Pool mʋ́ Ɩfɛɛzɛ
19
1 Apolosi* há mɩŋ Kɔrɛŋtɛ mɛ́ tɛ́ŋ ná mɛ́, Pool lɩ́ɔ́ a gʋɔrɛ Azi dɩtɩ́llɛ tɔ́nɛ, a ko peri Ɩfɛɛzɛ.
* Ráŋ nɛ́ ʋ ná karmɩbɛlɛ bamma, a bɔ́sɩ́wɔ́ bʋlɛ́:
2 «Ɩ́ há lá Wɩɩsɛ dí, ʋ Sabɩɩna túwíwa nyúú rí?»
Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Á ha wɩ Wɩɩsɛ Sabɩɩna wɩ́ɛ́ nɩ́ɛ́ ná má tɩɩ.»
3 Ɛ́ nɛ́ ʋ baa bɔ́sɩ́wɔ́:
«Ká nyimuŋsi orí duó mí rí, ɓa kánɩ́wa muŋsi?»
Rɩ ɓa sɛ́:
«Zaŋ* nyimuŋsi ní.»
4 Ɛ́ nɛ́ Pool sɛ́:
«Wɩ́tɛ'aara ná há bɩ́rsɛ́, ɓa nɛ́ Zaŋ kaá muŋsi nyii mí, ká bʋl aá pá nɩɛ, rɩ́wɔ́ ko la nɛrɔ ná há tɩ́ŋʋ́ har aá ko wɩ́ɛ́ dí, ɛ́ tɩ́na nɛ́ ká Zeezi.»
5 Ɓa há zésí ɛ́ wɩ́ɛ́ ko tenni, ɓa sáŋɔ́ ɓa káŋwɔ́ muŋsi nyii mí, Nyuutɩna Zeezi yɩr mɛ́.
6 Pool púú nɛ́ŋsa tɩ́kwɔ́ mɛ́ ká cʋɔlɛ Wɩɩsɛ, Wɩɩsɛ Sabɩɩna ko tuwi súwó wuu.
Ɓa bʋl líŋsi ná ɓa há wɩ máŋsɛ́, a la Wɩɩsɛ nʋɔ wɩ́ɛ́ bʋl aá pá nɩɛ.
7 Ɓa wuu fa pérí báála fí rí bɛllɛ.
8 Ká Pool baa isi zʋ Zuwifiwa cémejaa,* á tɔ́ʋ́ tɩɩ kaá bʋl wɩ́ɛ́.
Ʋ pí Wɩɩsɛ kuótɔ́ɔ́ wɩ́ɛ́ a karmɛ nɩɛ caŋsɛ botoro, a caasɛ máŋsɛ, a makɛ rɩ́ nɩɛ ná háá zesé laa dí.
9 Amá dɩlhɔtɩɩna rɩ́ kéké nɩbííne há mɩ́ŋwɔ́ sɩɛrʋ, ɓa vɛ́ ɛ́ wɩ́ɛ́ saŋɛ́, ká má isi cɩ́ nɩɛ sɩ́ɛ́ mɛ́, a bʋl aá zɔkɛ Nyuutɩna ŋmɛ́nɔ wɩ́ɛ́.
Ɛ́ nɛ́ Pool isi lɛ ká tɔ́wɔ́, a yɩ́rɛ karmɩbɛlɛ ná, ɓa mʋ́ zʋ báálɔ oro karmɩjaa; ɓaá yɩ́rɛ ɛ́ báálɔ Tiranisi.
Ʋ sɩɛ́ va aá kármɩ́wɔ́ ráŋ tápʋ́l wuu.
10 Pool tʋ́ŋ ɛ́ nɛ́ bɩŋsɛ bɛllɛ, Zuwifiwa rɩ́ Gɩrɛkɛwa* ná wuu há mɩŋ Azi dɩtɩ́llɛ, ɓa nɛ Nyuutɩna wɩ́bʋlɛ.
Pool a wɩ́nyáŋsɛ Ɩfɛɛzɛ mɛ́
11 Wɩɩsɛ pɛ́ Pool mí, ʋ a wɩ́nyáŋberme.
12 Ɓa pɔ́ʋ́ tɛŋ gɛnnɛ rɩ́ pɛ́ŋsɛ ná há tɩ́kʋ́ mɛ́, a sakɛ pʋɔllɛ mɛ́, ká ɓa ná tɛŋfɩ́ɛ́l; sabɩŋbɔmɔ* má lɛ ká tá nɩɛ.
