BƆMMƲƆ NYÚÚ MÍ KƐNƆ
(A pɔ́ Yɩɩla 107-150)
Wɩɩsɛ há lá nɩɛ ná tá gɔkɩ́
107
1 Ɩ́ dɛnnɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, beé wɩ́ɛ́, ʋ wero,beé wɩ́ɛ́, ʋ nɩcɩkɔ́ mɩnɔ́ a káá mʋ́ wuu.
2 Ɩ́ bɩrbʋ́l ɛ́ tɩɩ, ɩ́ nɩɛ ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ há lɛ́ɛ́ tá,
nɩɛ ná ʋ há lɛ́ɛ́ tá dɩŋdɔmɔ nɛ́sɛ mɛ́, bɩrbʋl ɛ́ tɩɩ,
3 nɩɛ ná ʋ há lɩsɛ tɔ́nɛ sɩɛnnɛ,
a pɔ́ wɩɩsɛ dɩpomí a kaa mʋ́ yakɛ wɩɩsɛ dɩzʋ́ɩ́,
a pɔ́ wɩɩsɛ dɩpomí nɛ́gʋ́ɔ́ mɛ́ a kaa mʋ́ yakɛ mʋʋ mɛ́,
a kaa ko hé náŋá mɛ́.
4 Naŋá fá pi gɩrbétéke ŋmɛ́nɔ, a tɛ́l a mɩ́ŋ gɩrbétéke sɩɛrʋ aá baarɛ,
ɓa wɩ tɔ́ɔ́ néé rɩ́wɔ́ mʋ́ mɩ́ŋ ráŋ.
5 Losu arɩ́ nyinyʋ́ɔ́sɛ zʋ́wɔ́ mɛ́,
ɓa sɩɛrʋ lɩ́wɔ́ tɩɩ. (ɓa naasɛ yʋ́ɔ́rɛ).
6 Ɓa sazɔkɔ́ sɩɛrʋ, ɓa cááso hé Nyuutɩna Wɩɩsɛ,
ɛ́ nɛ́ ʋ lɔ́wɔ́ tá ɓa sazɔkɔ́ sɩɛrʋ:
7 ʋ ɔ́ɔ́ ɓa pi ŋmɛ́ŋterke
a mʋ́ tɔ́ɔ́ ná nɩɛ há mɩ́ŋ ráŋ.
8 Rɩ́wɔ́ bɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́ ʋ nɩcɩtɩkɔ́ ná wɩ́ɛ́,
arɩ́rʋ́ wɩ́nyáŋsɛ ná ʋ há ɛ́ɛ́ pá nɩbííne:
9 beé wɩ́ɛ́, ʋ ɔ́ɔ́ nyinyʋ́ɔ́sɛ nɩkanɩ́ nyɔ́ nyii vɔkɛ,
ká a losu nɩkanɩ́ má dí a vɔkɛ.
10 Naŋá fá mɩ́ŋ bino arɩ́ sʋʋ cuuno sɩɛrʋ nɛ́,
wɩ́hala arɩ́ hɔrʋ vɔ́sɩ́wɔ́,
11 beé wɩ́ɛ́, ɓa fá ísó cɛ́ Wɩɩsɛ wɩ́makɛ́ mɛ́,
ɓa fá vɛ́ bána nyúú Wɩɩsɛ há sʋ́ʋ́ ná.
12 Ʋ tɩ́ŋ wɩɩla mɛ́, a a ɓa múúríwó tɩɩ,
wɩ́hala péríwó ká nɛ́ŋ má too aá lɔ́wɔ́ mɛ́.
13 Ɓa sazɔkɔ́ sɩɛrʋ, ɓa caasɔ́ hé Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́,
ʋ láwɔ́ tá ɓa sazɔkɔ́ sɩɛrʋ:
14 ʋ pɔ́sɩ́wɔ́ lɩsɛ bino arɩ́ sʋʋ cúúno sɩɛrʋ,
ʋ conníwó vɔɔsɛ.
15 Ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́wɔ́ dɛnnɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ʋ nɩcɩtɩkɔ́ ná yɩr mɛ́
arɩ́ wɩ́nyaŋsɛ ná ʋ há ɛ́ɛ́ pá nɩbííne yɩr mɛ́;
16 beé wɩ́ɛ́, ʋ zɔkɛ kɔmɔ́ bonni,
ká pannɛ hɔrɛ boryakɛ má.
17 Nɩcʋllɛ ná há mɩ́ŋ wɩ́tɩɛnnɛ sɩɛrʋ,
a pɔsɛ wɩɩla a pɔ́wɔ́ tɩɩ a tɩ́ŋwɔ́ wɩ́bɔma mɛ́,
18 sɩɛnnɛ lɩ ɓɩdííli wuu duó
ɓa mʋ́ a peri sʋʋ danʋɔ mɛ́.
