Kirisi tɛŋ wɩ cáksɛ́
4
1 Ŋ é, ŋ ká bɩnajaa nɛ́ŋ rɛ́, Nyuutɩna Zeezi yɩr mɛ́, ŋ sɩɛ́ sʋ́lɩ́wa, ɩ́ há ká Wɩɩsɛ nɩyɩ́rɛ́, ɩ́ lo rɩ́ɩ́wa wɩ́'állɛ pi Wɩɩsɛ yɩ́rɛ ŋmɛ́nɔ.
2 Ɩ́ múúríwa tɩɩ tɛ́ŋ wuu mí, a a nɩpɔrɛ́, a ka nyamma má.
Ɩ́ tɩŋ náŋá cólle mí, a ka náŋá wérí.
3 Ɩ́ hé dóé, a ka nʋtʋmɛ ná Wɩɩsɛ Sabɩɩna há héé, a tɩŋ tɛŋfɩ́ɛ́l ná há mɩ́nɩ́wa pɛ́kɛ mɛ́.
4 Kirisi tɛŋ nɛ́ balá, Wɩɩsɛ Sabɩɩna má nɛ́ balá, anɛ ɛ́ Wɩɩsɛ há yɩ́rɩ́wa, ɩ́ ka yɩɛla balá ʋ yɩ́rɛ ná mɛ́.
5 Nyuutɩna nɛ́ balá, yardá má balá, wɩcʋ́ɔ́lɩ́nyimuŋsi* má balá.
6 Wɩɩsɛ nɛ́ balá léŋ, ʋ nɛ́ ká nɩɛ wuu Ana.
Ʋ nɛ́ tɛ nɩɛ wuu aá bel; ʋ nɛ́ kéŋ nɩɛ wuu aá tʋŋ, ʋ nɛ́ mɩŋ nɩɛ wuu mí má.
7 Amá á oro wuu kenú pálɔ rɛ́, Wɩɩsɛ zilé sɩɛrʋ, Kirisi máŋsɛ pá.
8 Ɛ́ nɛ́ tɛ ɓa pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ cɔɔ nɔ́ŋɔ bʋlɛ́:
«Ʋ háá zɩ́ nyúú rí,
ʋ kɛsɛ lal yósi pɛ́ kaa zɛ́,
ká sɩɛ́ pi pállɛ ɓa nɩɛ.»
9 Ʋ zɩ́ nyúú rí mʋ́l nɛ́ beé rí?
Ʋ mʋ́l nɛ́ ká, ʋ lá sɩ́ɛ́ tuwi tíé nyúú rɛɛ́ nɛ́ kɛ́rɛ́.
10 Nɛrɔ ná há túwí tíé nyúú rɛɛ́, ɛ́ tɩ́na tɩɩ nɛ́ zɩ́ bána nyúú rí ɓóŋɓóŋ, a makɛ rʋ́ʋ́ sú onni wuu.
11 Ʋ nɛ́ pí pállɛ ɓa nɩɛ:
Ʋ ɔ́ɔ́ náŋa a Kirisi nɩtʋmɛ́; a a náŋa a Wɩɩsɛ wɩ́laabʋlla; a a náŋa a Labaarɩwero bʋ́bʋlla; a a náŋa má a Zeezi laadííre bíbelle rɩ́ Wɩɩsɛ kɛŋzɩnna.
12 Ʋ bíl ɛ́ nɩɛ, a makɛ rɩ́wɔ́ pɛ́ Zeezi laadííre mí ní, rɩ́wɔ́ tʋŋ Wɩɩsɛ tʋtʋmɛ́, a makɛ rɩ́ wɩcʋɔla púl ná há ká Kirisi tɛŋ, rʋ́ʋ́ wa wérí.
13 Ʋ ɛ́, á wuu sɩ́ hé náŋá mɛ́ a tʋŋ yardá mɛ́, a tɩ́ŋrá wuu há ɛ̃ Wɩɩsɛ Bio ná yɩr mɛ́, a a nɩbɩɩlɛ́ Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ sɩɛrʋ, a nɩɛsɛ Kirisi, wɩ́ɛ́ wuu mí.
14 Ɛ́ wɩ́ɛ́, á báá wɩ heŋbiisí a, Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ sɩɛrʋ.
Nɩɛ ná há tɩ́ŋ nyɩɛnnɛ mɛ́ aá nyɩsɛ nɩbííne, ɓa báá wʋ́ɔ́ wɩ́karmɛ́ mɛ́ wuo tɩŋ aá yéŋŋírá, anɛ nyipoo há kéŋ nyiidabore aá bɛ́ŋŋɛ ɛ́.
15 Amá á bʋ́bʋl taŋá, cólle sɩɛrʋ, á sɩ́ wa, wɩ́ɛ́ wuu mí, a ko nɛ Kirisi tɩɩ; ʋ nɛ́ ká nyúú.
16 Tɛŋ ná wuu tɩ́ŋʋ́ mɛ́ nɛ́, a cɔ́ náŋá mɛ́, a a óŋ balá.
Tɛŋ cɔrʋ cɔ́llɛ sɩɛ́ káŋ a kánʋ́ hé náŋá mɛ́; rɩ tɛŋ cɔɔ wuu ní sɩɛ́ tʋ́mʋ́ tʋtʋmɩ́ ʋ sɩ́ɩ́ mɛ́, tɛŋ wuú de wʋ́wa nɛ́, arɩ́ cólle.
