Kɔrnɛ tʋ́mɔ́ yɩ́rɛ Pɩɛrɛ
10
1 Báálɔ oro fa mɩŋ Sezaare* mí, ʋ yɩr a Kɔrnɛ.
Ʋ fa ká sóóji rí, a a sóójiwa zɔlɔ nyúútɩ́na; ʋ mɩŋ sóójiwa ná ɓa háá yɩ́rɛ Itali sóójiwa sɩɛrʋ nɛ́.
2 Ɛ́ báálɔ ká wɩcʋ́ɔ́lʋ́ rɛ́, aá fá Wɩɩsɛ kɩ́ŋkáŋ, ʋ rɩ́rʋ́ jaa nɩɛ wuu; ʋʋ́ lɩ́sɛ satɔ́ɔ́rpálɔ kɩ́ŋkáŋ aá pá Zuwifiwa nɩyaara, káá cʋɔlɛ Wɩɩsɛ tápʋ́l wuu.
3 Gbaŋ bɩ́ŋbɩlɩ́ botoro cɛ́rɛ mɛ́, ʋ tɩ́ŋ wɩ́muulináálɛ mɛ́, a ná Wɩɩsɛ malɩ́ka* ʋ jaa mɛ́.
Ʋ yɩ́rʋ́ bʋlɛ́:
«Kɔrnɛ!»
4 Ʋ firki sɩ́ɛ́ cɔ́ʋ́ mɛ́ rɩ́ héwíŋ, ká bʋlɛ́:
«Beé rí, Nyuutɩna?»
Ɛ́ nɛ́ malɩ́ka sɛ́:
«Ɩ wɩcʋɔlɔ́ rɩ́rɩ́ susufárʋ wɩ́'állɛ ná wuu ní Wɩɩsɛ ná, ʋ wʋ́ɔ́ mɛ́ sʋ́llɛ́.
5 Tʋŋ nɩɛ mʋ́l néé mí, rɩ́wɔ́ mʋ́ Zope, a yɩ́rɛ Sɩmɔŋ* ná ɓa háá yɩ́rɛ Pɩɛrɛ,* rʋ́ʋ́ ko.
6 Ʋ mɩŋ báálɔ oro há ká kɛŋnʋ́ɔ́sʋ́ dɩhɩ̃́ nɛ́, ʋ yɩr nɛ́ Sɩmɔŋ, ʋ jaa mɩŋ mʋʋ nʋɔ.»
7 Malɩ́ka ná bʋl ɛ́ tenni ká col, ká Kɔrnɛ sɩɛ́ yɩ́rʋ́ tʋtʋnna bɛllɛ, a yɩ́rɛ sóójiwa ná háá tʋ́mʋ́ jaa mɛ́, má nɔ́ŋɔ, ʋ ná háá fá Wɩɩsɛ;
8 a césú wɩ́náálɛ ná pɔ́wɔ́, ká tʋ́ŋwɔ́ Zope mí.
9 Tɔ́ɔ́ pʋl, nɩtʋmɛ́ ná lɩɩ mʋ́, aá saasɛ Zope.
Rɩ Pɩɛrɛ má zɩ́ luso wɔhɔ, rʋ́ʋ́ cʋɔlɛ Wɩɩsɛ.
10 Losu kánʋ́, ʋ jɩ́ja ɓɩdííli rʋ́ʋ́ dí.
Ɓa háá a ɓɩdííle rɩ́wɔ́ pɔ́ʋ́ tɛŋ ná mɛ́, ʋ fa yíékó ké, anɛ ʋʋ́ dúósú.
11 Ɛ́ nɛ ʋ ná bána rʋʋ wúró, ká omo oro há nɩhɩ̃́ gɛbasa, ɓa vɔ́wʋ́ nʋkeŋe baná mɛ́, ʋ lɛ bána aá tuwi tíé.
12 Pʋsɛ duo wuu mɩ́nʋ́ sɩɛrʋ:
naasɛ baná tɩ́náwa, tíé tútuure, arɩ́ diíwiisi.
13 Ká Pɩɛrɛ sɩɛ́ nɛ liŋó há bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Pɩɛrɛ, isi ɓʋ́ʋ́sɛ cɔ́ dí.»
14 Ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ sɛ́:
«Aɩ́, Nyuutɩna, ŋ ha wɩ óŋ díé rʋʋ kéŋ busunnu, a to páár.»
15 Liŋó ná baa bʋl Pɩɛrɛ rɩ́ bʋllɛ nyúú mí, a bʋlɛ́:
«Omo ná Wɩɩsɛ há sʋ́ʋ́ ká páár, sɩ́ bʋ́lʋ́ kéŋ busunnu.»
16 Ʋ á ɛ́ naasɩ́ botoro, ká omo ná bɩrzɛ́ bána, a báá wɩ túwé.
17 Pɩɛrɛ há kéné bɩ́ɩ́nʋ́ tɩɩ mɛ́, aá jɔ́ʋ́ wɩ́muulináálɛ ná mʋ́l, rɩ Kɔrnɛ nɩtʋmɛ́ ná má kúó bɔsɛ aá ja Sɩmɔŋ jaa, a ko cɩ́ dánnʋɔ mɛ́;
18 a sɩɛ́ yɩ́rɛ bɔsɛ bʋlɛ́:
«Sɩmɔŋ ná ɓa háá yɩ́rɛ́ Pɩɛrɛ nɩhɔjaa nɛ́ nyɛ?»
19 Pɩɛrɛ ha háá bɩ́ɩ́nʋ́ wɩ́muulináálɛ ná wɩ́ɛ́, Wɩɩsɛ Sabɩɩna bʋ́lɔ́ pɔ́ʋ́ bʋlɛ́:
«Ná báála botoro rɩ́ɩ́ jɛ́ɩ́.
20 Sɩɛ́ isi tuwi tɩ́ŋwɔ́ mɛ́ a mʋ́; sɩ́ káŋsʋ́, ŋ nɛ́ tʋ́ŋwɔ́.»
21 Ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ tuwi, a bʋl báála ná rɩ́:
«Ŋ nɛ́ ká nɛrɔ ná ɩ́ háá jɛɛ́; beé wɩ́ɛ́ rɩ́ keníwa ko?»
22 Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́:
«Sóójiwa zɔlɔ nyúútɩ́na Kɔrnɛ, ká nɩtaŋá rɛ́, aá fá Wɩɩsɛ héwíŋ, Zuwifiwa wuu yɩ́yɩ́rʋ́ yɩwero.
Ʋ nɛ́ Wɩɩsɛ tʋ́mʋ́ malɩ́ka nɔ́ŋɔ́, rʋ́ʋ́ tuwi bʋl rʋ́ʋ́ a rɩ́wɔ́ yɩ́rɩ́, rɩ́ɩ́ kóú jaa, a bʋl wɩ́ɛ́ rʋ́ʋ́ zesi.
Ʋ nɛ́ tʋ́ŋrá.»
23 Pɩɛrɛ a ɓa zʋʋ cɔ.
Tɔ́ɔ́ pʋl, ʋ isi tɩ́ŋwɔ́ mɛ́ ɓa col.
Ʋ maábináŋa ná há mɩŋ Zope mí, náŋa kánʋ́ ɓa mʋ́.
24 Tɔ́ɔ́ nɔ́ŋɔ pʋl, ɓa isi zʋ Sezaare.
Ká Kɔrnɛ má yɩ́rʋ́ ánáwa rɩ́rʋ́ naŋnɔ́ŋsɛ, ɓa ké aá dɛ́llɩ́wɔ́.
25 Pɩɛrɛ há kúé aá zʋ, Kɔrnɛ ísó cémú, a ɓírmi tíé ʋ sɩ́ɛ́, a cʋ́ɔ́lʋ́.
26 Ɛ́ nɛ́, Pɩɛrɛ kánʋ́ cúóli, ká bʋlɛ́:
«Isi dahá, ŋ má ká nɩbííno ní.»
27 Ʋ ísó ɓa bʋl wɩ́ɛ́ mʋ́ zʋ jaa, rɩ nɩɛ káŋ a hilmi.
28 Ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Ɩ́ tɩɩ ɩ́ɔ̃́ zɩŋ rɛ́ Zuwifiwa kíso ní ká, rɩ́wɔ́ rɩ́ nɩɛ ná há to Zuwifiwa kuosi náŋá mɛ́, a tɩŋ zʋ́wɔ́ jɩɩsɛ.
Amá Wɩɩsɛ mákɩ́ŋ rɩ́ŋ sɩ́ nɛ́ŋ wuu píí makɛ busunnu tɩ́na.
29 Ɛ́ nɛ́ tɛ, ɩ́ há yɩ́rɩ́ŋ, ŋ wɩ bɩ́ɩ́lɛ́ ká ko.
Ɩ́ sɩɛ́ mákɩ́wa yɩ́rɛ mʋ́l páŋ.»
30 Ɛ́ nɛ́ Kɔrnɛ sɛ́:
«Ʋ tápʋlɛ baná nɛ́ nyɛ, wɔhɔ oro, tɛ́ŋ né tɩɩ tɩɩ mɛ́, ŋ faá cʋɔlɛ Wɩɩsɛ; báálɔ oro su gɛtʋlɩ́ ko cɩ́nɩ́ŋ sɩ́ɛ́, ká bʋlɛ́:
31 ‹Kɔrnɛ, Wɩɩsɛ lɛ́ɩ́ sʋlɛ́, ʋ líísí tʋtʋ́ŋwere ná má wɩ́ɛ́.
32 Tʋŋ nɛ́ŋ rʋ́ʋ́ mʋ́ Zope, a yɩ́rɛ Sɩmɔŋ ná há ká Pɩɛrɛ rʋ́ʋ́ ko.
Ʋʋ́ cɔ kɛŋnʋɔsɔ Sɩmɔŋ ná jaa, há mɩŋ mʋʋ nʋɔ mɛ́ nɛ́!›
33 Ɛ́ nɛ́ ŋ sɩɛ́ pɛ́rmɛ tʋŋ nɩɛ ɩ dɩhɩ̃́.
Ɩ má á wérí, ɩ há kúé.
Mʋ́l néé mí sɩɛ́, Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́ nɛ́ a wuu cɛ́, ráá zesi wɩ́ɩ́ ná wuu Nyuutɩna há sɩ́ɩ́ ko bʋl párá.»
Pɩɛrɛ bʋ́l wɩ́ɛ́ Kɔrnɛ jaa mɛ́
34 Pɩɛrɛ sɩɛ́ la wɩ́bʋlɛ a bʋlɛ́:
«Taŋá wuu, ŋ ɩ́ɔ̃́ rɩ́ Wɩɩsɛ wɩ nɩɛ́ tʋɔsɛ,
35 amá duo wuu sɩɛrʋ, Wɩɩsɛ có nɛ́ŋ ná háá va tékétéké.
36 Ɩ́ ɩ́ɔ̃́ rɩ́ Wɩɩsɛ tɛ́ liŋó pá Ɩzɩrayɛl duo* nɩɛ, a bʋlɛ́ Zeezi Kirisi nɩ́ɩ́ á rʋ́ʋ́ ka tɛŋfɩ́ɛ́l ko.
Ʋ nɛ́ ká nɩɛ wuu Nyuutɩna.
37 Ɩ́ ɛ̃ tʋtʋmɩ́ ná há púl Ziide mí, a mʋ́ lɛ Galiile,* a tɩŋ Zaŋ nyimuŋsi* karmɛ́ ná wɩ́ɛ́.
38 Ɩ́ ɛ̃ ɛ́ ná Wɩɩsɛ há púú Sabɩɩna waalɛ Nazarɛtɛ Zeezi.
Ɩ́ ɛ̃ ɛ́ ná má ʋ há pɔ́ʋ́ dóé, ʋ gʋɔrɛ dɩhɛ̃́ wuu aá tʋŋ tʋtʋ́ŋwere.
Wɩɩsɛ mɩ́nʋ́ har, ʋ la nɩɛ ná fa há mɩŋ kaŋtɔmɔ nɛ́sɛ mɛ́ tá.
39 «Ʋ wɩ́'állɛ ná wuu ʋ há ɛ́ɛ́ Zerizalɛmɛ mɛ́, arɩ́ Zuwifiwa tɔ́nɛ wuu mí, á ɔ́wɔ́ dáŋsɩ́ɛ́.
Ɓa ɓásʋ́ dagɛsɛ́* daha ʋ sʋwɛ.
40 Amá Wɩɩsɛ ɔ́ɔ́, tápʋlɛ botoro kal, ʋ bɩr'isi sʋʋ mɛ́, a mákʋ́ tɩɩ pá nɩɛ.
41 Nɩɛ wuu wʋ́ʋ́ néé, amá nɩɛ ná Wɩɩsɛ há pí fól tʋɔsɛ nɛ́ nóú.
Ʋ há bɩ́rɛ́ isi sʋʋ mɛ́, á é mí ní ʋ ko nyɩɩsɛ, á rɩ́rʋ́ hé náŋá dí, ká nyɔ.
42 Ká Zeezi sɩɛ́ párá liŋó, ráá gʋɔrɛ bʋl pá nɩɛ, rʋ́ʋ́ nɛ́ ká nɛrɔ ná Wɩɩsɛ há bílé, rʋ́ʋ́ a nɩwómme rɩ́ nɩsʋsɛ wuu sarɩ́yadííro.
43 Wɩɩsɛ wɩ́laabʋlla wuu tɔ́ʋ́ sɩɛ́da, a bʋl rɩ́ nɛrɔ ná wuu há lá Zeezi wɩ́ɛ́ dí, Wɩɩsɛ sɩ́ tɩ́ŋʋ́ yɩr ná mɛ́, a hé tɩ́na wɩ́bɔmɔ suúri.»
44 Pɩɛrɛ ha há mɩŋ ɛ́ wɩ́ɛ́ bʋlɛ́ mɛ́, rɩ Wɩɩsɛ Sabɩɩna túwí nɩɛ ná wuu háá zesé nyúú.
45 Ʋ ɛ́ vɔkɛ Zuwifiwa ná há ká Zeezi laadííre, a tɩŋ Pɩɛrɛ mɛ́ a lɛ Zope ko, bee wɩ́ɛ́ Wɩɩsɛ há púú Sabɩɩna dí zilé pa nɩɛ ná há to Zuwifiwa má.
46 Ɓa nɩ́ɔ́ rɩ ɓa bʋ́l líŋhuonni aá bɩ Wɩɩsɛ mɛ́.