9
1 ɄYɨɨsʉ akoongeletsa ʉkʉtsova navo akata,
“Tsa jɨlweli ndikʉvavʉʉla ʉkʉta,
avange mu nʼgati mwanyie nyɨ mulɨ apa navakaaswe kɨtsila kʉlʉvona ʉLʉdeeva lwa Ngʉlʉve wʉ lukwitsa na maka.”a
ɄYɨɨsʉ ikwandʉka ɨmivonekele gya mwene
2 Wʉ silʉtɨngʼiinie isigono ntanato (6),
ʉYɨɨsʉ akavatoola ʉPetulo,
ʉYakobo nʉ Yohana,
akatoga navo pakyanya pa kɨdugala ɨkɨtale,
vakatsiiva veene,
akɨjeekela navo.
Wʉ vikʉndola,
ʉYɨɨsʉ akaandʉka ɨmivonekele gya mwene.
3 Ɨmisabwa gya mwene gɨkava mivalasu siitso,
ʉkʉsikila ʉpwʉ ʉmuunu ʉnya lwʉtsi ʉvaveetsaga mu kɨlʉnga nakagele ʉkʉgɨvalatsa ewo.
4 Pwʉ ʉEliyab nʉ Moose vakavavonekela,
avo vakatengʉla ʉkʉtsova nʉ Yɨɨsʉ.
5 ɄPetulo akatsova nʉ Yɨɨsʉ akata,
“IMmanyisi,
lʉnonu ʉwe tʉtaamage baaha apa.
Tʉtsenge isyeve sidatu,
kɨpamato kɨve kyave,
ɨkɨnge kya Moose,
ɨkɨnge kya Eliya.”
6 ɄPetulo naalʉmanye atsove nyiki,
ʉlwakʉva ʉmwene paninie na vanine lwavaweene ʉlʉdwado ʉlʉvaha siitso.
7 Lola,
ɨlivɨngo lɨkiitsa lɨkavagubikila.
Ɨlimenyu lɨkapʉlɨkɨka ʉkʉhʉma mu livɨngo ɨlyo lɨkata,
“Ʉjʉ vɨ Mwana vango.
Ndɨnʼganile,
namwene ikʉnnyovosa,
mumpʉlɨhɨtsaage ʉmwene!”
8 Baaho,
avakongi vakalola kʉnʉ na kʉnʉ,
navaambone ʉmuunu ʉjyʉnge,
ʉYɨɨsʉ akavoneka alɨ mwene.
9 Wʉ vikwika ʉkʉhʉma kʉ kɨdugala,
ʉYɨɨsʉ akavabeetsa valeke ʉkʉmbʉʉla ʉmuunu ʉvaveetsaga tsilya itsʉ vatsiweene,
ʉkʉtsisikila ʉpwʉ ʉMwana va Muunu jiitsʉʉka ʉkʉhʉma kʉ vaswe.
10 Avakongi avo vakalwibata ʉlʉlagɨlo ʉlwa.
Pwʉ vakatengʉla ʉkwɨtsosanza,
vakata,
“Kwʉ kʉta kɨki ʉpwʉ iita,
alatsʉʉka ʉkʉhʉma kʉ vaswe?”
11 Vakambʉʉtsa ʉYɨɨsʉ vakata,
“Kɨki avamanyisi va ndagɨlo vitsova viita ʉEliya vɨ va kwitsa taasi pwʉ pambele iitse ʉKɨlɨsiti?”c
12 ɄYɨɨsʉ akaanda akata,
“Tsa jɨlweli ʉEliya ikwitsa taasi kunotsa tsyoni.
Napeene,
paninie nɨɨlyo,
lɨvɨgilwe mu limenyu lya Ngʉlʉve ʉkʉta ʉMwana va Muunu vʉlamwitsila ʉvʉkʉvɨlwa ʉvʉlɨ pongosu nʉ kʉbedwa.
13 Leki ndɨvavʉʉle ʉwajɨlweli,
ʉEliya akamalile ʉkwitsa,
d naveene vakambombye imbiivi itsʉ vakanogilwe,
ndʉwʉ tsivɨgilwe mu limenyu lya Ngʉlʉve.”
