Wɩɩsɛ wɩ́máŋsɛ arɩ́ nɩbííne naabálwa kusúŋ
7
1 Farɩzɩɛ̃wa* rɩ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna* bamma ísó lɛ Zerizalɛmɛ,* a ko Zeezi rí.
2 Ɛ́ nɛ́ ɓa ná Zeezi karmɩbɛlɛ náŋa, rɩ ɓa wʋ́ɔ́ nɛ́ŋsa sɛ́mɛ́, ká ka ɛ́ aá dí ɓɩɛ.
3 Zuwifiwa duo wuu rɩ́wɔ́ Farɩzɩɛ̃wa é rɩ́, ɓa nɛ́ŋsa kéŋ sɛmɛ́ rɛ́, ɓa sɛŋ káá dí ɓɩɛ; ɓaá tɩ́ŋwɔ́ naabálwa kusúŋ ní.
4 Rɩ ɓa nɛ́ zʋ́ nɩkana sɩɛrʋ wuu ká lɛ, ɓa wɩ ɓɩɛ dí, rɩ ɓa nɛ́ wʋ́ɔ́ nɛ́ŋsa ɛ́ sɛmɛ́ duo mí sɛ́mɛ́, kɛ́rɛ́.
Ɓa kusúŋ wɩ́ɛ́ káŋ:
náŋa nɛ́ kɔ́wɔ́ nyíŋviini, rɩ́wɔ́ nyíŋgbaŋsɛ, rɩ́wɔ́ ɓɩdííle gbaŋsɛ, rɩ́wɔ́ daŋsáŋáwa tiisé.
5 Ɛ́ nɛ́ Farɩzɩɛ̃wa rɩ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna ná bɔsɛ Zeezi a bʋlɛ́:
«Beé rí tɛ ɩ karmɩbɛlɛ wɩ́rá naabálwa kusúŋ tɩŋ; ɓa wʋ́ɔ́ nɛ́ŋsá sɛŋ, á naabálwa kusúŋ sɛmɛ́, ká kaá dí ɓɩɛ?»
6 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Nɩbínʋŋmɔ́ŋyɔ́ɔ́wa, Ezayi* ɓɩɛ́na lá Wɩɩsɛ nʋɔ mɛ́ bʋl taŋá ɩ́ wɩ́ɛ́.
Anɛ ɛ́ ʋ há pʋ́ŋsɛ́ kɛnɔ mɛ́ bʋlɛ́ Wɩɩsɛ sɛ́:
‹Nɩɛ nyáŋ duo kéŋ nʋkɛnnɛ dʋŋɔ nɛ́ aá cʋ́ɔ́lɩ́ŋ,
ká ɓa sɩɛnnɛ kɛ́kɩ́ŋ mɛ́ wérí.
7 Ɓa há sɛ́ ɓaá cʋ́ɔ́lɩ́ŋ ná wuu ká yɔ́ɔ́,
ká isi pi nɩbííne ŋmɛ́ŋsɛ aá karmɛ nɩɛ.›
8 A vɛ Wɩɩsɛ kíŋse káá zíl nɩbííne kusúŋ wɩ́ɛ́.»
9 Ká Zeezi baa bʋlɛ́:
«Ɩ́ ɓɩɛ́na yíkí Wɩɩsɛ kíŋse tá, ká tɩ́ŋɩ́wa naabálwa kusúŋ mí ní.
10 Moyizi* pʋ́ŋsɔ́ bʋlɛ́ Wɩɩsɛ sɛ́:
‹Búí áná rɩ́rɩ́ maá.›
Ká baa bʋlɛ́:
‹Ɓʋ́ nɛrɔ ná há bʋ́l bɔ́ŋbɔ́ŋ a cáásʋ́ áná rɩ́rʋ́ maá.›
11 Amá ɩ́ é wɩ ɛ́ɛ́ a, ɩ́ sɛ́, rɩ nɛrɔ nɛ́ bʋ́lʋ́ áná rɩ́ nɛ́ yáá, rʋʋ maá rɩ́ nɛ́, a bʋlɛ́:
‹Omo ná há mɔhɛ̃́ rɩ́ŋ pii sáŋɩ́ mɛ́, ŋ púú pá Wɩɩsɛ.›
Ʋ nɛ́ Zuwifiwa kaá yɩ́rwɔ́ liŋó mí: |ikɔ́rbáŋ|d.
12 Ɩ́ é sʋ́ʋ́ ɛ́ nɛ́ ká yɛ́rɛ́, ʋ báá wɩ wɩ́ɩ́ ɛ́ɛ́ aá pɔ́ʋ́ áná rɩ́rʋ́ maá.
13 A pííwa tɩɩ sabɩɩna wɩ́máŋsɛ ná tɔ́ Wɩɩsɛ wɩ́bʋlɛ́ mɛ́.
Ɩ́ wɩ́'állɛ káŋ ɓa há nɩhɩ̃́ nyáŋ ná.»
Wɩ́ɛ́ ná háá zɔkɛ nɩbííno rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ
14 Ká Zeezi baa yɩ́rɛ nɩɛ ná wuu ɓa kóú laka, ʋ bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ wuu zesi wérí, a nɛ wɩ́ɛ́ mʋ́ʋ́la.
15 Onni ná nɩbííno háá díé, ɓa ra wʋ́ʋ́ rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ́ zɔkɛ, amá wɩ́ɛ́ ná há lʋ́ʋ́ sɩɛrʋ aá lɛ, ɓa nɩ́ɩ́ zɔ́kʋ́ rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ.
16 [Rɩ nɛ́ŋ kéŋ dɩlla aá zesi wɩ́ɛ́, ʋ nɛ!]»
