Ɩzɩrayɛl nɩɛ sʋ́lwɔ́ wɩ́zɔkɛ́ suúri
9
1 Ɛ́ cana tɩɩ sɩɛrʋ tápʋlɛ́ mɛrɛ́ rɩ́ baná kal, Ɩzɩrayɛl nɩɛ kúó hé náŋa mɛ́ rɩ́wɔ́ vɔwɛ nʋɔ, a su bɔ́tɔ́wa + \fr 9.1 \fq bɔ́tɔ́wa \ft Bɔ́tɔ́wa súí máŋsɛ sazɔkɔ́ wɩ́ɛ́ nɛ́.ká pa kuŋkulo bʋ́kwɔ́ tɩɩ. 2 Ɩzɩrayɛl nɩɛ lɩ́sɩ́wɔ́ tɩɩ duhʋɔra ná sɩɛrʋ, a sʋ́lwɔ́ wɩ́bɔma rɩ́wɔ́ ánáwa má dɩnyɔ́rkɛ suúri. 3 Ɓa wuu isi cɛ́ dahá dɩhɩ̃́ ná, ɓa karmɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɓa Wɩɩsɛ wɩ́bilé ná peri lɛ́ɛ́rwa botoro. Ká baa pi lɛ́ɛ́rwa botoro náŋa a césíwó wɩ́bɔma, a ɓírmi a káŋwɔ́ sɩ́ɛ́ cú tíé, Nyuutɩna Wɩɩsɛ ɓa Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́. 4 Ká, Zozie rɩ́ Bani rɩ́ Kadimɩɛl rɩ́ Sebaniya rɩ́ Buni rɩ́ Serebiya rɩ́ Bani arɩ́ Kenani isi zɛ́ Levi dunɩɛ koro ná daha, ká ɓɔ́wɔ́ líŋsi a caasé hé Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɓa Wɩɩsɛ mɛ́. 5 Ɛ́ nɛ́ Levi dunɩɛ, Zozie rɩ́ Kadimɩyɛl rɩ́ Bani rɩ́ Hasabineya rɩ́ Serebiya rɩ́ Hodiya rɩ́ Sebaniya, arɩ́ Petahiya má bʋlɛ́:Ɩ́ isi píŋsi Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ cɛ́rɛ wuu mí!
Rɩ́ nɛrɔ wuu píŋsú yɩpiŋó ná,
há kɛ́ bárka cʋɔla rɩ́ dɛnnɛ́ wuu duo ɓa há píé aá pɔ́ʋ́!
6 Ɩ dʋ́ŋɔ nɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ dʋ́ŋɔ léŋ ní!
ɩ nɛ́ a bána, bána rɩ́rʋ́ isé wuu arɩ́rʋ́ daha onni wuu,
Ɩ nɛ́ á tíé rɩ́rʋ́ onni wuu,
Ɩ nɛ́ á mʋʋ rɩ́rʋ́ sɩɛrʋ onni wuu.
Ɩ nɩ́ɩ́ pá onni nyáŋ wuu hiẽsó,
Bána nyúu onni wuú ɓírmí sɩ́ɛ́ nɛ́.
7 Nyuutɩna Wɩɩsɛ ɩ nɛ́,
lɩ́sɛ Abɩraŋ,
a a ʋ lɛ́ Uuri mí Kalde tíé,
a pɔ́ʋ́ yɩ́r Abɩrahaŋ.
8 Ɩ nóú rʋʋ nɩtáŋnɛ cɛ́rɔ́ ɩ sɩ́ɛ́ mɛ́,
ɛ́ nɛ́ ɩ bil nʋtʋmɛ arɩ́rʋ́ a bʋlɛ́:
Rɩ́ɩ́ sɩ́ pi tɔ́nɛ nyáŋ a pɔ́ʋ́ dunɩɛ,
Kanaŋ nɩɛ rɩ́ Hɛtɛ dunɩɛ rɩ́ Amɔŋ dunɩɛ rɩ́ Perezi nɩɛ rɩ́ Zebusi nɩɛ arɩ́ Girigasɛ nɩɛ.
Ɩ sɩɛ́ cɩ́nɔ́ tɩ́kɩ́ nʋtállɔ ná, bee wɩ́ɛ́ ɩ ká tékétéké.
9 Ɩ nárá naabálwa háá dí susu ɛ́ Ezipiti mí rɩ́;
Zɔŋkɛwa mʋʋ nʋɔ ɩ nɩ́wɔ́ búŋse.
