16
1 Ɓa kéŋ Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ dáka ná zʋ táŋtɛ ná Davidi há ɛ́ɛ́ ɓa ciki sɩɛrʋ, a bílú dɩhɩ̃́ ná ɓa há bɩ́rmɛ́ bílú mí. Ká ɓa sɩɛ́ ɓʋ́ʋ́sɛ pʋsɛ a ɔsɛ Vʋkfíse rɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l vʋka, a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ. 2 Davidi há ɔ́sɛ́ vʋkfíse rɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l vʋka ná ko tenni, ʋ hé bárka pá nɩɛ, Nyuutɩna Wɩɩsɛ yɩr mɛ́. 3 Ká a, ɓa lɩ́sɛ ɓɩdííle a ɓaa pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ wuu, báála rɩ́ háála, ɓa nɛ́ŋ wuu ná dɩpɛ́ŋ balá, tunɔnɔ ɓa háá yɩrɛ datɛ dúŋ balá, arɩ́ ɛllɛnɔŋhɩlɛ́ dúŋ balá.
Levi dunɩɛ dɛ́nnɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ
4 Ká Davidi sɩɛ́ lɩ́sɛ Levi dunɩɛ náŋa há ka gɔkɛ, ɓa la Nyuutɩna Wɩɩsɛ dáka ná sɩ́ɛ́ a dɛ́nnɛ́ Nyuutɩna Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ, a bʋʋ́ mɛ́, a píŋsú. 5 Asafɛ nɛ́ kɔ́wɔ́ nyúútɩ́na, Zakari tʋkɛ́. Yeyɛl rɩ́ Semɩramɔtɛ rɩ́ Yehɩɛl rɩ́ Matitiya rɩ́ Eliyaabɛ rɩ́ Benaya, Obɛɛd'Edɔmmɛ rɩ́ Yehɩɛl ɓa nɛ́ ká ceŋsi rɩ́ gbaŋceŋsi dúdúúre, ká Asafɛ dúdú kuléŋléŋwa. 6 Vʋk'ɔɔsa Benaya rɩ́ Yahazɩɛl nɩ́ɩ́ mu nyɩ́sɛ Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ dáka ná sɩ́ɛ́ tɛ́ŋ wuu mí. 7 Ɛ́ kal nɛ́, Davidi púl a lɩ́sɛ Asafɛ rɩ́rʋ́ maábináŋa, ɓa dɛ́nnɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ. 8 Ɓa sɛ́: Ɩ́ dɛ́nnɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ,
ɩ́ píŋsú yɩr,
ɩ́ a rɩ́ nɩɛ wuu zɩ́mʋ́ tʋtʋ́ŋzeŋsi.
9 Ɩ́ yɩɩ yɩɩla a bʋ́ʋ́ mɛ́,
a dú gɔkɛ cɩksɛ a dɛ́nnʋ́!
Ɩ́ bɩ́ɩ́nʋ́ wɩ́nyáŋsɛ wuu wɩ́ɛ́!
10 Ɩ́ a nyʋ́kɔ́, a tɩŋʋ́ yɩr ná há kɔ́ʋ́ dʋ́ŋɔ wɩ́ɛ́,
Nɩɛ ná háá ja Nyuutɩna Wɩɩsɛ,
ɩ́ jɩ́jʋ́ɔ́sɛ!
11 Ɩ́ ja Nyuutɩna Wɩɩsɛ
rɩ́rʋ́ dóé; ɩ́ jɔ́ʋ́ tɛ́ŋ wuu mí!
12 Ɩ́ bɩɩnɛ wɩ́nyáŋsɛ ná, ʋ há ɛ́ɛ́ wɩ́ɛ́,
ʋ wɩ́nyɩnɛwa, arɩ́rʋ́ʋ́ sarɩ́yawa díí wɩ́ɛ́.
13 Ɩ́ é Ɩzɩrayɛl dunɩɛ há kɔ́ʋ́ tʋtʋnna, ʋ duo nɩɛ
ɩ́ é Zakɔbɛ bɛlɛ ná, ʋ há lɩ́sɛ́!
