Stefanuse néfétén Jou Yesus po kyat tut ta rkawasa po agama Yahudi né
7
Pocé bóngo Imam ta npélóyé njé nutné Stefanuse, “Necé fatuwé?, ta si récegé né? Awé mécegé Yesus bo niwén hukum agama Yahudi né, re negene keé ité rir um sambayangé njé?”2 Pocé tabóngo Stefanuse nméiténé, “Anik délut, faftén re farémóné ta mewé. Jou Lahatala I ni kawasa re féyfié dolo isó pa. Se flongé nte su, bo ya kéfétén I ni féyfié po rir gélé re gaé tatubé né. Nuéncó I nwómo ité rir gae Abrahamé, po bótén Mesopotamia, ta i ntolén po pnuw Haran pafule. 3 Bóngo Jou Lahatala nécego rir gae njé faje, ‘Mlué awé, mfatoléné nim kyat tut re fténom re rémamé né. Aw lima bo mdé Ya, mfan po bótén esó ta Ya bo kfaftulo awé.’
4 Pocé tabóngo Abrahamé nfané, nfatolén bótén ta ngósno Kasdime njé, nlué i po pnuw Haran. Néli po Harané né, i ni papa nmóté rewóré, bóngo Jou Lahatala nané i nlué i nóté po bótén Kanaané, ta ité ttolno lo nte. 5 Ta i rentolén pote né, Jou npo i bétbét pafule, fasóng esó le ma nduk pa. Mayta Jou néjaji i nase nduké le, i re ntu re gbu né. Ta Jou nécego i né, re nlégaé ga re ntu pafule. 6 Nduk pafule, Jou ma nécego i: ‘Antim re gbimé, nim wes re félbawé né bo rtolén si po ta riri bóténé lo. Nase kyat ta pocé né rpeé riri beyak si. Yabé ta réfen pa ma nase rkotalé si se rfaspésé si, i ni mnuwo tahun nuén witén fóté. Mayta wóré, 7 kyat ta rpeé riri beyak si nesté Ya nase kfasól si. Nase antim re gbimé, nim wes re félbawé né bo rcópén po bótén ta njé, bo réléy lima pote, bo rfapélóy Ya ngósnog pote faje. 8 Se kécego mewé nte: fsunaté mewé, bo ffatélolmo ta féléo ta Ya re kéjaji mewé né.’ Pocé se néli Abraham ntu Ishaké re ntubé, ni mnuwo ngané walé, ta rcunat i. Nópé nóté, Ishaké ntu Yakobé, rcunat i nóté; Nópé nóté, Yakobé ntu món yófésó re séluwé né ma, rcunat si nóté.
9 Si rémyaku sogado rpélóyé, Yakobé ntu món yófésó né rémnawé riri moke nut fié be Yusufé, tabóngo riri lé i se rwagé keé i po kyaté, ga rut i po bótén Mesiré, bo rpeé riri beyak i pocé. Mayta Jou Lahatala nmésié i, se nénéndéréré i le. 10 Sói le ta kyat pocé né rfakangelang Yusufé né, Jou nfatopé keé i pa, ntéptubo re ndéréré i le. Jou n-gali i sogado nuné félé. Kolano Mesiré njé néngóto i né fié se mgo wlo, sogado nélóngé i ndadi fao wónéy i, npo i nkawasa keé bótén Mesiré njé ndimé, sogado po kolano njé ni umé wlólo né nóté.
11 Pocé se néli, farimé bótén Mesir re bótén Kanaan, téntónémé né réwóngto pana se kyaté-kyaté né nfatélóto i. Po bótén Kanaané, rir gélé re gaé né ma rduké mnóm pa. 12 Yakobé nlongé po bótén Mesiré né reni mnómé, bóngo nané ni ntu né néli bo rtukélé. Rfan néli, rduké mnómé bóngo réléyé. 13 Rewóré ta néi rfan néli nóté, rwóm néli taga Yusuf nfabingo si, ‘Ya nte pa?, Yusufé.’
‘Ah, amé kécogoma re mmóté!’