10 Ɩ tʋ́ŋ wɩ́gɩrɛ́ rɩ́ wɩ́nyɩnɛwa
a cɛ́ Faarɔŋ rɩ́rʋ́ zʋ́ɔ́ tʋtʋnna wuu mí,
a cɩ́nʋ́ tɔ́ɔ́ nɩɛ wuu mí,
bee wɩ́ɛ́, ɩ fa ɛ̃ bɛŋsɛ ná wuu ɓa há píe bɛ́ŋsɩ́wɔ́.
A tɩŋ ɛ́ mɛ́ ɩ yɩr lɩ́ɔ́ a ko aá lɛ zaa.
11 Ɩ ɔ́ɔ́ mʋʋ cakɛ bɛllɛ ɓa sɩ́ɛ́ mɛ́,
ká ɓa va tíkaasɩ́ daha a daarɛ;
nɩɛ ná fa háá kírwó har
ɩ yíkwó hé dɩluŋo,
a nɛ́ dɔ́wɩ́ há ɓal nyikana mʋ́l,
12 Wɔhɔ, ɩ nɛ́ tɩ́ŋ duóbáŋcʋɔrɩ́ mɛ́, a káŋwɔ́ aá va;
ká tɩ́taŋ, duóbána ná a níŋ a cáánɩ́wɔ́, a makɛ ŋmɛ́nɔ ná há mɔhɛ̃́ rɩ́wɔ́ tɩŋ a pɔ́wɔ́.
13 Ɩ túwí Sinayi paalɔ nyúú,
ɩ cɛ́ bána nyúú ká bʋl wɩ́ɛ́ pɔ́wɔ́,
a makɛ wɩ́makɛ́ ná há ká yɛ́rɛ́ a pɔ́wɔ́,
a makɛ wɩ́bilé ná há ká táŋa,
arɩ́ wɩ́maŋsɛ rɩ́ táŋa kíŋse a pɔ́wɔ́.
14 Ɩ ɔ́ɔ́ ɓa zɩmɩ́ fɩ́ɛ́lɛ tapʋ́l wéro ná,
ɩ tɩ́ŋɩ́ tʋtʋnnɔ Moyizi mí,
a máŋsɩ́ kíŋse rɩ́ wɩ́makɛ́ rɩ́ wɩ́bilé a pɔ́wɔ́,
15 Losu há kɛ́sɩ́wɔ́,
ɩ ɔ́ɔ́ ɓɩdííli lɛ bána ko páwɔ́,
nyinyʋɔ́sɛ há kɛ́sɩ́wɔ́,
ɩ ɔ́ɔ́ bʋ́ɩ́ poŋ nyii ɓa nyɔ,
ká tɔ́ɔ́ ná ɩ fa há ŋmɩ́ɛ́sɛ rɩ́wɔ́ mʋ́ la rʋ́ʋ́ ɔ́wɔ́ tɩ́llɛ, ɩ ɔ́ɔ́ ɓa tɩ́llʋ́.
16 Amá, ɓa é, á ánáwa, a nyʋkɔ, a bɩ́ɩ́lɛ,
ɓa wɩ́ɩ́ kɩ́ŋse zese.
17 Ɓa vɔ́ɔ́ rɩ́wɔ́ zesi,
a sʋ́llɛ wɩ́gɩrɛ́ ná wuu ɩ fa há tʋ́mɛ́ pɔ́wɔ́,
ká ɓa isi bɩ́ɩ́lɛ, ɓa bɩ́ɩ́lɛ sɩɛrʋ,
ɓa lɩ́sɛ sɩ́dííro rɩ́wɔ́ bɩr mʋ́ ɓa yomí sɩɛrʋ.
Amá ɩ é, ɩ ká suúri Wɩɩsɛ nɛ́,
ɩ pɔ́rɔ́, a a susufár,
ɩ nɩcɩ́tɩkɔ́ zénó, ɩ cɔ́ɛ́ wɩ kɩ́kɛ́lɛ́ isi;
ɛ́ nɛ́ tɛ ɩ wʋ́ɔ́ vɛ́ɛ́ tá,
18 ɓa rɩ́wɔ́ há á ɛ́ ná wuu,
a pí salmɛ mɩ́ɛ́rɛ a cʋɔrɛ nɔwie:
Ka sɩɛ́ bʋ́lɛ: "Nárá Wɩɩsɛ,
nɛrɔ ná há keŋrá lɛ Ezipiti mí!"
Ɓa múúrí yɩr, a tɩŋ nyɛ wɩ́ɩ́ duo mí.
19 Amá ɩ é, ɩ susufɔ́ɔ́ ná há zeno sɩɛrʋ,
ɩ wʋ́ɔ́ vɛ́ɛ́ ta gɩrbétéké sɩɛrʋ.