 
14 Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ kárá Wɩɩsɛ,
ʋ nɩ́ɩ́ dí sarɩ́ya tíé nyúú wuu mí.
15 Tɛ́ŋ wuu mí, ɩ́ líísíwa tɩɩ, ʋ nʋtʋmɛ ná wɩ́ɛ́,
ʋ wɩ́bʋl ná ʋ há bílé pá woó woówa bʋ́ɩ́,
16 nʋtʋmɛ ná ʋ há bílú rɩ́ Abɩrahaŋ pɛ́kɛ,
ká ŋmɩ́ɛ́sɛ pá Ɩzakɛ;
17 a a, ʋ a wɩ́bilí pá Zakɔbɛ,
ká a nʋtʋmɛ ná há waá giri pá Ɩzɩrayɛl,
18 a bʋlɛ́:
«Ŋ sɩ́ pi Kanaŋ tɔ́ɔ́ pɛ́ɩ́,
rʋ́ʋ́ ɛ́ɩ́wa tɩ́llɛ.
 
19 Ɩ́ fa wɩ kaŋ,
ɩ́ múúró,
a a zʋ́zʋ́llɛ ɛ́ tɔ́ɔ́ mɛ́.
20 Ɓa faá lɛ́ tɔ́ɔ́ nɔ́ŋɔ mɛ́, a mʋ́ nɔ́ŋɔ,
a lɛ kuótɔ́ɔ́ mɛ́, a mʋ́ ké kuótɔ́ɔ́ nɔ́ŋɔ mɛ́.
21 Amá Wɩɩsɛ wɩ sáŋɛ́, rɩ́ nɛ́ŋ walmɩ́wɔ́,
ɓa wɩ́ɛ́, ʋ gáásɛ wɩ́ɛ́ kuóre rɩ́ bʋlɛ́:
22 Ɩ́ sɩ́ŋ nɩlɩ́sɛ mɛ́ tɩ́kʋ́,
ɩ́ sɩ́ bɔ́ŋbɔ́ŋ píí áŋ wɩ́laabʋlla mɛ́!
23 Tíé nyúú nɩɛ wuu,
ɩ́ bɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́,
ɩ́ bʋlʋ́ laátɛ́ɛ́ labáárɩwero wɩ́ɛ́,
tɛ́ŋ wuu mí!
24 Ɩ́ bʋlʋ́ píŋ wɩ́ɛ́ duo wuu sɩɛrʋ,
ɩ́ césú wɩ́nyáŋsɛ, a pá nɩɛ wuu!
25 Bee wɩ́ɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ
zeno, a mɔ dɛ́nnɛ́,
ʋ mɔhɔ̃ rɩ́wɔ́ fɔ́ʋ́ héwíŋ,
a kɩ́llɛ wɩŋsa wuu;
26 Bee wɩ́ɛ́, duowa ná náŋa wɩŋsa wuu
ká nyɛnnɛ,
amá Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ á bána.
27 Ʋ nɛ́ tɛ́
kuorí rɩ́ píŋ,
ʋ dɩmɩnɩ́,
dóé rɩ́ satɔrɔ́ mɩŋ róŋ!
 
28 Tíé nyúú nɩɛ wuu, ɩ́ bɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́,
ɩ́ pi dóé rɩ́ píŋ a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ.
29 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ píŋsi Nyuutɩna Wɩɩsɛ yɩr,
ɩ́ kánɩ́wa pállɛ zʋ Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́,
ɩ́ ɓírmi Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́,
rʋ́ʋ́ nɛ́ kúó mákʋ́ nɛ́rɩ́!
30 Tíé nyúú nɩɛ wuu, ɩ́ vaklʋ́ sɩ́ɛ́!
ʋ nɛ́ ɛ́ tié cɛ́ wérí, a waá zíksi.
31 Bána nyúú onni, ɩ́ jɩ́jʋɔsɛ,
tíé nyúú nɩɛ, ɩ́ a satɔrɔ!
ɩ́ bʋl pá duo wuu nɩɛ:
Rɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ ká kuóro!