13 Zuwifiwa bamma má fa mɩŋ ráŋ, a gʋɔrɛ tʋŋ bɔmɩ́ kiri sabɩŋbɔmɔ, ɓa lɛ káá tá nɩɛ.
Ɓa má isi aá máŋsɛ, rɩ́wɔ́ ka Nyuutɩna Zeezi yɩr ná, a kiri sabɩŋtɩɛnnɛ nɩɛ mɛ́.
Ɓaá bɛsɛ sabɩŋbɔmɔ mɛ́ ká bʋlɛ́:
«Ɩ́ lɛ, Zeezi ná Pool háá bʋ́lʋ́ wɩ́ɛ́ yɩr mɛ́.»
14 Báála balpɛ rɛ́ faá tʋŋ ɛ́ tʋtʋmɩ́, ɓa wuu áná nɛ́ ká Seva, Zuwifiwa vʋk'ɔɔsa* nɔhɔ̃́ nɔ́ŋɔ.
15 Sabɩŋbɔmɔ ná bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ŋ ɛ̃ Zeezi, a zɩŋ Pool má há ká nɛ́ŋ ná; ɩ́ má sɩɛ́, áŋ rɩ́ kɛ́ɩ́wa?»
16 Ɛ́ nɛ́ sabɩŋbɔmɔ há mɩŋ báálɔ ná mɛ́, de isi ɓéri zɩ́ŋwɔ́, a wóllíwó wuu ŋmasɛ bʋ́rmɛ, a cɔ́nnɩ́wɔ́ gɛnnɛ wuu, ká ɓa ka tɛŋɓɩla lɛ jaa ná mɛ́, a fá col.
17 Zuwifiwa rɩ́ Gɩrɛkɛwa ná wuu há mɩŋ Ɩfɛɛzɛ mɛ́, ɓa wuu ní nɛ́ ɛ́ wɩ́ɩ́, héwíŋ de káŋwɔ́ wuu, ká Nyuutɩna Zeezi yɩr la píŋ.
18 Nɩɛ ná há lá Zeezi wɩ́ɛ́ dí ɓɩkana má ko, a wúrwó nʋʋsɛ mɛ́, a césíwó wɩ́zɔkɛ́ nɩɛ sɩ́ɛ́ mɛ́, á pá Pool.
19 Ɓa nɩɛ ná fa há ká tɩ́ɩ́wá, aá tʋŋ hɩlɩ́, ɓa ɓɩkana má ísó pɔ́wɔ́ kɛnnɛ ná ɓa há kármɛ́ aá ɔ́wɔ́ lunne, a kaa ko nyɩkɛ nɩɛ wuu sɩ́ɛ́ mɛ́.
Ɓa gíélí kɛŋnyɩkɛ́ ná wuu, rɩ ɓa ká ɓɩyɛ́llɛ́, ɓa kéŋ meéwícááka* bʋ́ɩ́ mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí.
20 Ɛ́ nɛ́ tɛ Wɩɩsɛ wɩ́bʋlɛ ná bʋl ceŋ dɩhɩ̃́ wuu, Wɩɩsɛ dóé sɩɛrʋ.
21 Ɛ́ wɩ́ɛ́ wuu há dáárɛ́, Pool bɩ́ɩ́nɔ́ rʋ́ʋ́ tɩŋ Masɩdʋanɛ rɩ́ Akayi* dɩtɩ́llɛ, a mʋ́ Zerizalɛmɛ.
Ʋ sabɩɩna nɛ́ ká rʋʋ mʋ́ɔ́ peri ráŋ, rʋ́ʋ́ daarɛ mʋ́ ná Romi* má.
