɩ wɩ́ɛ́ náŋá rɩ́ bʋl.)
10 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Rɩɩ fa ɛ̃ nɛrɔ ná Wɩɩsɛ há píé dí zilé rí, ʋ nɛ́ há ká nɛrɔ ná há sɩ́ɩ́ a nyii pɔ́ʋ́ rʋ́ʋ́ nyɔ, ɩ tɩɩ nɛ́ faá sʋl nyii ʋ rɩ́; ʋ sɩɛ́ fa sɩ́ pɛ́ɩ́ nyii ná há kéŋ mɩɩsɛ.»
11 Ɛ́ nɛ́ háálɔ ná bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, vɩ́lɛ́ né lúŋ, ká ɩ wɩ vɩ́lɛ́gbaŋa kené.
Nɛɛ́ rɛ́ sɩɛ́ ɩɩ́ ja rɩ́ɩ́ ná nyii ná há kéŋ mɩɩsɛ?
12 Á naabál Zakɔbɛ nɛ́ lɛ́sɛ́ vɩ́lɛ́ né párá; ʋ tɩɩ rɩ́rʋ́ bɛlɛ, rɩ́rʋ́ pʋsɛ wuu nyɔ́ʋ́ sɩɛrʋ nyii ní.
Ɩ́ nɛ́ sɩɛ́ kɩ Zakɔbɛ?»
13 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Rɩ nɛ́ŋ nyɔ́ nyii nyáŋ, nyinyʋɔ́sɛ ha sɩ́ kánʋ́;
14 amá nɛrɔ ná wuu há sɩ́ nyɔ nyii ná ŋ háá á rɩ́ŋ pɔ́ʋ́, nyinyʋɔ́sɛ báá wʋ́ʋ́ káá ná.
Nyii ná ŋ há sɩ́ pɔ́ʋ́, sɩ́ a nyibulé ʋ sɩɛrʋ, a pɔ́ʋ́ mɩɩsɛ ná há waá tenni.»
15 Ɛ́ nɛ́ háálɔ ná bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, a ɛ́ nyii duo páŋ, rɩ́ nyinyʋɔ́sɛ báá sɩ́ŋ kánʋ́, ká rɩ́ŋ báá sɩ́ kóó tɔwɛ nyii rɛɛ́.»
16 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Mʋ́ yɩ́rɩ́ bála, ká bɩrko rɛɛ́.»
17 Háálɔ ná sɛ́:
«Ŋ wɩ bála kené.»
Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Ɩ kéŋ taŋá, rɩ́ɩ́ bʋlɩ́ wɩ bála kené,
18 ɩ baljaalɛ́ nɛ́ bɔmmʋ́ɔ́; ká ɩ zaa há mɩŋ báálɔ né má rɩ́, ha tóí bálá.
Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ bʋ́l taŋá.»
19 Ɛ́ nɛ́ háálɔ ná sɛ́:
«Nyuutɩna, ŋ há bélí, ɩ ká Wɩɩsɛ wɩ́laabʋ́llʋ́ rɛ́.
20 Á é naabálwá cʋ́ɔ́lɛ́ Wɩɩsɛ paalɔ né daha nɛ́, ká ɩ́ é Zuwifiwa sɩ́ Wɩɩsɛ dɩcʋɔlɩ́ mɩŋ Zerizalɛmɛ mɛ́ nɛ́.
Ɛ́ rá?»
21 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Háálɔ, laa dí, tɛ́ŋ nɔ́ŋɔ sɩ́ ko, rɩ́ɩ́wa Wɩɩsɛ dɩcʋɔlɩ́ báá sɩ́ paalɔ né daha á, a báá sɩ́ Zerizalɛmɛ má mɛ́ á.
22 Ɩ́ é Samari tɩ́náwa, ɩ́ɩ́ cʋɔlɛ omo ná ɩ́ há wʋ́ʋ́ ɛ̃ nɛ́; á é ɛ̃ nɛrɔ ná á háá cʋɔlɛ́, bee wɩ́ɛ́ Wɩɩsɛ laatɛ́ lɛ́ Zuwifiwa sɩɛrʋ nɛ́.
23 Amá ʋ tɔ́ɔ́ sɩ́ pʋl, ʋ pʋ́lɔ́ má sɩɛ́, rɩ́ taŋá taŋá wɩcʋɔla, cʋɔlɛ Ana Wɩɩsɛ, ɓa sabɩɩna mɛ́ arɩ́ taŋá.
Ɓa nɛ́ ká wɩcʋɔla ná duo Ana Wɩɩsɛ háá jɛ́ɩ́.
