Ɩ́ há mɩŋ Kirisi pʋmmɔ sɩɛrʋ,
ɩ́ lo rɩ́ɩ́wa wɩ́'állɛ má a pʋmmɔ sɩɛrʋ wɩ́ɛ́
5
1 Ɩ́ cícesi Wɩɩsɛ, ɩ́ há kɔ́ʋ́ bicóllé.
2 Ɩ́ wɩ́'állɛ wuu sɩɛrʋ, ɩ́ cólli náŋá, anɛ Kirisi há córá ɛ́, a sʋ́wɩ́rá wɩ́ɛ́.
Ʋ púú tɩɩ pá ɓa ɓʋ́ʋ́, anɛ pʋna ɓa há ɓʋ́ɛ́ pá Wɩɩsɛ; ʋ ɛ́ sɩɛ́ tɔ́rɛ́ Wɩɩsɛ sɩɛrʋ, anɛ tulaalé ná sɔ́ŋ há wéró.
3 Ɩ́ ká Wɩɩsɛ nɩɛ nɛ́, ɛ́ wɩ́ɛ́, ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́ɩ́wa lɩ́sɩ́wa tɩɩ nɩlɩɩlɩ́wɩ́ɛ́ mɛ́, a lɩ́sɩ́wa tɩɩ busunnu wɩ́'állɛ mɛ́, ɛ́ rá má, a sɩ́ɩ́wa náŋa onni hɩ́ɛ̃́nʋ́.
Ɩ́ sɩ́ nyáŋ oro wuu yɩr má tɩɩ yɩ́rʋ́.
4 Ɩ́ sɩ́ wɩ́tɩɛnnɛ bʋ́bʋ́lʋ́, a sɩ́ wɩ́ɛ́ yíkí yíyo, a sɩ́ wɩ́sʋɔrɛ́ má bʋ́bʋ́lʋ́; ɓa wɩ weri.
Amá ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́ɩ́wa bʋ́bɔ́llɛ Wɩɩsɛ nɛ́, ʋ wɩ́'állɛ yɩr mɛ́.
5 Ɩ́ zɩ́mʋ́ nyɛ mɛ́ wérí:
Nɩɛ ná háá a nɩlɩɩlɩ́wɩ́ɛ́, arɩ́ nɩɛ ná háá a busunnu wɩ́ɛ́, ɛ́ rá má nɩɛ ná háá hɩɛ̃nɛ nɩɛ onni, ɓa oro wuu wɩ liwe kené, Wɩɩsɛ rɩ́ Kirisi kuótɔ́ɔ́ ná mɛ́.
6 Ɩ́ pɔ́ rɩ́ nɛ́ŋ wuu sɩ́ wɩ́bʋlyɔ́ɔ́wa mɛ́ tɩ́ŋɩ́ yéŋŋíwa.
Ɛ́ wɩ́ɛ́ duo ní púsí Wɩɩsɛ cɔwɩɩlɔ́, aá hé kéké nɩbííne ná há cɩ́ Wɩɩsɛ mɛ́.
7 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ lɩ́sɩ́wa tɩɩ ɛ́ nɩɛ duo mí.
8 Tésíé mí, ɩ́ fa mɩŋ bíno mí ní; amá a tɩŋ Nyuutɩna Zeezi mí, ɩ́ sɩ́sɛ́nyɛ mɩŋ pʋmmɔ mɛ́.
Ɛ́ wɩ́ɛ́, ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́ɩ́wa wɩ́'állɛ nɛ nɩɛ ná há mɩŋ pʋmmɔ mɛ́ wɩ́'állɛ nɛ́;
9 pʋmmɔ sɩɛrʋ wɩ́'állɛ ká wɩ́were ní, arɩ́ wɩ́táŋsɛ, arɩ́ wɩ́ɛ́ ná há pí Wɩɩsɛ ŋmɛ́nɔ.
10 Ɩ́ hé dóé a zɩŋ wɩ́ɛ́ ná háá tɔrɛ Nyuutɩna Zeezi sɩɛrʋ.
11 Ɩ́ lɩ́sɩ́wa tɩɩ bíno nɩɛ tʋtʋ́ŋyɔ́ɔ́wa ná mɛ́; ɩ́ taŋa wúllíwó mʋ́l pá nɩɛ.
12 Ɓa há lʋ́ɔ́rɛ́ aá tʋ́ŋwɔ́ ná, ɓa bʋlɛ́ má tɩɩ kéŋ hɩɩ̃sɛ.
13 Amá rɩ ɓa wúllíwó mʋ́l, wɩ́ɛ́ ná wuu sɩ́ nyɩɩsɛ pʋmmɔ mɛ́;
14 ká, omo ná é wuu há nyɩ́ɩ́sɛ́ pʋmmɔ mɛ́, ʋ má tɩɩ ká pʋmmʋ́ rɛ́.
Ɛ́ nɛ́ tɛ ɓa sɛ́:
«Dópɩ́nnɔ, isi!
Lɛ sʋsɛ sɩɛrʋ,
rɩ́ Kirisi pʋmmɔ cáánɩ́.»
15 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ kánɩ́wa tɩɩ wérí.
