Wɩɩsɛ wɩ Ɩzɩrayɛl duo nɩɛ vɛ́ɛ́ tá
11
1 Ʋ ká bɔsɛ́ rɛ́:
Wɩɩsɛ sɩɛ́ vɛ́ Ɩzɩrayɛl duo* nɩɛ tá rɩ́ ɓó?
Aɩ́!
Ʋ wʋ́ɔ́ vɛ́ɛ́ tá.
Ŋ má tɩɩ ká Ɩzɩrayɛl nɛ́ŋ rɛ́, ŋ lɛ́ Abɩrahaŋ* duo sɩɛrʋ nɛ́, a a Bɛŋzamɛ* jɩmʋ́l nɛ́ŋ.
2 Wɩɩsɛ wʋ́ʋ́ duo ná nɩɛ ʋ há ɩ̃́wɔ́ mɛ́ fól wuu vɛ́ɛ́ tá.
Wɩɩsɛ wɩ́laabʋllɔ Eli* há bʋ́lʋ́ ná pá Wɩɩsɛ, a tɩɩnɛ Ɩzɩrayɛl duo* nɩɛ mɛ́, ɩ́ wʋ́ʋ́ ɛ̃?
3 Ʋ sɛ́:
«Nyuutɩna, ɓa ɓʋ́ɩ́ wɩ́laabʋlla,
a céŋŋi korsi ná
ɓa há ɓʋ́ʋ́sɛ pʋsɛ ɓa daha aá pɛ́ɩ́.
Ŋ dʋŋɔ nɛ́ káánɛ́, ká ɓaá ja rɩ́wɔ́ ɓʋ́ŋ má.»
4 Wɩɩsɛ sɩɛ́ bʋ́l beé rí pɔ́ʋ́?
Ʋ sɛ́:
«Ŋ lɩ́sɛ nɩɛ bʋ́ɩ́'alpɛ bil, a tɩ́llɩ́wɔ́,
ɓa wɩ tíé ɓírmé cʋɔlɛ veno ná
ɓa háá yɩ́rɛ Baalɛ*.»
5 Ɛ́ tɩɩ nɛ́ sɩɛ́ zaa má ha; ɓa nɩɛ mʋɔ́ yɔ́ɔ́ tɩɩ nɛ́ Wɩɩsɛ lo ɓa káánɛ, ʋ zilé mí.
6 Rɩ Wɩɩsɛ zilé mí ní sɩɛ́, ʋ tʋ́ɔ́sɩ́wɔ́ bil, ʋ báá to ɓa háá tɩŋ kíŋse wɩ́ɛ́ nɛ́; rɩ ɛ́ rá, ʋ zilé ná báá to zilé tɩɩ.
7 Ɛ́ sɩɛ́ ká beé rí?
Ɩzɩrayɛl duo nɩɛ háá ja wɩ́ɩ́ ná, ɓa gúlú mí.
Nɩɛ ná Wɩɩsɛ há tʋ́ɔ́sɛ́ dʋŋɔ nɛ́ túkú mí.
Náŋa ná baŋcɩllɛ dúóró, ɓa wɩ wɩ́ɩ́ wuó nɛ.
8 Anɛ ɛ́ ɓa há pʋ́ŋsɛ́ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ, ɓa sɛ́:
«Wɩɩsɛ lóó cʋ́llɛ pérwó, ɓa sɩ́ɛ́ wɩ ráŋ ná,
ɓa dɩlla wɩ wɩ́ɛ́ nɛ, a ko aá lɛ zaa wuu.»
9 Kuóro Davidi* má bʋ́lɔ́ bʋlɛ́:
«Rɩ́wɔ́ ɓɩdííle bɩrmɛ báráwa,
anɛ fííléwa a kɛ́sɩ́wɔ́,
anɛ butúó rɩ́wɔ́ zʋʋ ɓálʋ́ sɩɛrʋ,
rɩ́ ɛ́ nɛ́ ɔ́wɔ́ túme.
10 Lo rɩ́wɔ́ nyʋmmɛ, a sɩ́ óŋ wuu ná;
a rɩ́ wɩ́ɛ́ nyáŋwɔ́, rɩ́wɔ́ dúduuri tɛ́ŋ wuu mí.»
11 Ʋ ká bɔsɛ́ rɛ́:
Ɓa há gɛ́rɛ́ ɛ́, ɓa gɛ́rɔ́ rɩ́wɔ́ de ɓal ɓóŋ ní?
Ɛ́ rá toó!
Amá ɓa zɔkɛ́ ná taŋa lóó, Wɩɩsɛ laatɛ́ peri nɩɛ ná má há to Zuwifiwa nɛ́, a makɛ rʋ́ʋ́ ɛ́ a tɛŋbuoró wɩ́ɩ́ a pá Zuwifiwa.