19 Ɓa sazɔkɔ́ sɩɛrʋ, ɓa caasɔ́ hé Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́,
ɛ́ nɛ́ ʋ láwɔ́ a tá ɓa sazɔkɔ́ ná sɩɛrʋ:
20 ʋ tɔ́ʋ́ ʋ wɩ́bʋlɛ ʋ ko láwɔ́ a tá
a lɩ́sɩ́wɔ́ bʋɔ mɛ́.
21 Ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́wɔ́ dɛnnɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ ʋ nɩcɩtɩkɔ́ ná yɩr mɛ́,
arɩ́ wɩ́nyaŋsɛ ná ʋ há ɛ́ɛ́ pá nɩbííne yɩr mɛ́.
22 Ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́wɔ́ ɔsɛ vʋka a cʋ́ɔ́lʋ́
a caasi satɔrɔ́, a caarʋ́ wɩ́állɛ.
23 Nɩɛ ná há kéŋ mʋʋ nyii daborzeŋse aá va,
aá tʋŋwɔ́ tʋtʋmɛ́ nyikana sɩɛrʋ,
24 ɓa ɛ́ nɩɛ ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ wɩ́állɛ
arɩ́rʋ́ wɩ́nyáŋsɛ mʋluŋo sɩɛrʋ.
25 Ʋ sɛ́ mɛ́ nɛ́ dopoo isi,
nyigʋgʋllɛ vɩva.
26 A káŋwɔ́ zɩ bána rɩ́,
ká baa kaŋwɔ́ tuwi dɩluŋe,
ɓa ná wɩɩla a cɩ sʋʋ mɛ́;
27 sɩ́biro káŋwɔ́, ɓa gɩ́gɛ́ŋsɛ anɛ sɩ́nyɔɔrɛ
ɓa zɩmɛ́ wuu yʋ́ksɛ.
28 Ɓa sazɔkɔ́ sɩɛrʋ, ɓa caasɔ́ hé Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́,
ɛ́ nɛ́ ʋ láwɔ́ a tá ɓa sazɔkɔ́ ná sɩɛrʋ:
29 ʋ ɔ́ɔ́ dopoo siki,
ká nyigʋgʋllɛ má cɛ́.
30 Ɓa sɩɛnnɛ tɔrɛ dɩhɩ̃́ ná há sikle wɩ́ɛ́
ká Wɩɩsɛ káŋwɔ́ mʋ́ péríwó dɩperi.
31 Ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́wɔ́ dɛnnɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ ʋ nɩcɩtɩkɔ́ ná yɩr mɛ́,
arɩ́ wɩ́nyaŋsɛ ná ʋ há ɛ́ɛ́ pá nɩbííne yɩr mɛ́.
32 Rɩ́wɔ́ dɛ́nnʋ́ nɩkana sɩɛrʋ,
a píŋsú nɩhɩ́ɛ̃́sɛ náŋá dɩcemi.
33 Nyuutɩna Wɩɩsɛ wuolo aá a, rɩ́ fuoni hɩl anɛ gɩrbétéke,
rɩ́ nyibulbʋɔnnɛ bɩrmɛ tɔ́ɔ́ ná há wɩ nyii kéné,
34 rɩ́ tíé ná há kéŋ kɔrɔ bɩrmɛ yɛsɛ tíé,
a tɩ́ŋʋ́ nɩɛ sahaksɩ́ wɩ́ɛ́.
35 Ʋ wo gɩrbétéke káá bɩrmɛ mʋʋ
a wolli tíɓili káá bɩrmɛ nyibúlbʋɔ.
36 Ʋ ɔ́ɔ́ losu nɩkanɛ́ bíl tɔ́ɔ́ ráŋ
aá hiẽsi ráŋ.
37 Ɓa parɛ baksɛ, a cɔ́ŋsɛ tuuni,
ɓa ɔsɛ weri ɓáá ɓɔ́rɩ́wɔ́ nɔnɔ.
38 Wɩɩsɛ hé barka a pɔ́wɔ́, ɓa púpúl,
ʋ wɩ lóé rɩ́wɔ́ pʋsɛ múúri.
39 Amá naŋá é coko a múúri, a dí hɩ́ɩ́sɛ,
a tɩ́ŋ nɛ́múró rɩ́ wɩ́hala arɩ́ wɩɩla há péríwó wɩ́ɛ́.
40 Ʋ tʋɔmɛ nɩɛ ná yɩra fá lɩ́ɛ́ yɩra,
ɓa tɛ́l a mɩ́ŋ gɩrbétéke sɩɛrʋ.
41 Amá ʋ nɩ́ɩ́ lɩsɛ nɩyaarɔ wɩɩla sɩɛrʋ,
ʋ nɛ́ jɩɩsɛ púpúl anɛ pʋsɛ.
42 Nɩtaŋawa ná ɛ́ a jɩ́jʋ́ɔ́sɛ
ká nyɩɛrʋ báá wɩ nʋɔ kéné.
43 Áŋ rɛ́ co rʋ́ʋ́ kéŋ zɩmɛ́>>
rʋ́ʋ́ pɔ́ wɩ́ɛ́ nyáŋ wuu mí,
a sɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ wɩ́wéré ná wɩ́ɛ́ sʋllʋ́.