Bóngo Yusufé nut si néli po Kolano njé ni, se nfabingo i, ‘Nesté pa?, afténog si.’ 14 Pocé, Yusufé nfaftóto ni fténo nesté: Néli, ffécego rir moke, ‘aw re antim re gbimé né farimé, flué mew lima po bótén Mesiré.’ Yakobé ni ntu re gbu né, kyat yóféfit re sélimé. 15 Pocé Yakobé nlongé ni faftóté ta néi, bóngo rlué si néli Mesiré. Re rtolno bótén Mesiré né, ga taga Yakobé nmóté. I ntu né ma rmót si pocé ndimé. 16 Rmót po Mesiré, mayta riri mayete né réléyé po Kanaané, rfasung si po fénóf ta po pnuw Sikhemé. Géwgów ta necei tatubé Abrahamé ntukél po Hemoré ntu nesté ni.
17 Pocé se néli, ta Jou Lahatala néjaji Abraham tatubé né, re bo nwómo i ro, bo néléyé keé i ni ntu re gbu né po Kanaan. I néléyé si pafule, si po Mesiré lesu, Yakobé ntu re gbu, re ni wes re félbawé né rbóng ta rfélé. 18-19 Po bótén Mesiré rélóngé kolano wóbno isó nóté. Kolano ta njéi nuné pafule Yusufé ni féyfié po kyat Mesiré né riri gélé re gaé tatubé né. Taga i wlo piso Kyat Israelé né, sebabta re rfélé. Kolano njé nfalélólé kyat Israelé né félé, yabé ta réfen pa ma nané si rpe le. Sogado nturi gélólé ma nané si rfatwóté keé nétó bo rmót si, bo rfélé matiné.
20 Ngénngan-ngénngan ta néi, Musa ntubé. Jou Lahatala néngóto i né, yomya isó ta i ni fié! I ni déluté né rgawéné i sni sételé wlólo. 21 Sni sételé re télapésé, bóngo ryóném lóene né, rpe dolo kébya myaku isó, réfray i nóp kébya njé ni, répiné i nóp gémuné ta po wóé bobo lo né. Pocé ga kolano ntu mépiné njé nduk i, bóngo nyó i, se npe i dolo i ni ntu tuo i. 22 Rfasodoto i farimé ta kyat Mesiré né runé. Sogado i npélóy néya, sói le ta nméitén re npe né fié ndimé, ta dolo kyat Mesiré né re rfasodoto i né. Jou ni nénané ntebé yama soroga, nosél po min lutén ta nléblob po gémuné wlólo, se nméiténé ndé Musa.
23 Pocé, i ni tahun nuén yóféfóté né, Musa nfatélolmo i, ‘Ya bo kfan po li faspalé, kéflengén ya fténog re rémagé né, légaé Israel ntu re gbu né. Kyat Mesiré né rut si fié pari lé?’ 24 Nwóm néli, némnaw fténo isó, kyat Mesir isó nfanpuné i. Bóngo i néli, n-gali i, ga npuné keé kyat Mesiré njé, se nfamóté keé i. 25 Musa npuné kyat ta njéi, bo fténo nesté runé i ro ta Jou Lahatala nané i bo ncópné si po kyat Mesiré né faori wlólo. Mayta si rcae pa. 26 I ni tómémóné né, nfané nóté, télél be nduké kyat Israel séluwé rfanpuné nóté. Npe néli, ndake si, bóngo néceg ta, ‘Ce, ga mewé nte, fafténé ga ffanpuné né!’ 27 Pocé ga isó nétóf Musa néli ga nécegé i, ‘Se awé nte mewlóne? Pai ta nélóngé awé, bo mfaméteglo amé né! 28 Pepe, re mpuné keé kyat Mesir isó, ga nete bo mpun amé nóté?’ 29 Musa nlongé ta néi, tabóngo némtaté se nówés i, ntolén i po bótén isó ta nélówé, ta ni ngósno Midian. Néli, bóngo néfsówé, sogado ntu món séluwé.
30 Musa ntolén pocé tahun nuén yóféfóté. Nganesó, nfan néli po géwgów isó ta ntengténgéné, nélówé pnuwé, nérakno métét Sinai. Pocé bóngo Jou ni nénan isó ntebé yama soroga, nosél po min lutén ta nléblob po gémuné wlólo né, mayta gémuné né ma mges pa. 31 Musa némnaw luténé njé bóngo ntélélé, nécegé, ‘A, ga sói i njé?’ Nfan néli bo nlengné luténé njé, ga nlongé Jou Lahatala nméiténé, néceg faje, 32 ‘Ya nte Jou Lahatala, anim gae Abrahamé, Ishaké, re Yakobé riri Jou Ya.’ Pocé bóngo Musa némtaté se nwéwewé, néngóto néli ma ndadi i pa.