22 Ʋ lá sɩ́ɛ́ tʋŋ Timote rɩ́ Ɛrasɩtɛ, há tɩ́ŋɛ́ aá sáŋʋ́ mɛ́, ɓa mʋ́ Masɩdʋanɛ, ká ʋ tɩɩ ha ké Azi tíé a dáánɛ mʋɔ́.
Ɓa ná nɛsɛ Ɩfɛɛzɛ mɛ́
23 Ɛ́ tɛŋ mɛ́, Nyuutɩna ŋmɛ́nɔ́ wɩ́ɛ́ kúó zʋ kapɔsɛ.
24 Bálukro oro, ɓaá yɩ́rʋ́ Demetiriyisi, fa mɩŋ ráŋ, a pi wárɛ cʋɔrɛ bɩrmɛ ɓɩɛ, aá yɛ́llɛ.
Ʋ fa pí wárɛ cʋɔrɛ veŋgúlli, wɩɩsɛ oro ɓa háá yɩ́rɛ Artemisi,* ʋ yɩr mɛ́.
Ʋ yɛ́llɩ́wɔ́ a ná nyʋɔrɛ́ kɩ́ŋkáŋ, a pi aá túmú tʋtʋnna.
25 Ɛ́ nɛ́ sɩɛ́, ʋ isi yɩ́rʋ́ tʋtʋnna, arɩ́rʋ́ lúkrínáŋa hé náŋá mɛ́, a bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Nɩbíínewa, ɩ́ wuu ɩ́ɔ̃́ zɩŋ ráá nɛrɩ́ wuu lɛ́ lúkri né ní.
26 Ká, ɩ́ nóú, a nɛ má, ɛ́ ná Pool né há bʋ́lɛ́ aá pá nɩɛ.
Ʋ báá to Ɩfɛɛzɛ dʋŋɔ mɛ́ má, ká a Azi tɔ́nɛ wuu mí.
Ʋ sɛ́:
‹Wɩŋsa ná wuu nɩbííno nɛ́sɛ há dé má, rɩ́ ɓa to wɩ́ŋsá, a bʋl kiri nɩɛ ɓɩkana, ɓa báá wɩ́rá rɩ́ ko.›
27 Á é yɛlɩ́ ɓalɛ́ wɩ́ɛ́ rá, ʋ dɩtɔk nɛ́ ká, ʋ háá já rɩ́ nɩɛ bʋlɛ́ wɩɩsɛ Artemisi jaa to óŋ wuu, rɩ́wɔ́ sʋ́ʋ́ bú, ká Azi nɩɛ rɩ́ dúníé nɩɛ wuu cʋ́cʋ́ɔ́lʋ́ nɛ́.»
28 Ɓa nɛ́ ɛ́ wɩ́ɛ́ ko tenni, rɩ ɓa wuu cɔ́ɛ́ wɩ́ɔ́.
Ɓa isi cáási bʋlɛ́:
«Ɩfɛɛzɛ tɩ́náwa wɩɩsɛ Artemisi zénó!»
29 Ɛ́ wɩ́ɛ́ ka tɔ́ɔ́ wuu vúkmi.
Ɓa isi pa náŋá fá lɩ́wɔ́ dɩjɛlɔ, ɓa tɔ́ɔ́ wuu gberu dɩgbé, a isi kɛsɛ Gayisi rɩ́ Arɩsɩtarkɛ, Masɩdʋanɛ báála bɛllɛ háá tɩŋ Pool mí, a kaa pɛ́ lɛ.
30 Pool jɩ́ja rʋ́ʋ́ lɛ nɩɛ ná sɩɛrʋ, karmɩbɛlɛ kɛ́rʋ́ mɛ́ rʋ́ʋ́ sɩ́ lɛ́.
31 Azi tɩ́náwa má tɩɩ, ɓa ná há ká Pool naŋnɔ́ŋsɛ, tʋ́mɔ́ rɩ́wɔ́ mʋ́ bʋ́lʋ́ mɛ́, rʋ́ʋ́ pʋ́pɔ́ rʋ́ʋ́ háá lɛ nɩɛ ná sɩɛrʋ, ɓa gberu dɩgbé ná.
