Ɨkulongwi jya Sabato
6
1 Ɨkɨgono kɨpamato kya Sabato,
ʉYɨɨsʉ na vakongi va mwene vaalʉtɨngʼaniaga mu silɨmɨla sya ngano.
Wʉ vilʉtɨngʼania,
avakongi va mwene valɨkʉdeenya isootsoa tsa ngano,
valɨkʉsegeja nʉ kʉlya.
2 Pwʉ aVafalisayo vaninie vakambʉʉtsa ʉYɨɨsʉ vakata,
“Kɨki muvomba ɨlyʉ mwiko ʉkʉvomba mu kɨgono kya Sabato?”
3 ɄYɨɨsʉ akavaanda akata,
“Namwɨmbili mu Vʉvɨge ʉVʉvalatse ʉmwʉ aavombye ʉDavʉdi,
ʉpwʉ aavavilwe ɨnzala ʉmwene paninie na vanine?
4 Ʉmwene iingye mu nyumba jya Ngʉlʉve,
akalya ɨmikate ɨgyagavilwe gya mbombo jya Ngʉlʉve,
b akavapa na vanine.
Ɨmikate ɨgyo vaatavʉliilwe ʉkʉlya avateeketsi veene.”
5 ɄYɨɨsʉ akavavʉʉla ikange akata,
“ɄMwana va Muunu,
vɨ Mbaha nakʉ kʉ Sabato.”
ɄYɨɨsʉ iponia ʉmuunu ɨkɨgono kya Sabato
6 Ɨkɨgono ɨkɨnge kya Sabato,
ʉYɨɨsʉ akiingila mu lisinagogi,
akatengʉla ʉkʉmanyiisa avaanu.
Kange mu nʼgati mulya,
aalemwo ʉmuunu mpamato ʉvɨ ɨkɨvoko kya mwene kya kʉndyo kyasugujwike.
7 AVafalisayo na vamanyisi va ndagɨlo,
vakava vikʉntendeela ʉYɨɨsʉ,
pakʉta valole ndikʉmponia ʉmuunu ʉlya pa kɨgono kya Sabato.
Vaavombaga ɨlyo,
ʉlwakʉva vaalondaga ɨnzɨla ɨjya kʉmmɨlɨka pa vʉhɨgi.
8 Pwʉ ʉYɨɨsʉ akagamanya amasaago ga veene.
Akambʉʉla ʉmuunu ʉvɨ aasugujwike ɨkɨvoko akata,
“Ɨma,
ʉlʉte ʉkɨɨme pagatinagati.”
Pwʉ ʉmuunu ʉlya akɨɨma,
akalʉta akatsiiva pagatinagati pa veene.
9 Pwʉ ʉYɨɨsʉ akatsova navo akata,
“Ndeeti tʉtavʉliilwe nʉ lʉlagɨlo lwa Ngʉlʉve lwa pa litsʉva lya Sabato ʉkʉvomba inonu evo ʉkʉvomba imbiivi?
Ʉkʉpoka ʉwʉʉmi evo ʉkwongometsa?”
10 ɄYɨɨsʉ akavalola vooni,
pwʉ akambʉʉla ʉmuunu ʉlya akata,
“Golosa ɨkɨvoko kyako.”
Akagolosa,
ɨkɨvoko kya mwene kɨkapona.
11 AVafalisayo valya vakaviipa siitso.
Vakatengʉla ʉkʉtsovana vambombe nyiki ʉYɨɨsʉ.
ɄYɨɨsʉ ihala avapositili kɨtsigo na vavɨlɨ
12 Ɨkɨgono kɨpamato,
ʉYɨɨsʉ akatoga kʉ kɨdugala kukɨsaja.
Ʉkwa,
ɨkɨlo jyoni akagona ikɨsaja kwa Ngʉlʉve.
13 Pavʉsiku,
akavɨɨlanga avakongi va mwene.
