Ooze há dí Ɩzɩrayɛl kuorí arɩ́ Samari lɛ́ɛ́ wɩ́ɛ́
17
1 Ahaazɛ há dí Ziida kuorí, ʋ bɩŋsɛ fí arɩ́ bɛllɛ nyúú mí ní, ká Ela bio Ooze má dí Ɩzɩrayɛl kuorí Samari mí, bɩŋsɛ nɛ́mɛ́. 2 Ʋ ɔ́ɔ́ zɔkɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩɛrʋ, amá ʋ wɩ Ɩzɩrayɛl kuóre ná há lɔ́ʋ́ sɩ́ɛ́ peré. 3 Asiiri kuóro Salmanazaarɛ kúó yo Ooze, a wollú. Ooze túŋ loŋpó pɔ́ʋ́. 4 Amá Asiiri kuóro kɩ́ɛ́lɔ zɩŋ rɩ́ Ooze kéŋ wɩ́ɩ́ rɛ́ cɩ́nʋ́ mɛ́. Ʋ fa tʋ́ŋ nɩɛ Ezipiti kuóro Soo rí, ká vɛ rʋ́ʋ́ túŋ loŋpó ná a pá Asiiri kuóro anɛ ɛ́ ʋ válɛ́ aá túŋ bɩ́na wuu. Asiiri kuóro a ɓa ka Ooze vɔwɛ rɩ́ bɛ́ŋzɛllɛ a tɔ́ bɩnajaa. 5 Ká cɛ́ tɔ́ɔ́ ná wuu mí, a cɛ́ Samari mí a tɔ́ʋ́ hé bɩŋsɛ botoro. 6 Ooze há dí kuorí, ʋ bɩŋsɛ nɛ́mɛ́ nyúú mí ní Asiiri kuóro lá Samari. A kɛsɛ Ɩzɩrayɛl nɩɛ a kaa mʋ́ Asiiri, a a ɓa ké Hala, Habɔɔrɛ ná há ká Gozaŋ polo mí, arɩ́ Medi dɩtɩ́llɛ́ tɔ́nɛ mɛ́.Wɩ́ɛ́ ná há tɛ́ Ɩzɩrayɛl dɩtɩ́llɛ zɔkɛ
7 Ɩzɩrayɛl nɩɛ há ɛ́ɛ́ zɔkɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́, ɓa Wɩɩsɛ ná há láwɔ́ tá Ezipiti kuóro Faarɔŋ nɛ́sɛ mɛ́, a káŋwɔ́ lɛ ɛ́ tɔ́ɔ́ mɛ́, ɛ́ nɛ́ tɛ́ wɩ́ɛ́ nyáŋ wuu péríwó. Bee wɩ́ɛ́, ɓa fáá fá venni náŋa hewíŋ. 8 Ná Ɩzɩrayɛl kuóre fá háá tʋ́mʋ́ ná: Ɓa tɩ́ŋ duowa ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ fá ha kiré ká la tɔ́ɔ́ ná pɔ́wɔ́ wɩ́bile. 9 Ɓa féŋso tʋ́ŋ wɩ́ɛ́ ná ɓa há wɩ mɔhɛ̃́ rɩ́wɔ́ tʋ́ŋ, a cɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɓa Wɩɩsɛ mɛ́. Ɓa lɩ́sɛ venni dɩɓáárɛ́ tɔ́nɛ wuu mí, pʋpɔ́ɔ́ra dɩhɛ̃́ ná há mɩ́ŋ zekɛ́rɛ daha, arɩ́ tɔ́nɛ ná wuu ɓa há sɔ́ zeŋe kíl mí. 10 Ɓa cