Sool lá Zeezi wɩ́ɛ́ dí
9
1 Ká Sool ha mɩŋ Nyuutɩna karmɩbɛlɛ ná bɛŋsɛ́ mɛ́, a kɛsɛ aá ɓʋ́ʋ́sɛ.
Ʋ ísó mʋ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɔhɔ̃́ rɩ́,
2 a sʋ́lʋ́, rʋ́ʋ́ pʋ́ŋsɛ kɛnnɛ ná háá pɔ́ʋ́ ŋmɛ́nɔ rʋ́ʋ́ mʋ́ Damaasɛ, a kaa gʋɔrɛ zʋ Zuwifiwa cémejɩɩsɛ* wuu pá, ká wólli kɛsɛ nɩɛ ná wuu há lá Zeezi wɩ́ɛ́ dí, a vɔsɛ kaa mʋ́ Zerizalɛmɛ:
báála rɩ́ háála wuu.
3 Ʋ há mɩŋ ŋmɛ́nɔ mɛ́, a mʋ́ aá peri Damaasɛ, naasɩ́ balá, rɩ pʋmmʋzeno lɛ́ bána rɩ́, a ko tuwi kílú, a cúólú.
4 Ʋ tuwi ɓal tíé, ká nɛ liŋó háá bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Sool, Sool, beé rí tɛ ɩ wɩ́wálmɩ́ŋ?»
5 Ɛ́ nɛ́ ʋ bɔsɛ:
«Áŋ rɩ́ kɛ́ɩ́, Nyuutɩna?»
Rɩ liŋó ná sɛ́:
«Ŋ nɛ́ ká Zeezi ná ɩ háá wálmɛ́.
[Anɛ nɔɔ há vɛ́ valɛ́ ɓaá ŋmɔ́wʋ́ ɛ́, ɩ má wɩ́ŋ nɛ́sɛ mɛ́ wuó fóri.»
Ʋ cɩ́ aá cel, ká bɔsɛ bʋlɛ́:
«Nyuutɩna, ɩɩ́ já rɩ́ŋ a beé rí?»
Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna sɛ́:]
6 «Isi zʋ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, ɓa sɩ́ mákɩ́ wɩ́ɩ́ ná há mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́ a.»
7 Báála ná ʋ rɩ́wɔ́ háá valɛ́, de yieki cɛ́.
Ɓaá nɛ liŋó wérí, ká wɩ nɛ́ŋ wuú ná.
8 Sool nyáŋ isi, a wúri sɩ́ɛ́ bíbel, ká wɩ óŋ wuú ná; ɓa cɔ́ʋ́ nɛ́sɛ mɛ́ nɛ́ a kaa tɩɛsɛ zʋ Damaasɛ.
9 Ʋ á tápʋlɛ botoro, ʋ wɩ ráŋ ná, ʋ wɩ óŋ dí, ʋ wɩ nyíí nyɔ.
10 Karmɩbio oro sɩɛ́ fa mɩŋ Damaasɛ mɛ́, ɓaá yɩ́rʋ́ Ananɩyasɛ.
Nyuutɩna tɩ́ŋ wɩ́muulináálɛ mɛ́ yɩ́rʋ́, ʋ saŋ a bʋlɛ́:
«Náŋ nɛ́ Nyuutɩna.»
11 Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Isi dahá, a pi ŋmɛ́nɔ ná ɓa háá yɩ́rɛ ŋmɛ́ŋtérke, a mʋ́ Zɩdaasɛ jaa, a ka báálɔ ná ɓa háá yɩ́rɛ Sool, a lɛ Tarsɛ.
12 Ʋʋ́ cʋɔlɛ Wɩɩsɛ nɛ́, a muuli ná báálɔ ná há ká Ananɩyasɛ rʋʋ kúó zʋ, a pa nɛ́ŋsa tɩ́kʋ́ mɛ́ rʋ́ʋ́ nɩ́ná ráŋ.»
13 Ɛ́ nɛ́ Ananɩyasɛ sɛ́:
«Nyuutɩna, nɩɛ ɓɩkana nɛ́ bʋ́lɩ́ŋ rɩ́, ɛ́ ná ɛ́ báálɔ há tʋ́ŋ bɔ́ŋbɔ́ŋ, ɩ nɩɛ ná há mɩŋ Zerizalɛmɛ mɛ́ rɩ́.
14 Rɛɛ́ má sɩɛ́, Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɩhɩɛ̃́sɛ pɔ́ʋ́ dóé rʋ́ʋ́ wólli kɛsɛ nɩɛ ná wuu háá yɩ́rɩ́ yɩr, a vɔsɛ.»
15 Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́:
«Mʋ́, ŋ nɛ́ lɩ́sɛ ɛ́ báálɔ rʋ́ʋ́ kánɩ́ŋ yɩr zʋ nɩɛ ná há to Zuwifiwa sɩɛrʋ, a bʋ́lɩ́ŋ wɩ́ɛ́ kuóre sɩ́ɛ́ mɛ́, arɩ́ Ɩzɩrayɛl duo* nɩɛ sɩ́ɛ́ mɛ́.
16 Wɩɩla ná duo mí ʋ háá á rʋ́ʋ́ ná ŋ yɩr mɛ́, ŋ tɩɩ sɩ́ máŋsɩ́wɔ́ wuu pɔ́ʋ́.»
17 Ananɩyasɛ sɩɛ́ isi mʋ́ a zʋ ɛ́ jaa; a pɔ́ʋ́ nɛ́ŋsa tɩkɛ Sool mí, ká bʋlɛ́:
«Ŋ maábinɔ́ŋɔ Sool, Nyuutɩna Zeezi ná há kúé mákʋ́ tɩɩ cáánɩ́ ŋmɛ́nɔ nyúú, ʋ nɛ́ sɛ́ rɩ́ŋ ko a rɩ́ɩ́ nɩ́ná ráŋ, ká rɩ́ Wɩɩsɛ Sabɩɩna súí.»
18 Ɛ́ wuu, rɩ ɓɩɛ bamma lʋ́ʋ́ sɩ́ɛ́ mɛ́ tuwi ɓallɛ, anɛ perme daborsi, ká ʋ sɩ́ɛ́ nɩ́ná ráŋ.
Ɛ́ nɛ́ ʋ isi, ɓa kánʋ́ muŋsi nyii mí.
19 Ʋ dí ɓɩdííle tenni, rɩ dóé báá kúó.
Sool bʋ́l Wɩɩsɛ wɩ́bʋlɛ Damaasɛ mɛ́
Sool ké Damaasɛ mɛ́ tápʋlɛ bɛllɛ, karmɩbɛlɛ ná há mɩ́ŋ ráŋ dɩhɩ̃́.
20 Ʋ wɩ dáánɛ́ ká ʋ isi, a gʋɔrɛ zʋ Zuwifiwa cémejɩɩsɛ,* a bʋl aá pá nɩɛ, rɩ́ Zeezi ká Wɩɩsɛ Bio ní.
21 Ʋ wɩ́ɛ́ vɔkɛ nɩɛ ná wuu háá zesé; ɓa bʋ́bɔsɛ náŋá bʋlɛ́:
«Báálɔ né rá fa Zerizalɛmɛ mɛ́, a gʋɔrɛ kɛsɛ nɩɛ ná háá yɩ́rɛ́ Zeezi yɩr aá ɓʋ́ʋ́sɛ rɛ́?
Ʋ wɩ rɛɛ́ é kúé, rʋ́ʋ́ vɔ́sɩ́wɔ́ nɛ́ kaa mʋ́ pá Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa nɩhɩɛ̃́sɛ rɛ́?»
22 Ká Sool dóé ɔsɛ súsúúri, ʋ wólli wɩ́ɛ́ bʋl aá yo Zuwifiwa ná há mɩŋ Damaasɛ mɛ́, a máŋsɛ pɔ́wɔ́, rɩ Zeezi ní ká Kirisi.
Sool lúó lɛ, a fá mʋ́ Zerizalɛmɛ
23 Ʋ cɔ mʋɔ́, ká Zuwifiwa isi aá vʋʋrɛ rɩ́wɔ́ ka Sool ɓʋ́;
24 ɓa vʋʋrɛ́ ná zʋ́ʋ́ dɩllɛ.
Ɓa pɔ́ dánnʋʋsɛ mɛ́, wɔhɔ rɩ́ tɩ́taŋ wuu, rɩ́wɔ́ wóllú mɩɩsɛ lɩ́sɛ.
25 Amá tɩ́taŋ oro, Sool karmɩbɛlɛ púú hé keŋté mí, a tɩŋ zeŋ tɛrɛ a tá, ʋ tuwi col.
26 Ʋ mʋ́ɔ́ peri Zerizalɛmɛ,* aá ja rʋ́ʋ́ hóú tɩɩ Zeezi karmɩbɛlɛ sɩɛrʋ, amá ɓaá fɔ́ʋ́ héwíŋ, ɓa wɩ yardá ɛ́ɛ́ rʋʋ kɔ́wɔ́ nɔ́ŋ.
27 Ɛ́ nɛ́ Barnabasɛ isi la sɩ́ɛ́, a kánʋ́ mʋ́ Zeezi nɩtʋmɛ́ ná rɩ́.
Ʋ nɛ́ sɩɛ́ máŋsɛ́ pɔ́wɔ́, ɛ́ náwa Sool há ná Nyuutɩna ŋmɛ́nɔ mɛ́, ʋ bʋl wɩ́ɛ́ ʋ rɩ́, arɩ́ ɛ́ náwa Sool há bʋ́l Zeezi wɩ́ɛ́ pá nɩɛ arɩ́ taŋá Damaasɛ mɛ́.
28 Ɓa sɩɛ́ saŋ ʋ tɩ́ŋwɔ́ mɛ́, aá gʋɔrɛ Zerizalɛmɛ sɩɛrʋ, aá bʋl Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́ rɩ́ taŋá Nyuutɩna yɩr dóé mí.
29 Ʋ rɩ́ Zuwifiwa ná háá bʋl Gɩrɛkɛwa* liŋó, sɩɛ́ bʋl wɩ́ɛ́ aá tɔ tɩ́ŋtɔ́ɛ́, ká ɓaá jɔ́ʋ́ mɩɩsɛ lɩ́sɛ.
30 Ʋ maábináŋa, Zeezi laadííre há ɛ̃ ɛ́ mɛ́, ɓa kenú mʋ́ Sezaare* a tá rʋ́ʋ́ mʋ́ Tarsɛ.
31 Ɛ́ nɛ́ tɛŋfɩ́ɛ́l sɩɛ́ mɩŋ wɩcʋɔla púl* nɩɛ ná wuu mí, ɓa ná há mɩ́ŋ Ziide dɩtɩ́llɛ mɛ́, rɩ́ Galiile* rɩ́ Samari* dɩtɩ́llɛ mɛ́.
Ɓa wuu hɩ́hɩ́ɛ̃́sɛ Nyuutɩna zɩmɛ́ sɩɛrʋ, káá fá Nyuutɩna héwíŋ wérí.
Wɩɩsɛ Sabɩɩna pɛ́, nɩɛ pul súsúúri.
Ene dúóré
32 Pɩɛrɛ há gʋ́ɔ́rɛ́ dɩhɛ̃́ wuu aá ná Zeezi laadííre, ʋ mʋ́ Lɩɩdɛ má rʋ́ʋ́ nówó.
33 Ráŋ nɛ́ ʋ ná báálɔ oro, ɓaá yɩ́rʋ́ Ene, rʋʋ gbɛ́rkɔ́ pɩ́ jaa mɛ́, bɩŋsɛ córí.
34 Ɛ́ nɛ́ Pɩɛrɛ bʋ́lʋ́ rɩ́:
«Ene, Zeezi Kirisi dúórí; isi dahá a cúólí basa.»
Naasɩ́ balá rʋʋ ísí dahá.
35 Lɩɩdɛ rɩ́ Saarɔŋ nɩɛ wuu nóú, a la Nyuutɩna wɩ́ɛ́ dí, a bɩ́rsɛ, a tá Wɩɩsɛ mɛ́ aa zɔkɛ́.
Ɓa ílli Dɔrka sʋʋ mɛ́
36 Zeezi laadííre ná há mɩŋ Zope mí, hál rɛ́ fa ɓa sɩɛrʋ, ʋ yɩr nɛ́ Tabita, Gɩrɛkɛwa kaá yɩ́rɛ Dɔrka, ʋ mʋ́l nɛ́ ká wɩɛma; ɛ́ háálɔ tʋ́ŋ tʋtʋ́ŋwere kɩ́ŋkáŋ aá pá nɩɛ, aá dí zilé má kɩ́ŋkáŋ summe nyúú.
37 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́ nɛ́, ʋ wɩɩlɛ, a sʋwɛ.
Ɓa fóú a kaa zɩ́ bil túko mí.
38 Zope rí Lɩɩdɛ fa wɩ bol.
Ɓa sɩɛ́ há nɩ́ɛ́ rɩ Pɩɛrɛ mɩŋ Lɩɩdɛ mɛ́, ɛ́ nɛ́ ɓa tʋŋ báála bɛllɛ rɩ́wɔ́ mʋ́ yɩ́rʋ́, rʋ́ʋ́ va kɩ́kɛ́lɛ́ ko.
39 Pɩɛrɛ sɩɛ́ isi tɩŋ ɛ́ báála mɛ́ mʋ́, a mʋ́ ɛ́, ɓa kánʋ́ zɩ́ túko ná.
Yúháála wuu isi kílú, a wíwi ká makɛ pɛ́ŋsɛ rɩ́ gɛnnɛ ná Dɔrka há nyɛ́rɛ́, ʋ hiẽsó mí, a pɔ́ʋ́.
40 Pɩɛrɛ a nɩɛ wuu lɛ jaa ná mɛ́, ká ʋ ɓírmi tíé a cʋɔlɛ Wɩɩsɛ.
Ʋ cʋɔlɛ tenni ká bɩ́rʋ́ sɩ́ɛ́ hé lɛlɔ ná rɩ́, ká bʋlɛ́:
«Tabita, isi dahá.»
Ʋ wúrú sɩ́ɛ́.
Ʋ há ná Pɩɛrɛ, ɛ́ nɛ́ ʋ isi ké.
41 Pɩɛrɛ kánʋ́ nɛ́sɛ mɛ́, a a ʋ isi.
Ká ʋ sɩɛ́ yɩ́rɛ Zeezi laadííre ná rɩ́ yúháála ná wuu, ɓa ko zʋʋ nóú ɓɩwómmi.
42 Zope nɩɛ wuu ní nɛ́ ɛ́ wɩ́ɩ́, ɓa nɩkana ko la Nyuutɩna wɩ́ɛ́ dí.
43 Pɩɛrɛ ké Zope mí dáánɛ mʋɔ́, a fa mɩŋ kɛŋnʋɔsɔ Sɩmɔŋ jaa mɛ́.