24 Wɩɩsɛ ká Sabɩɩna nɛ́, ʋ sɩɛ́ mɔhɔ̃́ rɩ́ nɩɛ ná wuu háá cʋ́ɔ́lʋ́, rɩ́wɔ́ cʋ́ɔ́lʋ́ ɓa sabɩɩna mɛ́ arɩ́ taŋá.»
25 Háálɔ ná bʋl Zeezi rí bʋlɛ́:
«Ŋ ɩ́ɔ̃́ rɩ́ Wɩɩsɛ Nɩlɩsɛ kó rí, (ʋ ná ɓa háá yɩ́rɛ Kirisi*;) rʋʋ nɛ́ kúé, ʋ sɩ́ lɩ́sɛ wɩ́ɛ́ wuu mʋ́ʋ́la párá.»
26 Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ŋ tɩɩ há cɩ́nɛ́ aá bʋ́lɩ́ rɩ́ nyɛ, ŋ nɛ́ ká ɛ́ Nɩlɩsɛ*.»
27 Ɛ́ mɛ́ rɩ Zeezi karmɩbɛlɛ ná bɩ́rɔ́ ko.
Ɓa nʋʋsɛ maanɛ, ɓa há nóú rʋʋ rɩ́ háálɔ́ bʋl wɩ́ɛ́.
Ɓa oro wuu wɩ bɔ́sɛ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ɩ́ ja beé?»
Ɛ́ rá má:
«Beé wɩ́ɛ́ rɛ́ ɩ bʋ́bʋl háálɔ né rɩ́?»
28 Ɛ́ nɛ́ háálɔ ná tɔ́ʋ́ koŋyuo rɩ́ nyii, ká bɩrzʋ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, a bʋl nɩɛ rɩ́ bʋlɛ́:
29 «Ɩ́ ko ná báálɔ oro há ɩ́ŋ wɩ́'állɛ, a cesi páŋ.
Wɩɩsɛ Nɩlɩsɛ ná rá rɛ́?»
30 Ɛ́ nɛ́ nɩɛ lɛ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ a mʋ́ Zeezi rɩ́.
31 Rɩ Zeezi karmɩbɛlɛ kéŋ ɓɩdííli ko aá sʋ́lʋ́ rʋ́ʋ́ dí, a bʋlɛ́:
«Karmɩ'ana, la ɓɩdííli dí.»
32 Ɛ́ nɛ́ ʋ bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ŋ kéŋ ɓɩdííli rɩ́ŋ dí, ká ɩ́ wʋ́ʋ́ ɛ̃.»
33 Ɛ́ nɛ́ ʋ karmɩbɛlɛ ná cɩ́ aá bɔsɛ náŋá:
«Nɛ́ŋ rɩ́ sɩɛ́ kéŋ ɓɩdííle ko pɔ́ʋ́ yáá?»
34 Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ŋ ɓɩdííli ní ká, rɩ́ŋ zíl Ana Wɩɩsɛ ná há tʋ́mɩ́ŋ nʋɔ, ká tʋŋ tʋtʋmɩ́ ná ʋ há mákɛ́ páŋ a tenni.
35 Ɩ́ wɩ sɩ́ caŋsɛ baná nɛ́ káánɛ́ ká rɩ́wɔ́ ɓá mɩ́ɛ́ rɛ́?
Ɩ́ lóŋ bʋl pɛ́ɩ́wa:
ɩ́ wúríwa sɩɛ́ a bel ná nɩɛ, ɓa nɩhɩ̃́ baksɛ mɩ́ɛ́ wuu há bɩ́ɛ́, aá sʋl sii ní.
36 Nɛrɔ ná háá kʋsɛ́ kéŋ túme wáárɛ; ʋ há pá bíé ná aá hé náŋá mɛ́, ɓa má sɩ́ ná mɩɩsɛ ná há waá tenni.
Ɛ́ wɩ́ɛ́, nɛrɔ ná háá dué rɩ́ nɛrɔ ná háá kʋsɛ́, wuu ní hé náŋá mɛ́ aá jʋɔsɛ.
37 Ɓa há sɛ́:
‹Nɔ́ŋɔ dú ní, ká nɔ́ŋɔ kʋ́kʋsɛ.›
Ɛ́ ká taŋá rɛ́.
38 Ŋ tʋ́mɩ́wa rɩ́ɩ́wa mʋ́ kʋsɛ baka ná, ɩ́ ra há wɩ párɛ́ ɓɩɛ nɛ́; nɩ́ɛ́ náŋá rɛ́ párɛ́ ɛ́ baka, ɩ́ ko nóú nyʋɔrɛ́ aá dí.»