12 Rɩ Zuwifiwa zɔkɛ́ ná sɩɛ́ ká nawerwɩ́ɩ́ pá dúníé, ká ɓa há ɛ́ɛ́ Wɩɩsɛ múúríwó ná, ʋ a kuorí a pá nɩ́ɛ́ ná há to Zuwifiwa, rɩ ɓa nɛ́ bɩ́rɛ́ ko la Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ dí, ʋ ɛ́ nyʋɔrɛ́ nɛ́ zené kɩ́ŋkáŋ.
Nɩɛ ná há to Zuwifiwa laatɛ́ wɩ́ɛ́
13 Mʋ́l néé mí sɩɛ́, ɩ́ má nɩ́ɛ́ ná há to Zuwifiwa rɩ́ nɛ́ ŋ bʋ́bʋl.
Ŋ ká Wɩɩsɛ nɩtʋmɩ́ rɛ́, ɩ́ nɩɛ ná há to Zuwifiwa rɩ́.
Ɛ́ tʋtʋmɩ́ sɩɛ́ ʋ há píé páŋ, ŋŋ́ píŋsú arɩ́ taŋá.
14 Ɛ́ nɛ́ ŋ tʋŋ, aá ja rɩ́ŋ dunɩɛ tɛŋ fífísi, rɩ́wɔ́ náŋa ko Wɩɩsɛ rɩ́, rʋ́ʋ́ lɔ́wɔ́ tá.
15 Wɩɩsɛ há kéŋwó gɛ́ŋŋɛ tá ná, dúníé nɩɛ túó peri, ɓa rɩ́ Wɩɩsɛ pii hé balá.
Rɩ ɓa nɛ́ sɩɛ́ bɩ́rɛ́ ko, rɩ́ Wɩɩsɛ caklɔ́wɔ́, ʋʋ́ nɛ ɛrɛ́ rɛ́?
Ʋʋ́ nɛ nɩɛ há sʋ́sɛ́ ká bɩr'isi ní.
16 Ɩ́ háá wasɛ dɩpɛ́ŋ, a pi dɩpɛ́ŋdʋʋnɛ pá Wɩɩsɛ ʋ saŋ, zɩŋ rʋ́ʋ́ sáŋ káánɛ ná má rɛ́.
Rɩ Wɩɩsɛ tɛ tuu nalursi, ʋ tɛ tuu hílli má rɛ́.
17 Ɩzɩrayɛl duo* nɩɛ nɩhɩ̃́ anɛ zʋ́ɔ́ tuu hílli, ɓa há conné ní.
Ɩ má nɛ́ŋ ná há to Zuwifi, ɩ nɩhɩ̃́ gɩr sɩɛrʋ tuu híle ɓa há cóké, a kaa ko féri zʋ́ɔ́ tuu ná mɛ́, ʋ nalursi dɩ́dɩ́ɛ́sɩ́ nɛ́.
18 Ɛ́ wɩ́ɛ́ sɩɛ́, ɩ wɩ mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́ nyʋ́nyʋ́kɛ hílconné ná rɩ́.
Ɩ ra há wɩ nalursi kené cɛ́, ká nalursi ní kánɩ́ cɛ́, ɩ nyʋkɔ dɩhɩ̃́ sɩɛ́ mɩŋ nɛɛ́?
19 Ɩ sɩ́ bʋlɛ́:
«Ɓa cónní hílli ná tá, ká rɩ́wɔ́ kánɩ́ŋ nɛ́ ko héwó bʋɔ mɛ́.»
20 Ʋ ká taŋá rɛ́.
Wɩɩsɛ cónníwó, ɓa há wʋ́ʋ́ wɩ́ɛ́ lɛ́ɛ́ dí ní, ká ɩ é lɔ́ʋ́ wɩ́ɛ́ dí, a ko cɩ́ŋwɔ́ bʋɔ mɛ́.
Sɩɛ́ sɩ́ lóú ɛ́ɩ́ nyʋkwɩ́ɩ́, amá fɩ́fá héwíŋ.
21 Rɩ Wɩɩsɛ nɛ́ wo zʋ́ɔ́ tuuni tɩɩ hílli aá conni, ʋ wo ɛ́ aá tʋŋ, ɩ má mɛ́ rɛ́.
22 Kɩ́ɛ́lɛ ná Wɩɩsɛ háá tʋŋ sawér ɛ́, arɩ́rʋ́ háá tʋŋ haksɩ́ má ɛ́.
Ʋ kéŋ haksɩ́ caasɛ nɩɛ ná há ɓállɛ́, ká ka sawér cáásɩ́ má.
Sɩɛ́ mɩ́nʋ́ sawér ná sɩɛrʋ, rɩ ɛ́ rá, ʋ sɩ́ cókí anɛ tuu híle.
23 Amá kál ná wuu Zuwifiwa há bɩ́rɛ́ ko a la Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ dí, Wɩɩsɛ kéŋ dóé, rʋ́ʋ́ káŋwɔ́ bɩrko féri tucokí ná mɛ́.