17 Ʋ kɛ́kɛ́ nɩɛ ná mɛ́ a zʋ jaa, ʋ karmɩbɛlɛ bɔ́sʋ́ sɩ́ŋsʋ́ɔ́lɔ ná mʋ́l mɛ́.
18 Ɛ́ nɛ́ ʋ bɔ́sɩ́wɔ́:
«Ɩ́ má ha wɩ wɩ́ɛ́ ná mʋ́ʋ́lá nɛ́?
Ɩ́ wɩ ɛ̃ rɩ́ ɓɩdííli ná háá zʋ nɩbííno sɩɛrʋ, wʋ́ʋ́ rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ wuó zɔkɛ?
19 Ɓɩdííle wɩ nɩbííno sabɩɩná peri, ɓaá zʋʋ mɔ file ní, a lɩɩ zʋ lowíé, ɓa kaa bɩrmɛ, ʋ kaa lɩɩ nyɛ́ tá.»
[Zeezi bʋlɛ́ né mí, ɓɩdííli wɩ Wɩɩsɛ rɩ́ nɩbííno pɛ́kɛ wuó zɔkɛ.]
20 Ká baa bʋlɛ́:
«Wɩ́ɛ́ ná há lɛ́ nɩbííno sɩɛrʋ aá lɛ, ɓa nɩ́ɩ́ zɔ́kʋ́ rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ.
21 Wɩ́tɩɛnnɛ wuu lɛ́ nɩbííno sɩɛrʋ nɛ́; sabɩŋbɔmɔ* nɛ́ tɛ:
nyúzɔ́krɩ́wɩ́'állɛ, gaárʋ, nɩɓʋ́ɩ́,
22 cɔ́rmʋ, sɩ́ɩ́, sahaksɩ́, nɩvɩrɛ, sɩ́beŋsí, dɩŋdɔmɩ́, zaŋbá, nyʋkɔ, arɩ́ gɩŋgárʋ.
23 Wɩ́lɔrɛ́ nyáŋ wuu lɛ́ nɩbííno sɩɛrʋ rɩ́ nɛ́, ɓa nɛ́ sɩɛ́ zɔkɛ nɩbííno rɩ́ Wɩɩsɛ pɛ́kɛ.»
Háálɔ oro há to Zuwifi lá Zeezi dí
24 Zeezi lɛ́ ráŋ a mʋ́ Tiiri* tíé, a zʋʋ mɩŋ jaa oro mí, a wɩ có rí nɩɛ zɩ́mʋ́ mɛ́, ká ɓa ha zɩŋ.
25,26 Háálɔ oro fa lɛ́ Sirofenisi, a a Gɩrɛkɛ hál; ʋ toló ní kaŋtɔŋ zɛ́.
Ɛ́ nɛ́ ʋ nɛ Zeezi wɩ́ɛ́, a ko ɓálʋ́ naasɛ mɛ́ a sʋ́lʋ́, rʋ́ʋ́ kiri kaŋtɔŋ ná rʋ́ʋ́ lɛ, ká tɔ́ʋ́ toló.
27 Ɛ́ nɛ́ Zeezi sɛ́:
«Rɩŋ pí heŋbiisi ɓɩdííli rɩ́ɩ́ yóó pá vásɛ* káá tɔ́wɔ́, ʋ ɛ́ wɩ weri; lo rí heŋbiisi dí vɔksɛ kɛ́rɛ́.»
28 Ɛ́ nɛ́ háálɔ ná sɛ́:
«Ʋ ká taŋá rɛ́, ŋ Nyuutɩna, amá rɩ heŋbiisi níí dí ɓɩɛ rɩ́wɔ́ ɓɛ́sɛ tíé, váwiisi wówó é pa aá dí rí.»
29 Ɛ́ nɛ́ Zeezi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Wɩ́ɩ́ né ɩ há bʋ́lɛ́ wɩ́ɛ́, mʋ́mʋ́ jaá, ɩ toló nyúú kaŋtɔŋ lɩ́ɔ́.»
30 Ʋ bɩ́rɔ́ mʋ́ zʋ́ʋ́ jaa a nóú toló pɩ́nɛ gódó daha, rʋʋ ɩ́ɔ̃́ rɛ́ kaŋtɔŋ ná ɓɩɛ́na lɩ́ɔ́.
Zeezi váárɛ dɩŋtenno
31 Zeezi báá lɛ́ Tiiri mí, a tɩŋ Sɩdɔŋ* a mʋ́ caŋ tɔ́nɛ fí ná ɓa háá yɩ́rɛ Dekapol,* a caasɛ Galiile* mʋʋ rɩ́ cɔɔ.
32 Ɛ́ nɛ́ nɩɛ bamma isi ka dɩŋtenno há wɩ wɩ́ɛ́ wuó bʋl, a ko Zeezi rɩ́, a sʋl rʋ́ʋ́ pɔ́ʋ́ nɛ́ŋsa tɩ́kʋ́ mɛ́.
33 Zeezi lɔ́ʋ́, a kaa kɛkɛ nɩɛ ná mɛ́, a púú néníwiisi hé báálɔ ná dɩlbʋɔnnɛ mɛ́, ká a mɩŋtʋɔrʋ a mʋ́ tɩ́kʋ́ neŋdulí mí.
34 Ká sɩɛ́ báŋ bel bána rɩ́, a hiĩni ká bʋ́lwɔ́ liŋó mí bʋlɛ́:
«|iEfata|d.» Ʋ mʋ́l nɛ́ ká: «Wúri.» 35 Ɛ́ wuu, rʋʋ dɩlla ná wúnnó, ʋ neŋdulí má tʋʋlɛ, ʋ bʋ́bʋl wɩ́ɛ́ wérí.