33 Fajé-fajé, Jou nméiténé, ‘Musa, mésólé keé nim tarupa né, sebabta Ya kwómo awé nte, se bétbét ta méteglo né fié. 34 Mlongé ta Ya bo kécego awé nte. Ya kéngóto aniké kyat né, kyat Mesiré né ta délé rfakangelang si, rané si rpe yabé né sogado bo rénmóté. Ta si rtangésé re rgégémimé né, Ya re klongé. Necé ta mulo ktebé yama nte bo kgali si, bo kyaté né rpeé riri beyak si nóté na. Se aw lima nte, bo kané aw mfan néli po bótén Mesiré, bo msópné si.’”
35 Néceg fajé rewóré, Stefanuse ntómé ni méiténé né, “Musa ta njé i ro, ta kyaté né rlongé i pa njé, si réceg be, ‘Se awé nte mewlóne! Pai ta nélóngé awé, bo mfaméteglo amé né?’ Mayta Jou Lahatala ta nélóngé i newlón, nané i ncópné nfasélamat kyat Israel po kyat ta rfakangelang si nesté ni. Ncópné si né, Jou npo i ni nénané yama soroga n-gali i, nénan ta re nwómo i po lutén ta nléblob po gémuné wlólo njé. 36 Musa ncópné si né, Jou Lahatala npo i kawasa se npe sói néli le, ndadi i ndimé. Jou npe fajé né bo kyaté né runé ta fatuwé I ni kawasa né po Musa ni. Musa npe ta féléo ta néi, po bótén Mesir sogado néli po telaga Mekóte lo, sogado ga néli bótén ta nélówé pnuwé njé, rénmen si pocé, ni mnuwo tahun nuén yóféfóté.
37 Musa ta njé ro ta nfabingo ité rir gélé re gaé Israelé nesté Jou ni faftóté né, nfabingo si faje, ‘Néli-néli, mnapo ntumi re gbumi, nimi wes re félbawé né, Jou Lahatala nase nélóngé ni nénan isó nóté po mew ni, ta dolo ya nte nóté. Se I ma nase bo nfawómo mewé Jou Lahatala ni faftóté né nóté.’ 38 Musa ta nje i ro ta nduk faftóté lima Jou ni nénan ta i yama soroga, ta i nawét po Métét Sinai né. Ntebé nópé, bóngo nfawómo ni kyat ta rfajólo si pocé bótén ta nélówé pnuwé njé ni. Jou Lahatala ni faftóté ta njéi, bo tdéréré i né, masike tmóté nase tduk ta fié, né it re Jou sogado fajé néli le. Ité rir gélé re gaé nesté rlongé ta néi, se rfawómo nturi re gburi sogado it ta nte.
39 Mayta rir gélé re gaé nesté wlori pa rlongé Musa né, se rétófé keé i. Si ga rlolém be bótén Mesiré. 40 Sogado si récego Harune, Musa fténo njé, ‘Musa ta ncópné ité njé, nawét néya po métét pépo lo né, ga i ni mnuwé né! Ni halé néléy pana, se wóré i. Légaé, ta fié né mfakéwelo rir tófél faséluw pa?, fasetel pa?, bo rfatebé it néli Mesiré.’ 41 Pocé fajé bóngo rfakéwelo tófélé njé dolo sapi isó. Rewóré, réwetés haiwan-haiwané né, rfapelé mnóm nóp tófélé njé ni, rfawsawle si néli re lima, rcéngé riri tófél ta rpe i njé né. 42 Jou Lahatala néngóto ta si rpe né, bóngo ntekile keé si, nfamól si, néceg faje, ‘Wóré! Fajé si su, bo rcuba riri tófél pari, sni re ngó pari, sói néli nóté pari.’ Necé ta mulo Jou Lahatala néceg tatubé né, ta Jou ni nénan Amosé nfawómo ité né, i glio né faje,
‘Israelé ntu re gbu ta mewé!
Tahun nuén yóféfót po nimi fénfané wlólo né,
mewé fewetés haiwan se fpeé nimi sadaka né,
necé ffapélóy Ya ngósnog pa!