Ɩ wɩ saŋɛ́ rɩ́ duóbáŋcʋɔrɩ́ ná há láwɔ́ sɩ́ɛ́, a káŋwɔ́ aá va wɔhɔ, kɛ́kɩ́wɔ́ mɛ́,
ká tɩ́taŋ duóbána ná há nɩhɛ̃́ níŋ a caanɩ́wɔ́, a makɛ ŋmɛ́nɔ pɔ́wɔ́ ɓaá va, má wʋ́ɔ́ mɛ́ kɛ́kɛ́.
20 Ɩ píí Sabɩŋwéró pɔ́wɔ́,
rɩ́wɔ́ zɩ́ŋ wɩ́ɛ́ kɩ́ɛ́lɛ.
A pɔ́wɔ́ ɓɩdííle rɩ́wɔ́ dí,
a pɔ́wɔ́ nyii, tɛ́ŋ ná mɛ́ nyinyʋɔ́sɛ há kéŋwó.
21 Bɩŋsɛ mɛɛ́sɛllɛ,
ɩ wɩ lóé ɓa ja óŋ gúl gɩrbétéké sɩɛrʋ,
ɓa gɛnnɛ wɩ cɔ́nnɛ́,
ɓa naasɛ má wɩ ŋmɛ́nnɛ́.
22 Ɩ ɔ́ɔ́ ɓa yóó dí,
kuóre dɩtɩ́llɛ rɩ́ duowa,
a a ɓa tɩ́llɩ́wɔ́ kílo dɩtɩ́llɛ, a mʋ́ yákwɔ́ susúbɔnnɛ mɛ́,
ɓa yóó dí Sɩyɔŋ kuóro Ɛsɩbɔŋ tɔ́ɔ́,
arɩ́ Basaŋ kuóro Ɔgɛ tɔ́ɔ́.
23 Ɩ ɔ́ɔ́ ɓa bɛlɛ pul kɩ́ŋkáŋ a nɛ bána nyúú caŋwʋllɛ.
Ɩ kéŋwó zʋ tɔ́ɔ́ ná,
ɩ fa há bʋ́lɛ́ pɔ́wɔ́ naabálwa rɩ́ sɩ́ pii pɔ́wɔ́ rɩ́wɔ́ tɩ́llʋ́.
24 Ɓa bɛlɛ zʋ́ tɔ́ɔ́ ná a tɩ́llʋ́,
ɩ múúri Kanaŋ tɔ́ɔ́ nɩɛ ɓa sɩ́ɛ́ mɛ́,
ɩ ɔ́ɔ́ ɓa yoo dí tɔ́ɔ́ ná kuóre rɩ́wɔ́ nɩɛ,
a nʋ́ɔ́sɩ́wɔ́ ɛ́ ná ɓa há có.
25 Ɩ ɔ́ɔ́ ɓa yoo la tɔ́sɔkɛ́rɛ,
a yoo la tíé há kéŋ kɔrɔ,
a la jɩɩsɛ há súé rɩ́ oŋwere duó wuu a tɩ́llɩ́wɔ́,
rɩ́ vile ɓá há lúé,
rɩ́ víínyi baksɛ rɩ́ ólíívi baksɛ,
arɩ́ tunɔnɛ́ náŋa ɓɩkana;
ɓa dí a vɔksɛ a vʋ́,
ɩ zílzeno ná yɩr mɛ́, ɓa ná wer.
26 Amá arɩ́ ɛ́ wuu, ɓa bɩ́ɩ́lɔ́ ká cɩ́nɩ́ mɛ́.
ɓa bírwɔ́ har nɛ́ cáásɩ́ wɩ́bilé ná,
ká ɓʋ́ʋ́sɩ́ wɩ́laabʋlla ná fa há cáánɩ́wɔ́ rɩ́wɔ́ bɩr kóí rɩ́,
ɓa vɔ́ɔ́ ká aa zɔ́kɩ́ mɛ́.
27 Ɛ́ nɛ́ tɛ,
ɩ kɛ́sɩ́wɔ́ héwó dɩŋdɔma nɛ́sɛ mɛ́
ɓa fa bɩ́bɛ́ŋsɩ́wɔ́,
amá ɓa wɩɩla tɛ́ŋ mɛ́,
ɓa ŋmɔ́wɛ́ búŋse héí mí;
ɩ baa ké bána nyúú ká nɩ́wɔ́ cááse,
ɩ tɩ́ŋɩ́ cólle mí, a tʋ́mɩ́ latáára,
ɓa ko láwɔ́ tá ɓa dɩŋdɔma nɛ́sɛ mɛ́.
28 Amá, ɓa há kúé mɩŋ tɛŋfɩ́ɛ́l mɛ́,
ɓa báá púló aá tʋŋ bɔ́ŋbɔ́ŋ ɩ sɩ́ɛ́ mɛ́,
ɛ́ nɛ́, ɩ píwó hé ɓa dɩŋdɔma nɛ́sɛ mɛ́, ɓa bɛ́ŋsɩ́wɔ́ wérí.
Ɓa baa púl a ŋmɔwɛ búŋse héí mí;
ɩ baa ké bána nyúú ká nɩ́wɔ́ búŋse;
a tɩ́ŋɩ́ cólle mí,
ɩ láwɔ́ ta naasɩ́ ɓɩkana.
29 Ɩ bʋ́lɔ́ pɔ́wɔ́ rɩ́wɔ́ bɩrko tɩ́ŋɩ́ wɩ́bilé,
amá ɓa nyʋ́kwɔ́ tɩɩ,
a vɛ, a wɩ́ɩ́ kɩ́ŋse ná tɩ́ŋɛ́,
a bɩ́ɩ́lɛ rɩ́wɔ́ sáŋɩ́ wɩ́makɛ́,
ká ɓa nɩ́ɩ́ pá nɛrɔ ná wuu háá tɩ́ŋwɔ́, waana.
Ká ɓa bɩ́ɩ́lɛ,
a dúóríwó baŋcɩllɛ,
a vɛ rɩ́wɔ́ zízílí.
30 Bɩŋsɛ ɓɩkana nɛ́,
ɩ dí nyamma ɓa wɩ́ɛ́ mɛ́,
ɩ píí sabɩɩna héí wɩ́laabʋlla mɛ́ ɓa cááníwɔ́,
amá ɓa wɩ zésé.
Ɛ́ nɛ́, ɩ píwó hé duhʋɔra nɛ́sɛ mɛ́.
31 Ɩ sawér zeno ná sɩɛrʋ,
ɩ wʋ́ɔ́ ɓʋ́ʋ́sɛ tenni;
ɩ wʋ́ɔ́ vɛ́ɛ́ tá, bee wɩ́ɛ́, ɩ ká susufáárɔ rɩ́ cólle Wɩɩsɛ nɛ́.
32 Ká mʋ́l néé mí, á Wɩɩsɛ
ɩ ká Wɩɩsɛ ná há zénó, a a bibár, a mɔ rɩ́wɔ́ fɩ́fɛ́ɛ́,
ɩ cɩ́nɔ́ tɩ́kɩ́ nʋtʋmɛ rɩ́ tékétéké,
ɛ́ wɩ́ɛ́, sɩ́ bel guoni wɩɩla ná há pérírá,
arɩ́rá kuóre, rɩ́rá sɩ́dííre, á vʋk'ɔɔsa, á wɩ́laabʋlla, á ánáwa arɩ́rɩ́ nɩɛ wuu,
a pɔ́ Asiiri kuoré tɛ́ŋ wuu mí,
a kaa ko aá lɛ zaa.
33 Amá, wɩ́ɛ́ nyáŋ wuu há pérírá,
ɩ tʋ́ŋ táŋa párá,
ká á é, á tʋŋ sahɔɔ.
34 Á kuóre rɩ́rá sɩ́dííre,
á vʋ́k'ɔɔsa rɩ́rá ánáwa,
wɩ́ɩ́ wɩ́bilé ná tɩ́ŋɛ́;
a wɩ́ɩ́ kíŋse tɩ́ŋɛ́;
rɩ́rɩ́ wɩ́makɛ́ ná ɩ há píé pɔ́wɔ́.
35 Tɛ́ŋ ná mɛ́, ɩ há ɛ́ɛ́ ɓa kéŋwó tɩɩ tɔ́ɔ́ tɩ́llɛ mɛ́,
ɩ wɩ́were ɓɩkana ná ɩ há ɛ́ɛ́ pɔ́wɔ́ sɩɛrʋ,
tɔ́zeno ná há kéŋ kɔrɔ, a mɩ́ŋwɔ́ sɩ́ɛ́ mɛ́,
ɓa wɩ́ɩ́ ɓáárɛ́,
a wʋ́ɔ́ wɩ́bɔmɔ má ɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ tá.
36 Nóú ní, á zaa ká yósi ní!
Tɔ́ɔ́ ná ɩ há píé párá ánáwa,
rɩ́wɔ́ dúú tunɔkana, a tɩ́llʋ́ sɩɛrʋ oŋwere,
róŋ ní á bɩ́rmɛ́ yósi!
37 Á wɩ́bɔma wɩ́ɛ́,
ɩ ɔɔ kuóre dí dóé á mɛ́,
ká tɩ́llɛ tɔ́ɔ́ ná tunɔnɔ,
a dí dóé á nyúú, ká tɩ́llɩ́rá pʋsɛ,
ká á dídí wɩɩla ɓɩzeno!