Ɩ́ sɩ́ cʋ́llʋ tʋ́mʋ́, ɩ́ kánɩ́wa tɩɩ anɛ wɩ́zɩnna.
16 Zaá né, tɔ́ɔ́ bɔ́mɔ́.
Ɩ́ sɩ́ sɛ́ŋɓɛlɩ́ á, rɩɩ́wa ná gbel, ɩ́ a wérí.
17 Ɩ́ sɩ́ nɩcʋ́llɛ bɩ́rmʋ́, amá ɩ́ hé dóé a zɩŋ Nyuutɩna Zeezi satɔ́ɔ́rwɩ́ɛ́, a tʋ́tʋ́ŋwɔ́.
18 Ɩ́ sɩ́ sɩ́ŋ nyɔ́ɔ́ búbuki; sɩ́ŋ nyɔɔ buké ná zɔ́kɩ́wa rɛ́.
Amá ɩ́ lo rí Wɩɩsɛ Sabɩɩna nɛ́ súíwa.
19 Rɩɩ́wa hé náŋá mɛ́, ɩ́ dúóri náŋá naasɛ́, arɩ́ Wɩɩsɛ yɩɩla rɩ́wɔ́ duó wuu, arɩ́wɔ́ ná Wɩɩsɛ Sabɩɩna há sɩ́ makɛ pɛ́ɩ́wa; ɩ́ yɩ́wɔ́ a bɩ Nyuutɩna Zeezi mí, arɩ́rɩ́wa sɩɛrʋ wuu.
20 Ɩ́ bɔ́llɩ́rá Ana Wɩɩsɛ tɛ́ŋ wuu mí, arɩ́ wɩ́ɛ́ wuu mí, á Nyuutɩna Zeezi Kirisi yɩr mɛ́.
21 Ɩ́ háá zíl Kirisi, ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ múúríwa tɩɩ pá náŋá.
Háála rɩ́wɔ́ báláwa kéne
22 Háála, ɩ́ múúríwa tɩɩ pɛ́ɩ́wa báláwa, anɛ ɛ́ ɩ́ há múúríwa tɩɩ pa Nyuutɩna Zeezi.
23 Báálɔ nɛ́ ká háálɔ nyúútɩ́na, anɛ Kirisi há ká wɩcʋɔla púl* Nyuutɩna ɛ́.
Wɩcʋɔla púl ká Kirisi tɛŋ nɛ́, ká ʋ nɛ́ sɩɛ́ ɔ́ʋ́ Laataarɔ.
24 Anɛ ɛ́ wɩcʋɔla púl há múúrú tɩɩ pá Kirisi, ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́ háála má múúríwó tɩɩ pɔ́wɔ́ báláwa, wɩ́ɛ́ wuu mí.
25 Báála, ɩ́ cóllíwa háála, anɛ ɛ́ Kirisi há có wɩcʋɔla púl, a sʋ́wʋ́ wɩ́ɛ́;
26 a sɛ́sʋ́ rɩ́rʋ́ wɩ́bʋlɛ, anɛ nyii háá sɛsɛ omo ɛ́, a sɩɛ́ lɩ́sʋ́ bílú dʋŋɔ, Wɩɩsɛ tɩ́llʋ́ ɓóŋ.
27 Ʋ á ɛ́, a makɛ rɩ́ wɩcʋɔla púl ná ka píŋ, a sɩ́ busunnu mʋɔ́ wuu kánʋ́, a sɩ́ dɩzɔkɩ́ kánʋ́, rɩ́ wɩ́bɔ́ŋ mʋɔ́ wuu má tɩɩ sʋ́ʋ́ mɛ́ tákʋ́, rʋ́ʋ́ wɩ́ɛ́ wuu de caasɛ cɛ́rɛ wérí, a lɩɩ cɩ́nʋ́ sɩ́ɛ́.
28 Ɛ́ tɩɩ nɛ́, báála mɔhɔ̃́ rɩ́wɔ́ cóllíwó háála, anɛ ɛ́ ɓa há cówó tɩɩ.
Báálɔ ná há cóú háálɔ, ʋ tɩɩ nɛ́ ʋ cólli ɛ́.
29,30 Nɛ́ŋ wuu ha wʋ́ʋ́ tɩɩ tɛŋnamɩɛ bɛ́rɛ́.
Nɛrɔ wuú dɩ́ɛ́sʋ́ tɛŋnamɩɛ, aá bélú mí wérí, anɛ ɛ́ Kirisi háá bel wɩcʋɔla púl ná há kɔ́ʋ́ tɛŋ, ká á ɔ́ʋ́ naŋdaasɛ.
31 Ɓa pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ bʋlɛ́:
«Ɛ́ wɩ́ɛ́, báálɔ rɩ́ háálɔ sɩ́ lɩ́sɩ́wɔ́ tɩɩ,
ɓa ánáwa rɩ́wɔ́ maáwa mɛ́,
a má píwó wɩ́ɛ́ hé balá,
a mɩŋ náŋá mɛ́, a makɛ rɩ́wɔ́ bɛllɛ ná
a nɩbíŋ balá.»