Zeezi bʋ́l Farɩzɩɛ̃wa kusúŋ wɩ́ɛ́
15
1 Ɛ́ nɛ́ Farɩzɩɛ̃wa* bamma rɩ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna* lɛ Zerizalɛmɛ ko Zeezi rí, a bɔ́sʋ́ bʋlɛ́:
2 «Beé rí tɛ ɩ karmɩbɛlɛ wɩ́rá naabálwa kusúŋ tɩŋ?
Ɓa wʋ́ɔ́ nɛ́ŋsá sɛŋ á naabálwa kusúŋ sɛmɛ́, ká kaá dí ɓɩɛ.»
3 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Beé rí tɛ ɩ́ é wɩ Wɩɩsɛ wɩ́máŋsɛ tɩŋ, káá tɩ́ŋɩ́wa naabálwa kusúŋ?
4 Bee wɩ́ɛ́ Wɩɩsɛ sɛ́:
‹Búí áná rɩ́rɩ́ maá.›
Ká baa bʋlɛ́:
‹Rɩ nɛ́ŋ bʋ́l bɔ́ŋbɔ́ŋ cáásʋ́ áná rɩ́rʋ́ maá, ɩ́ ɓʋ́ tɩ́na.›
5 Amá ɩ́ é sɛ́, rɩ nɛrɔ nɛ́ bʋ́lʋ́ áná rɩ́ nɛ́ yáá, rʋʋ maá rɩ́ nɛ́, a bʋlɛ́:
‹Omo ná há mɔhɛ̃́ rɩ́ŋ pii sáŋɩ́ mɛ́, ŋ púú pá Wɩɩsɛ;›
6 ɩ́ sʋ́ʋ́ nɛ́ ká yɛ́rɛ́, ʋ báá wɩ wɩ́ɩ́ ɛ́ɛ́ aá pɔ́ʋ́ áná rɩ́rʋ́ maá.
Ɩ́ tɩ́ŋ ɛ́ mɛ́ nɛ́ a vɛ Wɩɩsɛ sɛ́, káá tɩ́ŋɩ́wa naabálwa kusúŋ.
7 Ɩ́ ká nɩbínʋŋmɔ́ŋyɔ́ɔ́wa rɛ́.
Ezayi* ɓɩɛ́na kéŋ taŋá; ʋ lá Wɩɩsɛ nʋɔ mɛ́ a bʋ́lɩ́wa wɩ́ɛ́ bʋlɛ́:
8 ‹Nɩɛ nyáŋ duo kéŋ nʋkɛnnɛ dʋŋɔ nɛ́ aá cʋ́ɔ́lɩ́ŋ,
ká ɓa sɩɛnnɛ kɛ́kɩ́ŋ mɛ́ wérí.
9 Ɓa há sɛ́ ɓaá cʋ́ɔ́lɩ́ŋ ná wuu ká yɔ́ɔ́,
ká pi nɩbííne ŋmɛ́ŋsɛ aá karmɛ nɩɛ.› »
Wɩ́ɛ́ ná háá zɔkɛ nɩbííno rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ
10 Ká Zeezi sɩɛ́ yɩ́rɛ nɩɛ a bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ zesi wérí a nɛ wɩ́ɛ́ mʋ́ʋ́la.
11 Onni ná nɩbííno háá díé ra wʋ́ʋ́ rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ́ zɔkɛ, amá wɩ́ɛ́ ná háá lʋ́ʋ́ nʋɔ mɛ́, ɓa nɩ́ɩ́ zɔkɛ nɩbííno rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ.»
12 Ɛ́ nɛ́ Zeezi karmɩbɛlɛ tuu pérú, a bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Ɩ ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɩ́ɩ́ wɩ́bʋlɛ́ ná wɛ́ Farɩzɩɛ̃wa mɛ́ rɛ́?»
13,14 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ lówó ráŋ!