Mu vakongi avo akavahala kɨtsigo na vavɨlɨ (12),
akavapa ɨlitaawa vapositili.c
14 Avapositili avo wʉ ava:
ʉSimoni (ʉvɨ ʉYɨɨsʉ aampye ɨlitaawa ɨlɨ Petulo) nʉ Andeleya ʉlʉkololwe va Simoni,
ʉYakobo,
ʉYohana,
ʉFilipo,
ʉBatulumayo,
15 ʉMataayo,
ʉTomasi,
ʉYakobo ʉmwana va Alufayo,
ʉSimoni Nʼzelote,d
16 ʉYuuda ʉmwana va Yakobo,
nʉ Yuuda Isikalioti,
e ʉvɨ kʉmbele iitsile akammendama ʉYɨɨsʉ.
ɄYɨɨsʉ iponia avatamu vongosu
17 ɄYɨɨsʉ akiika ʉkʉhʉma kʉ kɨdugala,
paninie na vakongi va mwene.
Wʉ asiike apoonu pa lʉbindi,
akɨɨma.
Apoonu pa lʉbindi palya paale nɨ kɨpʉga ɨkɨvaha kya vakongi va mwene,
paninie nɨ kɨpʉga ɨkɨvaha kya vaanu.
Avaanu avo vaahʉmile imbasu tsa kʉ Yuuda na kʉ Yelusalemu,
ni mbasu tsa vʉtsenge wa Tilo nʉ wa Sidoni ʉvʉlɨ kʉ lʉkanzimbale lwa nyanza.
18 Avaanu valya vaalʉtile palya kukʉmpʉlɨhɨtsa ʉYɨɨsʉ,
nʉ kʉlonda avaponie isitamu sya veene.
Naveene ʉwʉ vaagatatsiwaagwa ni mepo imbiivi,
alɨkʉvaponia.
19 Avaanu vooni vaanogwagwa ʉkʉmwabaasa ʉYɨɨsʉ,
ʉlwakʉva amaka ʉkʉhʉma mu mwene galɨkʉvaponia vooni avaamwabaasaaga.
Imanyiiso itsa lʉsajo nʉ lʉkooto
20 ɄYɨɨsʉ akavalola avakongi va mwene,
akavavʉʉla akata,
“Mulɨ vagatalʉsu ʉnyie,
nyɨ vagatsu,
manya ʉLʉdeeva lwa Ngʉlʉve lwinyo.
21 Mulɨ vagatalʉsu ʉnyie,
nyɨ mulɨ nɨ nzala lɨno,
manya muliiguswa.
Mulɨ vagatalʉsu ʉnyie,
nyɨ mwilɨla lɨno,
manya mulahekaga.
22-23 “Mulɨ vagatalʉsu ʉnyie ɨngave vikʉvasʉʉla,
vikʉvahʉmya mu vʉpamato wa veene,
vikʉvadʉka nʉ kʉvatsova ʉkʉta mulɨ vatulanongwa ʉpwʉ mukʉnnyɨdɨka ʉne,
ndɨ Mwana va Muunu.
Vʉvʉle vʉle naveene avanyienya va veene,
vaavapelelaga ʉvʉkʉvɨlwa avanyamalago.
Pwʉ ago galaava givombeka,
muhovokage nʉ kʉnema,
ʉlwakʉva muvɨɨkɨliilwe ʉlʉhombo ʉlʉlʉti kʉkyanya.
24 Pwʉ muswe vʉvʉle nyɨ mulɨ vamosu lɨno,
ʉlwakʉva ʉlʉtseeso lwinyo mumalile ʉkʉkava.
25 Muswe vʉvʉle ʉnyie,
nyɨ mwigwite lɨno,
ʉlwakʉva mulaava nɨ nzala.
Muswe vʉvʉle ʉnyie,
nyɨ mwiheka lɨno,
ʉlwakʉva mulalɨla nʉ kwɨlʉmbʉsa.
26 Muswe vʉvʉle ʉnyie,
avaanu vooni ʉpwʉ vikʉvaginia,
ʉlwakʉva,
ɨlyo lyʉ lyene avanyienya va veene,
vaavaginiaga avanyamalago va vʉnuasi.