ɄYɨɨsʉ ikʉmponia ʉmwana ʉnya mepo ɨmbiivi
14 ɄYɨɨsʉ na vakongi valya vadatu vakahegelela ʉpwʉ vaale avakongi avange.
Vakakɨvona ɨkɨpʉga ɨkɨvaha kya vaanu kɨvatsʉngʉtye.
Avamanyisi va ndagɨlo vaninie vaakaningʼanaga na vakongi va Yɨɨsʉ.
15 Ʉlʉlʉndamano lʉlya wʉ lukʉmbona ʉYɨɨsʉ ikʉviitsila,
lʉkakenyemuka siitso,
avaanu vakannyilila,
vakansaamusa.
16 ɄYɨɨsʉ akavavʉʉtsa akata,
“Mukaningʼana kɨki na vakongi vango?”
17 Ʉmuunu mpamato ʉvɨ aale pa lʉlʉndamano lʉlya akaanda akata,
“IMmanyisi,
ʉne nditsile nʉ nswambango kwave.
Alɨ nɨ mepo ɨmbiivi ɨjɨmpelye ʉkʉleka ʉkʉtsova.
18 Ʉnsɨkɨ gwoni ɨmepo ɨjɨ wʉ jikʉmwibata jikʉnʼgwisa paasi.
Pwʉ itengʉla ʉkʉhʉmya amahuuve mu ndomo,
ʉkʉgadʉtsa amiino,
nʉ mmana gwa mwene gukwʉma.
Ndɨkavadoovile avakongi vaako ʉkʉta vajɨhʉmye,
valemilwe.”
19 ɄYɨɨsʉ akaanda akata,
“Ʉnyie nyɨ vaanu va kɨvʉmbʉkʉ ɨkɨtsila lwɨdɨko!
Jʉnditaama nʉʉnyie ʉkʉsika ndali?
Ndisipa ʉkʉsika ndali?
Indeeti ʉnʼdɨɨmi ʉjwa kwane.”
20 Vakammɨlɨka ʉnʼdɨɨmi ʉjwa kwa Yɨɨsʉ.
Akavalɨlo kaako ɨmepo ɨmbiivi wʉ jikʉmbona ʉYɨɨsʉ jɨkantova ɨligotsi,
jɨkanʼgwisa,
akatengʉla ʉkʉbɨlʉngʼana kʉnʉ amahuuve gihʉma mu ndomo.
21 ɄYɨɨsʉ akambʉʉtsa ʉdadaaje akata,
“Ʉnswambo aatengwe ndali ʉkʉva ewo?”
Akaanda akata,
“Ʉkʉtengʉla kʉ waana wa mwene.
22 Ɨmepo ɨjyo jikʉnʼgwisa kakongosu mu mwoto na mu magasi,
ʉkʉta jɨmʼbude.
Ndidoova ʉngave ʉlɨ na maka ga kʉvomba kɨninie,
ʉtʉkolele ɨkɨsa,
ʉtʉtange.”
23 Ʉmwene ʉYɨɨsʉ akaanda akata,
“Kwʉ kʉta kɨki ʉpwʉ wiita,
‘Ʉngave ʉlɨ na maka?’
Ɨkɨɨnu ɨkɨveetsaga kivombeka kʉ muunu ʉnya lwɨdɨko kwa Ngʉlʉve.”
24 Pwʉ ʉdadaaje va nʼdɨɨmi akaanda,
akatsova kʉ maka,
akata,
“Ndikwɨdɨka!
Ʉlwɨdɨko lwango lʉdebe,
ndidoova ʉnnyongeletse ʉlwɨdɨko.”
25 ɄYɨɨsʉ wʉ ivona ɨkɨpʉga kya vaanu kikwongelela ʉkʉhegelela ʉpwʉ aale,
akajɨtanila ɨmepo ɨmbiivi akata,
“Ʉve vɨ mepo vɨ ntsivatsi ikange vɨ nawitsova,
ndikʉkʉlagɨla ndiita,
hʉma lɨno mu muunu ʉjʉ,
kwʉ baako ʉkwingila mu mwene ikange!”