Mɩfɛlɔ ná á há kené, Kirisi mí
17 Wɩ́ɩ́ rɛ́ ŋ jɩ́ja rɩ́ŋ bʋl pɛ́ɩ́wa, arɩ́ sɩ́fɩɛma, Nyuutɩna yɩr mɛ́; ɛ́ wɩ́ɩ́ nɛ́ ká:
Ŋŋ́ sʋ́lɩ́wa, rɩ́ɩ́wa báá sɩ́ nɩɛ ná há wɩ Wɩɩsɛ ɛ̃ valɛ́ válʋ́.
Ɓa wɩ́bɩɩnɛ́ wuu ká wɩ́yɔ́ɔ́wa.
18 Bíno tɔ́wɔ́ sabɩŋsɛ mɛ́.
Ɓa wɩ mɩɩsɛ ná há lɛ́ Wɩɩsɛ kené, bee wɩ́ɛ́ ɓa wɩ wɩ́ɩ́ wuu ɛ̃, ɓa dɩlla má haakɩ́.
19 Ɓa wɩ hɩɩ̃sɛ mʋɔ́ wuú fá, ɓa píwó tɩɩ yoo hé nyúzɔ́krɩ́wɩ́ɛ́ sɩɛrʋ, a tɩŋ ɓɩjadaarɔ́ mɛ́, aá a nɩlɩɩlɩ́wɩ́ɛ́ rɩ́wɔ́ duó wuu.
20 Amá ɩ́ é, nyɛ rá ɩ́ zɩŋ Kirisi.
21 Taŋá, ɩ́ nɛ́ Zeezi wɩ́ɛ́.
Ɓa púú wɩ́ɛ́ wuu ní kármɩ́wa, a máŋsʋ́ taŋá ná pɛ́ɩ́wa.
22 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́ɩ́wa tɛ́ɩ́wa tésíé mála ná.
Ɛ́ mála nɩ́ɩ́ hɩɛ̃nɛ wɩ́tɩɛnnɛ ná fa há yíkíwa aá mʋ́ dɩyéŋŋi.
23 Ɩ́ lo rí Wɩɩsɛ bɩ́rsɩ́wa sɩɛnnɛ rɩ́rɩ́wa sabɩŋsɛ ɓóŋ, rɩ́wɔ́ a oŋfɛ́lɛ́.
24 Ɩ́ ka málfɛlɔ ná Wɩɩsɛ há ɛ́ɛ́ pɛ́ɩ́wa, ʋ nɩ́ɛ́sʋ́ tɩɩ.
Ɛ́ málfɛlɔ nɛ́ ká taŋá mála, ʋ nɛ́ ká tékétéké, ʋ nɩ́ɩ́ tɔrɛ Wɩɩsɛ sɩɛrʋ.
25 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ báá sɩ́ nyɩɛnnɛ nyɛ́.
Nɛrɔ wuu bʋl taŋá pɛ́ɩ́ nɔ́ŋɔ, bee wɩ́ɛ́ á wuu nɩhɩ̃́ anɛ naŋdaasɛ rɛ́, a hé náŋá mɛ́ a bɩrmɛ tɛŋ balá.
26 Rɩɩ́wa cɔ́ɛ́ wɩ́ɔ́, ɩ́ pɔ́ rɩ́ɩ́wa sɩ́ wɩ́bɔmɔ á; ɩ́ lo rɩ́ɩ́wa cɔ́ɛ́ pɔrɛ, rɩ wɩɩsɛ ha wɩ zʋ́ɛ́.
27 Ɩ́ sɩ́ ló rí Sɩtaanɛ* ná gbel a wóllíwa.
28 Nɛrɔ ná fa há ká gár, rʋ́ʋ́ bil gaárʋ, ká tʋŋ arɩ́rʋ́ nɛ́ŋsa, a sɩ́ gɩragɩra tʋ́mʋ́, a makɛ rʋ́ʋ́ ná dí, ká sáŋ summe má mɛ́.
29 Ɩ́ sɩ́ ló rí wɩ́bɔ́ŋ wuu lɩ́ɩ́wa nʋɔ mɛ́.
Amá ɩ́ bʋ́bʋl wɩ́ɛ́ ná há wéró, aá súúri nɩɛ ná háá zesé yardá, káá sáŋwɔ́ mɛ́, anɛ ɛ́ ɓa háá jɛɛ́.
30 Ɩ́ sɩ́ á rɩ́ Wɩɩsɛ Sabɩɩna sɩɛrʋ zɔkɛ; ʋ nɛ́ ká malla, Wɩɩsɛ pii héíwa mɛ́, a makɛ rɩ́ɩ́wa zɩŋ, rɩ tápʋl nɛ́ péré, Wɩɩsɛ sɩ́ lɛ́ɩ́wa tá ɓóŋ, wɩ́bɔma nɛ́sɛ mɛ́.
31 Rɩ nɛ́ŋ á wɩ́ɩ́ a wɩ́ɩ́wa mɛ́, ɩ́ sɩ́ píí bílíwa sɩɛrʋ.
Ɩ́ sɩ́ cɔwɩɩlɔ́ dí, a sɩ́ nɩɛ bɛ́rʋ́, a sɩ́ nɛsɛ ná, a sɩ́ nɩɛ tʋ́ksʋ́.
Ɩ́ báá sɩ́ sɔhɔ mʋɔ́ wuu á.
32 Amá ɩ́ ka sawér náŋá rɩ́, aá fá náŋá susu, aá hé náŋá suúri, anɛ Wɩɩsɛ há tɩ́ŋ Kirisi mí, a héíwa suúri ɛ́.