39 Samari tɩ́náwa ɓɩkana lá Zeezi wɩ́ɛ́ dí ɛ́ tɔ́ɔ́ mɛ́, a tɩŋ háálɔ ná sɩɛ́da ná wɩ́ɛ́; ʋ há sɛ́:
«Ʋ césíŋ wɩ́'állɛ wuu páŋ.»
40 Ɛ́ nɛ́ sɩɛ́ Samari tɩ́náwa ná há kó Zeezi rí, sʋ́lʋ́ rʋ́ʋ́ kéŋwó rɩ́; ɛ́ nɛ́ ʋ ké ráŋ tápʋlɛ bɛllɛ.
41 Nɩɛ ɓɩkana baa lɔ́ʋ́ wɩ́ɛ́ dí, a tɩ́ŋʋ́ tɩɩ nʋɔ wɩ́bʋlɛ́ mɛ́.
42 Ká ɓa bʋl pá háálɔ ná bʋlɛ́:
«Á tɩɩ há zésú, á lɔ́ɔ́ dí a zɩŋ rʋ́ʋ́ nɛ́ ká dúníé Laataarɔ; ʋ báá to anɛ ɩ sɩɛ́da ná wɩ́ɛ́ nɛ́, á lɔ́ʋ́ wɩ́ɛ́ dí.»
Zeezi dúóri kuóro tʋtʋnnʋhɔ̃́ oro bio
43 Zeezi cɔ́ ráŋ tápʋlɛ bɛllɛ, ká isi bɩrmʋ́ Galiile tíé.
44 Zeezi tɩɩ nɛ́ bʋ́lɛ́ bʋlɛ́:
«Ɓa wɩ Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ wuú zíl ʋ áná tɔ́ɔ́ mɛ́.»
45 Zeezi há pérí Galiile, Galiile tɩ́náwa kenú wérí, bee wɩ́ɛ́ ɓa má fa mʋ́ Zerizalɛmɛ, cana ná kal, a ná Zeezi há á wɩ́ɛ́ ná wuu ráŋ.
46 Ʋ sɩɛ́ bɩrmʋ́ Galiile tíé Kana, ráŋ ná ʋ há ɛ́ɛ́ nyii bɩrmɛ dɩvɛ́ŋ.
Kuóro tʋtʋnnʋhɔ̃́ oro sɩɛ́ fa mɩŋ Kapɛrnayimi* mí, ʋ bio wɩ́wɩɩlɛ.
47 Ʋ sɩɛ́ há nɩ́ɛ́ rɩ Zeezi lɛ́ Ziide ko Galiile, ɛ́ nɛ́ ʋ isi mʋ́ nóú, a sʋ́lʋ́ rʋ́ʋ́ ko dúórú bio háá wɩɩlɛ́, a cɩ́ sʋʋ mɛ́.
48 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ waá láá díí ná, rɩɩ́wa nɛ́ wɩ wɩ́nyáŋsɛ rɩ́ wɩ́gɩrɛ́ néé.»
49 Ɛ́ nɛ́ kuóro tʋtʋnnʋhɔ̃́ ná bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, ko kɩ́kɛ́lɛ́, rɩŋ bio ha wɩ sʋ́wɛ́.»
50 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Mʋ́mʋ́ jaá, ɩ bio waá sʋwɛ.»
Báálɔ ná la Zeezi wɩ́bʋlɩ́ ná dí, a bɩrmʋ́ jaá.
51 Ʋ háá colé, ʋ cémú tʋtʋnna ŋmɛ́nɔ mɛ́; ɓa bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ bio dúóró.»
52 Ɛ́ nɛ́ ʋ bɔ́sɩ́wɔ́ tɛ́ŋ ná mɛ́ bio ná há cúcó, rɩ ɓa sɛ́:
«Die wɔhɔ bɩ́ŋbɩlɩ́ balá cɛ́rɛ nɛ́, ʋ tɛŋlʋmɛ tenni.»
53 Bio ná áná kɩ́ɛ́lɛ zɩŋ rɩ́ ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́ nɛ́, Zeezi bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ bio waá sʋwɛ.»
Ɛ́ nɛ́ ʋ rɩ́rʋ́ jaa nɩɛ wuu la Zeezi wɩ́ɛ́ dí.
54 Zeezi há lɛ́ Ziide ko Galiile ní, ʋ tʋŋ wɩ́nyána né, bʋllɛ nyúú mí wɩ́nyána.