32 Rɩ́ mʋʋ dɔ́ŋ arɩ́rʋ́ sɩɛrʋ onni wuu!
ká rɩ́ tíé má rɩ́rʋ́ daha onni wuu a satɔrɔ́.
33 Baka tunni,
ɩ́ jɩ́jʋɔsɛ,
Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́,
bee wɩ́ɛ́, ʋʋ́ kó rí rʋ́ʋ́ dí tíé sarɩ́ya nɛ́.
 
34 Ɩ́ dɛnnɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ,
bee wɩ́ɛ́, ʋ wéró,
ʋ cólle wɩ tokó kené.
35 Ɩ́ bʋlɛ́: Á laataarɔ Wɩɩsɛ, lárá ta,
a rá hé náŋa mɛ́, rɩ́ɩ́ lará tá duhʋ́ɔ́ra nɛsɛ mɛ́,
a makɛ rá bɩ́ɩ́ yɩr ná há kɔ́ʋ́ dʋŋɔ mɛ́,
ká rɩ́ɩ́ yɩr ná mɛ́ bɩɩ, a yɩr párá!
36 Rɩ́ píŋ pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ,
tɛ́ŋ rɩ́ tɛ́ŋ wuu mí.
Ɛ́ nɛ́ nɩɛ wuu sɛ́: Amɩɩ! Ká píŋsi Nyuutɩna Wɩɩsɛ!
37 Ká Davidi sɩɛ́ a Asafɛ rɩ́rʋ́ maábináŋa mɩŋ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ dáka laka, aá tʋŋ tɛ́ŋ wuu mí, anɛ ɛ́ ɓa há mɔhɛ̃ rɩ́wɔ́ a kal wuu. 38 Obɛɛd'Edɔmmɛ há ká Yedutuŋ bio arɩ́ Hosa rɩ́wɔ́ maábináŋa mɛɛ́sɩbotoro rɩ́ córí (68) nɛ́ ká dáka ná pʋ́pɔ́ɔ́ra.
39 Davidi sɩɛ́ lɩ́sɛ vʋk'ɔɔsɔ Sadɔkɛ rɩ́ vʋk'ɔɔsa náŋa há kɔ́ʋ́ maábináŋa, rɩ́wɔ́ tʋ́tʋŋ Nyuutɩna Wɩɩsɛ táŋtɛjaa ná tʋtʋmɛ́, Gabaɔŋ Wɩɩsɛ dɩcʋɔlɩ́ jaa ná sɩɛrʋ. 40 Tɛ́ŋ wuu mí, ɓa nɛ́ mɔhɛ̃́ rɩ́wɔ́ ɓʋ́ʋ́sɛ pʋsɛ, a ɔsɛ vʋk'físe koro daha, cɩ́cʋɔ rɩ́ gbaanɛ wuu. A tɩŋ wɩ́ɛ́ ná wuu Nyuutɩna Wɩɩsɛ wɩ́bilé há mákɛ́ pá Ɩzɩrayɛl. 41 Hemaŋ rɩ́ Yedutuŋ ní, ɓa lɩ́sɛ súúríwó mí, arɩ́ nɩɛ ná ɓa há lɩ́sɩ́wɔ́, a pʋ́ŋsɩ́wɔ́ yɩra rɩ́wɔ́ dɩ́dɛnnɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ: Bee wɩ́ɛ́, ʋ cólle wɩ tokó kené! 42 Hemaŋ rɩ́ Yedutuŋ nɩ́ɩ́ mu nyɩ́sɛ, aá dú kuléŋléŋwa arɩ́ Wɩɩsɛ yɩɩla cɩ́ksɛ náŋa. Yedutuni bɛlɛ é fa ká dánnʋpɔ́ɔ́ra nɛ́. 43 Ɛ́ har mɛ́, Ɩzɩrayɛl nɩɛ wuu bɩrɔ mʋ́ jɩɩsɛ. Ká Davidi má bɩrzʋ, rʋ́ʋ́ hóú jaa nɩɛ nyúú bárka.