43 Necé mewé ffapélóy be nimi tófél ta fpe né.
Mewé féfénpó nimi fógé ta ngósno Molokhe,
féfénute nimi tófél ngó ta ngósno Refan,
se féféncuba nimi ta néi.
Se ta mulo Ya nase bo kwóté mew néli
bótén Babele ni faspalé.’
44 Fajé nóté po riri fénfané lo né, rir gélé re gaé nesté rénfauto um ta rfaréreo i haiwan liko. Géwgów ta néi Jou Lahatala nénenwómo ni kyaté né. Rir gae nesté rfakéwelo i dolo Jou Lahatala nfaftulo Musa né. 45 Um ta njéi mnapo sogado nturi re gburi né, bóngo si re riri wlón Yosua rfauto i sogado réléy Kanaan. Pocé Jou Lahatala re nfaungé keé kyaté né rewóré, tabóngo si rtolno keé. Um ta njé, i pocé sogado Daudé ma ndótlé i nóté. 46 Daudé ni fénfan re téltoléné né, Jou Lahatala némnawé né mgo wlo. Nuéncó i néror po Jou Lahatala ni, ‘Jou, mpo ya fié bo kpe nim um faisó.’ 47 Mayta um ta nejéi, Daud pa ta nfakéwelo i né. I ntu Salomo njé, ga ta ga Jou npo i fié se nfakéwelo i.
48 Masike Salomo npe Jou ni um ta njéi, mayta Jou Lahatala ntolno i pa. Sebabta I ntolno pa um ta kyaté rpe né! Ité tuné ta néi, sebabta Jou ni nénané Yesaya re nlefo po Jou Lahatala ni Buké wlólo, i glio né faje,
49 ‘Soroga né Ya góoge.
Bótén ta pélóo i njé ma sóogé ni yéfyéf i.
Um sói ta bo fpe aniké bo Ya ktolén pocé?
Géwgów sói ta bo fpe bo Ya kfatóyné Ya pocé?
50 Ta féléo i nte Ya ta kfakéwelo ndimé!’”
51 Pocé Stefanuse néféténé riri gélé re gaé nesté rewóré, tabóngo nécego kyat ta pocé né faje, “Mewé nte fmakotale po Jou Lahatala ni. Dolo kyat kafire mewé né, ta délé flongé Jou pa. Rir gélé re gaé nesté rétófé keé Jou ni Rohé njé, se mewé ma ftalko si nóté. 52 Jou ni nénan tatubé ta rérénfawómo it Jou Lahatala ni faftóté né, ta féléori né ité rir gélé re gaé nesté rlongé si pa se rfakangelang si ndimé. Iglé ta rfabingo it Jou Yesusé bo nwómé né, né I ta renó sélsól gélesó pa njé né, kyat ta nesté si ma rir gae nesté rpuné keé si. Se ta Jou Yesus re nwómé né, mew ta nte ro ta fwagé I se fpuné keé I né! 53 Jou Lahatala ni nénan ta yama soroga njé re nfatebé ité rir hukum agama Yahudi né, ta tétané i sogado nte, né ga fdéréré pa le né!”
54 Kyaté né rlongé Stefanuse néceg fajé, pocé bóngo riri séwsawané né nawto si néya, se rfakékikté ngangori. 55 Stefanuse némnaw si ta rfakékikté ngangori né, mayta Jou ni Rohé nkawasa keé wlo njé se nekngól néya langété lo, bóngo némnaw Jou Lahatala ni kawasa re féyfié ta délé pélóyé, ta délé nménano ncage néli lima, bóngo némnaw Jou Yesusé nénosél po Jou Lahatala ni faspal wónéyé. 56 Pocé bóngo Stefanuse nécego si, “Féngóto! Ya kémnaw po min soroga lo! Jou Yesusé nénosél po Jou Lahatala ni faspal wónéyé!”
57 Kyaté né rlongé ta néi, bóngo réfobét tétangori né, ga rewik re fegyago. Pocé rcérero i néli, 58 rfatatlé i po pnuw wómo né, ga rpeo nó lóy, bo rfamóté keé i pocé. Kyat iglé ta rpe néli né résólé riri juba né, bo rte Stefanuse né riri juba né mati mgawés na. Riri juba né rpo móné mya isó ngósno Saulusé, bo nfaménawé.