26 Ɨmepo ɨmbiivi ɨkakoola,
ɨkanʼgwisa ɨligotsi ʉmwana,
pwʉ ɨkahʉma.
Ʉnʼdɨɨmi ʉlya akava ʉngata asue,
kyʉ mene avaanu vongosu vakata,
“Asue!”
27 Ʉmwene ʉYɨɨsʉ akamwibata ɨkɨvoko,
akamwɨmya,
ʉnʼdɨɨmi akɨɨma.
28 Kʉmbele,
ʉYɨɨsʉ na vakongi va mwene vakiingila mu nyumba nʉ kwɨjeekela,
pwʉ vakambʉʉtsa vakata,
“Kɨki ʉwe tʉkalemilwe ʉkʉhʉmya ɨmepo ɨmbiivi ɨjɨ?”
29 ɄYɨɨsʉ akavaanda akata,
“Ɨmepo ɨjɨlɨ ndɨɨjɨ najihʉma vʉle vʉle,
jihʉma kʉ nzɨla jya kwɨsaja kwene.”
ɄYɨɨsʉ ikilivukila ʉkʉtsova kɨmalago ɨkulongwi jya kʉswa kwa mwene
30 ɄYɨɨsʉ paninie na vakongi va mwene vakahega ʉpwʉ vaale,
vakagendela mu kɨlʉnga kya mu Galilaya.
ɄYɨɨsʉ naanogwe ʉmuunu ʉvaveetsaga alʉmanye ʉpwʉ vaale,
31 ʉlwakʉva aavamanyiisaaga avakongi va mwene.
Alɨkʉvavʉʉla alɨkʉta,
“ɄMwana va Muunu jiihendamwa kʉ vaanu ʉwʉ aveene jʉvikʉmʼbuda.
Pa kɨgono ɨkya daatu jiitsʉʉka.”
32 Avakongi va mwene navaatsimanyage itsyatsovaga,
vakadwada ʉkʉmbʉʉtsa.
ɄYɨɨsʉ iganula ɨkulongwi jya muunu ʉndʉti mu Lʉdeeva lwa Ngʉlʉve
33 ɄYɨɨsʉ na vakongi va mwene vakasika kʉ Kapelenaumu.
Vakiingila mu nyumba.
Akavavʉʉtsa akata,
“Mulɨkʉkaningʼanila kɨki mu nzɨla?”
34 Avakongi va mwene vakanuunala ʉlwakʉva mu nzɨla vaakaningʼanaga ʉkʉta veeni iiva imbaha pagati pa veene.
35 Pwʉ ʉYɨɨsʉ akataama paasi,
akavɨɨlanga avakongi vooni kɨtsigo na vavɨlɨ (12),
akavavʉʉla akata,
“Ʉmuunu ʉvɨ inogwa ʉkʉva imbaha kʉ vooni vɨ ɨjisaage aveetsage paasi kʉ vooni nʉ kʉva mbombi va vooni.”
36 Akantoola ʉmwana ʉnʼdebe,
akambɨɨka pagati pa veene,
akankumbata,
akavavʉʉla akata,
37 “Ʉmuunu ʉvaveetsaga ʉvɨ ikʉmwʉpɨlɨla ʉmwana ʉnʼdebe ndʉʉjʉ mu litaawa lyango,
wʉ annyʉpɨlye ʉne.
Namwene ʉvɨ ikʉnnyʉpɨlɨla ʉne,
nannyʉpɨliili ʉne ndɨ mwene,
iiva amwʉpɨlye najyʉ Daada vango ʉvɨ ansuungʼile ʉne.”
Ʉmuunu ʉvɨ nipɨgana nʉ Yɨɨsʉ alɨ lʉvasu lwa mwene
38 ɄYohana akambʉʉla ʉYɨɨsʉ akata,
“IMmanyisi,
tʉmbwene ʉmuunu ʉvɨ ihʉmya imepo imbiivi kʉ nzɨla jya litaawa lyako,
tʉmʼbeetsiitse pakʉva nalɨ paninie nʉʉwe.”