24 Ɩ é ká gɩr sɩɛrʋ tuu hílé rí, ká Wɩɩsɛ cókí a kaa ko féri tucɔ́ŋsɛ mɛ́, ká ʋ ɛ́ fa wɩ mɔhɛ̃́; Zuwifiwa sɩɛ́ há ká zʋ́ɔ́ tuuni ná hílli, Wɩɩsɛ wówó kaa bɩrko aá féri, ɓa tulɩɩlɩ́ ná mɛ́, kɩ́ŋkáŋ wuu.
Wɩɩsɛ sɩ́ ko la Ɩzɩrayɛl duo nɩɛ tá
25 Maábináŋa, wɩ́taŋá rɩ́ féŋsíwa mɛ́, ŋ sɩɛ́ jɩ́ja rɩ́ŋ a, rɩ́ɩ́wa zɩ́mʋ́ mɛ́, a makɛ rɩ́ɩ́wa sɩ́ɩ́wa tɩɩ píí makɛ wɩ́zɩ́nná.
Ɛ́ wɩ́ɩ́ nɛ́ ká:
Ɩzɩrayɛl duo* nɩɛ náŋa ná, baŋcɩllɛ há dúóré ná kéŋ tokó rí; ʋ tokó ní ká, tɛ́ŋ ná mɛ́ nɩɛ ná há to Zuwifiwa háá kóó la Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ rɩ́ɩ́ dí, rɩ́wɔ́ nʋɔ cesi.
26 Ɛ́ mɛ́ nɛ́ sɩɛ́, rɩ́ Wɩɩsɛ la Ɩzɩrayɛl duo nɩɛ wuu tá, anɛ ɛ́ ɓa há pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɩɛrʋ.
Ɓa sɛ́:
«Laataarɔ á rʋ́ʋ́ lɛ Sɩyɔŋ* nɛ́,
a ko mʋ́ʋ́rɛ Zakɔbɛ* duo nɩɛ busunnu.
27 Sɩɛ́ ná nʋtʋmɛ* ná há sɩ́ mɩ́nɩ́ŋ rɩ́wɔ́ pɛ́kɛ,
rɩŋ nɛ́ kúé lɔ́wɔ́ wɩ́bɔmɔ tá.»
28 Raá nɩ́ɩ́ bel Labaarɩwero ná Zuwifiwa há vɛ́ɛ́ nɛ́, ɓa ká Wɩɩsɛ dɩŋdɔmɔ nɛ́, a ɔ́sɩ́wa; amá raá nɩ́ɩ́ bel Wɩɩsɛ tʋɔsɛ é ní, ɓa nɛ́ ká nɩɛ ná Wɩɩsɛ há có, ɓa naabálwa yɩr mɛ́.
29 Wɩɩsɛ yɩ́rɛ waá kíŋŋi, ʋ wɩ omo má píé pá, ká kaá la.
30 Ɩ́ má die fa há vɛ́ Wɩɩsɛ nʋɔ sɛ́, ká ʋ zaá tɩŋ Zuwifiwa há vɔ́ʋ́ wɩ́ɛ́, a fɛ́ɩ́wa susu ɛ́,
31 ɛ́ tɩɩ nɛ́, ɓa má zaa há vɛ́ Wɩɩsɛ, ʋ sɩ́ fɔ́wɔ́ susu anɛ ʋ há fɛ́ɩ́wa susu ɛ́.
32 Wɩɩsɛ hé nɩbííne wuu bʋɔ balá mɛ́, ɓa wuu há vɛ́ Wɩɩsɛ nʋɔ wɩ́ɛ́, a makɛ rʋ́ʋ́ wólli mákʋ́ susufárʋ pɔ́wɔ́ wuu dúó.
Wɩɩsɛ zɩmɛ́ zénó
33 Póó!
Wɩɩsɛ kuorí zénó kɩ́ŋkáŋ!
Ʋ zɩmɛ́ rɩ́rʋ́ wɩ́ɛ́ bɩɩnɛ́ lúŋó wérí!
Áŋ rɩ́ wóú sarɩ́yawa mʋ́ʋ́la aá zɩŋ?
Áŋ rɩ́ wóú wɩ́ɛ́ ŋmɛ́ŋsɛ aá zɩŋ?
34 Ɛ́ nɛ́ Wɩɩsɛ Kɛnɔ sɛ́:
«Áŋ rɩ́ ɛ̃ Nyuutɩna Wɩɩsɛ bɩɩna?
Ɛ́ rá má, áŋ rɩ́ kɔ́ʋ́ cɩ́cáánɔ?
35 Áŋ rɩ́ lá sɩ́ɛ́ pi óŋ pɔ́ʋ́,
rʋ́ʋ́ má sɩɛ́ baa pi óŋ túŋ tɩ́na?»
36 Wɩɩsɛ nɛ́ á onni wuu,
onni wuu tɩ́ŋʋ́ wɩ́ɛ́ nɛ́ mɩŋ, ʋ nɛ́ tɛ onni wuu.
Á píŋsú, bɩná rɩ́ bɩná wuu mí!
Amɩɩ*!