Imanyiiso itsa kʉvagana avalʉgʉ
(Mataayo 5:38-48; 7:12a)
27 “Lɨno,
ndikʉvavʉʉla ʉnyie nyɨ mukʉmmʉlɨhɨtsa ndiita,
muvaganage avalʉgʉ viinyo,
muvavombelage inonu avikʉvasʉʉla ʉnyie,
28 ʉwʉ vikʉvakootola,
muvasajage,
nʉ wʉ vikʉvavombela ʉgwʉ naganogiili,
muvadoovelage inonu.
29 Ɨngave ʉmuunu akʉtovile ʉlʉtseetse lʉpamato,
indeke akʉtove nalʉ lʉtseetse ʉlʉnge.
Ikange ʉmuunu angapoke ɨlikoti lyako,
indeke atoole najɨ kanzo.f
30 Ɨngave ʉmuunu ikʉkʉdoova ɨkɨɨnu,
impe.
Ikange ʉmuunu angapoke isiinu syako,
wɨlekelwe ʉkʉta akʉkilivulile.
31 Muvavombelage avaanu avange ndʉwʉ najyʉnyie munogwa ʉkʉvombelwa.
32 “Mungavagane valya veene ʉwʉ vikʉvagana ʉnyie,
pwʉ veeni avasaane ʉnyie?
Lola,
naveene avatulanongwa,
vikʉvagana valya veene ʉwʉ vavaganile aveene!
33 Ikange,
mungave mukʉvavombela inonu valya veene ʉwʉ vikʉvavombela ʉnyie inonu,
pwʉ veeni avasaane ʉnyie?
Lola,
naveene avatulanongwa vivomba vʉvʉle vʉle!
34 Mungavape valya veene ʉwʉ muhʉʉvɨla ʉkʉta jʉvikʉvakilivulila,
pwʉ veeni avasaane ʉnyie?
Lola,
naveene avatulanongwa vivomba vʉvʉle vʉle!
35 “Apeene ʉnyie,
muvaganage avalʉgʉ viinyo nʉ kʉvavombela inonu.
Ikange muvapeetsage avikopa,
kɨtsila kʉhʉʉvɨla ʉkʉta jʉvikʉvakilivulila isyʉ muvapye.
Mungavombe itso,
ʉNgʉlʉve alavapa ʉlʉhombo ʉlʉlʉti.
Ikange mulaava vaana va Ngʉlʉve ʉNdʉti va syoni ʉlwakʉva ʉmwene mwipa na kʉ valya ʉwʉ navisaana na vatulanongwa.
36 Pwʉ muveetsage vanya kɨsa,
ndʉwʉ ʉDadajiinyo nya kɨsa.
Ʉkʉhɨga avange
37 “Kwʉ baako ʉkʉvahɨga avange,
pwʉ najyʉnyie namulaahɨgwe.
Kwʉ baako ʉkʉvatsova sivi avange,
apo najyʉnyie namukatsowaagwe sivi.
Muvasyɨkɨlage avajiinyo,
pwʉ najyʉnyie musyɨkɨliwaagwa.
38 Muveetsage viipa,
apo najyʉnyie pwʉ muvombelwagwa kʉ wiipa mu kɨgelelo ɨkyʉ kɨkingʼinilwe,
ikange kɨheleliike nʉ kʉlesʉka,
ʉlwakʉva ɨkɨgelelo ɨkyʉ mukʉvagelela avange,
kyʉ kyene najyʉnyie mugelelwagwa.”
39 ɄYɨɨsʉ akatsova mu kɨhwananitso akata,
“Oogo,
jikwɨdɨngʼana ʉmʼbosu ʉkʉndongotsa ʉmʼbosunnine?
Ɨngavombeke ewo,
vooni navakagwe mu liguli?
40 Ʉvimanyila,
nakaweese ʉkʉva nʉ vʉmanyi ʉkʉlʉtɨɨlɨla ʉmmanyisi va mwene.