39 ɄYɨɨsʉ akata,
“Muleke ʉkʉmʼbeetsa!
Nakʉli ʉmuunu ʉvɨ ivomba isidego kʉ nzɨla jya litaawa lyango pwʉ akilivuke ansambʉkɨle nʉ kʉnzova sivi.
40 Ʉmuunu ʉvaveetsaga ʉvɨ nikʉvasiga ʉkʉvomba itsa vʉnogwe wango,
iveetsaga alɨ lʉvasu lwitu.
41 Tsa jɨlweli ndikʉvavʉʉla ʉnyie,
ʉmuunu ʉvɨ ikʉvapa ndakɨve kɨkombe kya magasi,
ʉlwakʉva mulɨ vakongi vango,
nalalemwe ʉkʉkava ʉlʉhombo lwa mwene.”
ɄYɨɨsʉ ikiita avaanu avivejanga avaana nʉ kwɨvejanga vaveene
42 “Ʉmuunu ʉvaveetsaga angave ikʉnʼjatsa mpamato va vadebe ava avikʉnnyɨdɨka ʉne,
ɨkaale jiiva hʉba kʉ muunu ʉjwa ʉkʉkʉngɨlwa ʉlwala lwa kʉhevetela mu singo nʉ kʉtaagwa mu nyanza ʉkʉlɨngʼaania nʉ lʉvʉngʉ ʉlʉliitsa.
43 Kɨngave ɨkɨvoko kyako kikʉkʉpelela ʉtule inongwa,
dumula!
Hʉba siitso ʉkʉtsikwingila kʉ wʉʉmi wa sikutsooni wʉ ʉlɨ nɨ kɨvoko kɨpamato,
ʉkʉlɨngʼaania nʉ kʉsigala ni sivoko syʉ sivɨlɨ,
kʉmbele wiitse ʉtaagwe kʉ mwoto gwa sikutsooni.e
44 Ʉkwene ʉkwa isinye natsiiswa,
nagʉ mwoto nagwitsima.f
45 Ikange,
kɨngave ɨkɨlʉnde kyako kikʉkʉpelela ʉtule inongwa,
dumula!
Hʉba siitso ʉkʉtsikwingila kʉ wʉʉmi wa sikutsooni wʉ ʉlɨ nɨ kɨlʉnde kɨpamato,
ʉkʉlɨngʼaania nʉ kʉsigala ni silʉnde syʉ sivɨlɨ,
kʉmbele wiitse ʉtaagwe kʉ mwoto gwa sikutsooni.
46 Ʉkwene ʉkwa isinye natsiiswa,
nagʉ mwoto nagwitsima.g
47 Vʉvʉle vʉle,
lɨngave ɨliiho lyako likʉkʉpelela ʉtule inongwa,
lyomokole nʉ kʉlɨtaaga!
Hʉba siitso ʉkʉtsikwingila kʉ Lʉdeeva lwa Ngʉlʉve wʉ ʉlɨ nɨ liiho lipamato,
ʉkʉlɨngʼaania nʉ kʉsigala na miiho gwʉ gavɨlɨ,
kʉmbele wiitse ʉtaagwe kʉ mwoto gwa sikutsooni.
48 Ʉkwene ʉkwa isinye natsiiswa,
nagʉ mwoto nagwitsima.h
49 “Ʉmuunu ʉvaveetsaga,
alavalatsiwaagwa ndʉwʉ kinotsiwa ɨkɨɨnu ɨkya neekelo kʉ nzɨla jya kʉbaka ʉmwinyo nʉ kʉnyianywa mu mwoto.i
50 Ʉmwinyo innonu,
napeene gʉngave gujatsa ʉlʉnogo lwa gwene,
guvɨɨkwa kɨɨnu kɨki ʉkʉta gʉkolage ikange?
Muveetsage vakongi vanonu ndʉ mwinyo ʉgwikola,
mutaamage nʉ lʉnotsehetso jyʉnyie kwa jyʉnyie.”