32 Ɓa náŋá cáási bʋlɛ́ nyɛ nɛ́, náŋa má cáási bʋlɛ́ nyɛ nɛ́.
Kʋɔllɛ dʋŋɔ, ká wɩ wɩ́balá bʋl.
Ɓa dɩkáŋ má tɩɩ wɩ wɩ́ɩ́ ná mʋ́l, ɓa há kúé hé náŋá mɛ́ má tɩɩ ɛ̃.
33 Alɛkzaŋdɛ nɛ́ Zuwifiwa pii héwó wɩ́ɛ́ sɩ́ɛ́.
Ɓa sɩɛ́ a, ʋ ko lɩɩ cɩ́ nɩkana ná sɩ́ɛ́ mɛ́, a nyaanɛ nɛ́sɛ rɩ́wɔ́ sikli; ká rʋ́ʋ́ bʋl wɩ́ɛ́ pɔ́wɔ́.
34 Amá ɓa há ʋ́ʋ̃́ rʋʋ ká Zuwifi ná, ɓa wuu de tʋŋ liŋó mí, a cáási bʋlɛ́:
«Ɩfɛɛzɛ tɩ́náwa wɩɩsɛ Artemisi zénó!»
Ɓa kɩ́ɩ́lɛ ɛ́ a peri lɛ́ɛ́rɛwa bɛllɛ.
35 Ɛ́ nɛ́ ɓa tɔ́ɔ́ kɛŋpʋ́ŋsɔ a ɓa lo kʋɔllɛ, ká ʋ sɛ́:
«Ɩfɛɛzɛ nɩɛ, nɩɛ wuu ní ɩ́ɛ̃́ zɩŋ rɩ́ɩ́wa nɛ́ pɔ́ Artemisi jaa mɛ́, a rɩ́rʋ́ sɩɛrʋ nɔŋɓúóle ná há lɛ́ bána tuwi mí.
36 Tɩ́ŋtɔ́ɛ́ to ráŋ; ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ pɔ́rɩ́wa tɩɩ mɛ́, ká sɩ́ bʋ́ʋ́rɩ́ a wɩ́ɩ́ wuu.
37 Amá ɩ́ há ísé kɛsɛ báála nyáŋ kaa ko rɛɛ́, ɓa wɩ́rá wɩháálɔ lɔ́rɛ́; ɓa wʋ́ʋ́ zoŋ yɩ́r yɩ́rɛ́.
38 Rɩ Demetiriyisi rɩ́rʋ́ tʋtʋnna nɛ́ kéŋ wɩ́ɩ́ rɩ́ nɛ́ŋ, sarɩ́ya díí kal mɩ́nɔ́ rɛ́, sarɩ́yadííre má mɩŋ; rɩ́wɔ́ isi yɩ́rɛ náŋá mʋ́wɔ́ rɩ́, rɩ́wɔ́ díwó sarɩ́ya ráŋ.
39 Rʋʋ ká wɩ́ɩ́ ɓɩhuó wɩ́ɛ́ má, ɩ́ dɛllɛ kal ná nɩhɩɛ̃́sɛ háá kóó yɩ́rɛ nɩɛ ná há wo wɩ́ɩ́ ná aá zɩŋ rɩ́ɩ́ ciki, rɩ́ɩ́wa kaa mʋ́ rɩ́wɔ́ zɩŋ pɛ́ɩ́wa.
40 Rɩ ɛ́ rá, ká rɩ zaa wɩ́ɩ́ né é wɩ́ɛ́ nɛ́, á sɩ́ ko vɔ́sɩ́rá tɩɩ, rɩ́wɔ́ ko bʋlɩ́rá ká tɔ́zɔ́krá.
Á rɛɛ́ hilmé né, wɩ wɩ́nyúú kené.»
41 Báálɔ ná sɩɛ́ bʋ́l ɛ́ nɛ́ mʋ́ tenni, ká a ɓa isi aá mʋ́ jɩɩsɛ́.