Tuu ná é wuu ŋ Ana Wɩɩsɛ há mɩŋ bána nyúú tɩɩ ra há wɩ cɔ́ŋsɛ́, ɓa sɩ́ cúrú tá.
Ɓa ká nyʋ́mmá rɛ́ aá tɩɛsɛ nyʋmma.
Rɩ nyʋmmɔ nɛ́ sɩɛ́ tɩɛsɛ nyʋmmɔ, ɓa wuu bɛllɛ sɩ́ ɓallɛ butuo mí.»
15 Ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ sɛ́:
«Lɩ́sɛ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ né mʋ́l párá.»
16 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ má ha wɩ wɩ́ɛ́ ná mʋ́ʋ́lá nɛ?
17 Ɩ́ wɩ ɛ̃ rɩ́ omo ná wuu háá tɩŋ nɩbííno nʋɔ, ʋʋ́ zʋ file ní, lowíé kaa bɩrmɛ,* ʋ nyɛ́ tá?
18 Amá wɩ́ɛ́ ná há lɛ́ nɩbííno nʋɔ aá lɛ, ɓa lʋ́ʋ́ sɩɛrʋ nɛ́; ɓa nɛ́ sɩɛ́ zɔkɛ nɩbííno rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ.
19 Bee wɩ́ɛ́ wɩ́tɩɛnnɛ ná wuu lɛ nɩbííno sɩɛrʋ nɛ́; ɓa nɛ́ ká:
nɩɓʋ́ɩ́, cɔ́rmʋ, nyúzɔ́krɩ́wɩ́ɛ́, gaárʋ, nyɩɛrʋ nyɛɛ hé nɩɛ mɛ́, rɩ́ zaŋbá.
20 Nyáŋ nɩ́ɩ́ zɔkɛ nɩbííno rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ.
Amá rɩ nɛrɔ nɛ́ wʋ́ʋ́ nɛ́ŋsa sɛ́mɛ́, ɩ́ naabálwa kusúŋ sɛmɛ́ ná ká kaá dí ɓɩɛ, ʋ ɛ́ wʋ́ʋ́ rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ wuó zɔkɛ.»
Háálɔ oro há to Zuwifi lá Zeezi dí
21 Zeezi lɛ ráŋ a mʋ́ Tiiri* rɩ́ Sɩdɔŋ* tíé.
22 Ɛ́ nɛ́ háálɔ oro há ká Kanaŋ* tɩ́náwa toló, a mɩŋ ɛ́ dɩhɩ̃́, ʋ ko Zeezi rí a búŋsi bʋlɛ́:
«Ŋ Nyuutɩna, Davidi Bio,* fáŋ susu!
Ŋ toló ní kaŋtɔŋ zɛ́, a de caasɛ aá wálmʋ́ kɩ́ŋkáŋ.»
23 Zeezi wɩ wɩ́ɩ́ wuu bʋ́lɛ́ ʋ rɩ́.
Ɛ́ nɛ́ ʋ karmɩbɛlɛ tuu pérú a bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Tá háálɔ ná rʋ́ʋ́ col; ʋʋ́ kɔ kʋɔllɛ rɛ́ á har.»
24 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Wɩɩsɛ tʋ́mɩ́ŋ Ɩzɩrayɛl duo* nɩɛ dʋŋɔ wɩ́ɛ́ nɛ́; bee wɩ́ɛ́ ɓa nɩhɩ̃́ peyʋ́ksɛ nɛ́.»
25 Ɛ́ nɛ́ háálɔ ná ko ɓírmi Zeezi sɩ́ɛ́ a bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, fáŋ búŋse!»
26 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Rɩŋ pí heŋbiisi ɓɩdííli rɩ́ɩ́ yóó pá vásɛ* káá tɔ́wɔ́, ʋ ɛ́ wɩ weri.»