Apeene,
wʉ amalile ʉkʉmanyiisiwa gooni,
pwʉ iiva ndʉ mmanyisi va mwene.
41 “Kɨki vutsingahɨtsa akabandʉkɨlo ka libɨkɨ akalɨ mu liiho lya nnino,
wileka ʉkʉlola ʉlʉvale lwa libɨkɨ ʉlʉlɨ mu liiho lyako?
42 Ikange wigela ndeeti ʉkʉmbʉʉla ʉnnino ʉkʉta,
‘Gwe lʉkololwango,
leka ndɨkʉhetse akabandʉkɨlo ʉkwʉ kalɨ mu liiho lyako,’
wʉ ʉve jyʉve nawilola ʉlʉvale lwa libɨkɨ ʉlʉlɨ mu liiho lyako?
Vɨ nnuasi ʉve!
Hetsa taasi ʉlʉvale ʉlʉlɨ mu liiho lyako.
Apo pwʉ vuweesa ʉkʉlola vʉnonu nʉ kʉhetsa akabandʉkɨlo ʉkwʉ kalɨ mu liiho lya nnino.
Ʉmʼbɨkɨ gumanyikika ʉkʉkongana ni seke tsa gwene
43 “Ʉmʼbɨkɨ ʉnnonu guhʉʉpa iseke inonu,
ikange ʉmʼbɨkɨ ʉmbiivi guhʉʉpa iseke imbiivi.
44 Avaanu vikʉgʉmanya ʉmʼbɨkɨ kʉ nzɨla jya seke tsa gwene,
ʉlwakʉva avaanu navitʉngʉla iseke tsa mikʉjʉ evo itsa mizabibu mu mabɨkɨ ga mitwinyo.g
45 Wʉ jɨlɨwo,
najyʉ muunu ʉnnonu ihʉmya inonu,
ʉkʉhʉma mu numbula jya mwene ɨnonu.
Namwene ʉmuunu ʉmbejangi ihʉmya imbiivi,
ʉkʉhʉma mu numbula jya mwene ɨmbiivi,
ʉlwakʉva,
ʉgwʉ ʉmuunu itsova,
gwʉ gadɨgile mu numbula jya mwene.
Ʉntsenganyumba ʉnya lʉhala nʉ ntsenganyumba ʉmpelwa
46 “Mukʉnnyɨlanga,
‘Ntwa,
Ntwa,’
pwʉ kɨki namuvomba ʉgwʉ ndikʉvavʉʉla?
47 Ʉmuunu ʉvaveetsaga ʉvɨ ikwitsa kwane,
nʉ kʉpʉlɨka amamenyu gango nʉ kʉgavombela,
ndikʉvavʉʉla mu kɨhwananitso ʉmwaveelye.
48 Ʉjwa alɨ ndʉ muunu ʉvɨ aatsengile ɨnyumba.
Pa vʉtengʉlɨlo aajavile ʉlwʉtʉ ʉkʉsika paasi siitso pa lʉnalaawe.
Pwʉ akatsenga ʉwaalo wa nyumba jya mwene mu lʉnalaawe lʉlya.
“Wʉ jɨtimile ɨsula nyongosu,
ʉlʉgasi lʉkadɨga siitso,
pwʉ amagasi gakapombooloka.
Amagasi ago gakalʉta kʉ maka kʉ nyumba,
napeene ɨnyumba jɨlya najyahusaane pange padebe,
ʉlwakʉva ʉwaalo wa jyene waale vʉkangasu.
49 Lɨno,
ʉmuunu ʉvɨ ipʉlɨka amamenyu gango,
pwʉ nikonga,
iiva ndʉ muunu ʉvɨ aatsengile ɨnyumba jya mwene pa ndivila kɨtsila kʉjava ʉlwʉtʉ.
Amagasi mu lʉgasi wʉ gapomboolwike nʉ kʉlʉta kʉ maka kʉ nyumba,
baaho ɨnyumba jɨkagwa nʉ kʉmamuka jyoni.”