27 Ɛ́ nɛ́ háálɔ ná sɛ́:
«Ʋ ká taŋá rɛ́ ŋ Nyuutɩna, ká vásɛ tɩ́na háá dí ɓɩɛ ɓa ɓallɛ tíé, vásɛ ná tʋɔsɛ aá dí.»
28 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Háálɔ, ɩ kéŋ yardá kɩ́ŋkáŋ!
Ɩ háá ja ɛ́, rɩ́ ɛ́ tʋŋ!»
Mʋ́l ná tɩɩ tɩɩ mɛ́, rʋʋ toló ná dúóró.
Zeezi dúóri pʋɔllɛ ɓɩkana
29 Zeezi lɛ ráŋ a bɩrmʋ́ Galiile* mʋʋ nʋɔ, a sɩɛ́ zɩ́ paalɔ nyúú, a ké ráŋ.
30 Nɩɛ ɓɩkana kóú rí, arɩ́ gbɛrka, nyʋmma, dɩŋtenne arɩ́ pʋɔllɛ náŋa ɓɩkana.
Ɓa sɩɛ́ káŋwɔ́ wuu ko bil Zeezi laka, ʋ dúóríwó.
31 Nɩkana ná há ná ɛ́, ɓa nʋʋsɛ máánɔ́, ɓa há ná dɩŋtenne rɩ ɓaá bʋl wɩ́ɛ́, gbɛrka isi vɩ́va, nyʋmma sɩ́sɛ wúnni; ɛ́ nɛ́ ɓa bɩ́bɛ Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ mɛ́.
Zeezi báá pá nɩɛ ɓɩkana ɓɩdííle
32 Ɛ́ nɛ́ Zeezi yɩ́rʋ́ karmɩbɛlɛ a bʋlɛ́:
«Nɩɛ nyáŋ susu wuu ní keníŋ; bel ná, tápʋlɛ botoro ní nyɛ ɓa há kúé kéníŋ laka rɛɛ́, ká ɓɩdííli toó rɩ́wɔ́ dí.
Ŋ sɩɛ́ wɩ có rɩ́ŋ tɔ́wɔ́ rɩ́wɔ́ mʋ́ jɩɩsɛ rɩ́ losu né; ɓa waá peri, ɓa sɩ́ ɓallɛ ŋmɛ́nɔ mɛ́.»
33 Ɛ́ nɛ́ ʋ karmɩbɛlɛ ná bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Áá ráá ɛrɛ́ ká ná dɩpɛ́ŋwa gɩ́r né sɩɛrʋ, a pá nɩɛ nyáŋ wuu rɩ́wɔ́ dí vɔksɛ?»
34 Zeezi bɔ́sɩ́wɔ́:
«Ɩ́ kéŋ dɩpɛ́ŋwa bɛŋmŋmɛ?»
Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Á kéŋ dɩpɛ́ŋwa balpɛ rɩ́ náŋwʋlɛ́ mʋɔ́.»
35 Ɛ́ nɛ́ ʋ a nɩɛ ná wuu ké tíé,
36 ká ʋ la dɩpɛ́ŋwa ná balpɛ arɩ́ náŋwʋlɛ́ ná, a bɔ́llɛ Wɩɩsɛ, ká kaa conni a pɔ́ʋ́ karmɩbɛlɛ, ɓa laa ɓa nɩkana ná.
37 Ɓa wuu dí a vɔksɛ, ká ɓa pa ɓɩdíkáánɛ a sú fɩ́yáknɛ balpɛ.
38 Nɩɛ ná há dí ɛ́ ɓɩdííle, ɓa sɩɛrʋ báála nɛ́ fa bʋ́ɩ́wʋná, ká háála rɩ́ heŋbiisi wɩ́ɛ́ to ráŋ.
39 Ɛ́ har rɩ́ mɛ́, Zeezi tá nɩkana ná ká zʋ nyiidabore a daarɛ Magadaŋ dɩtɩ́llɛ.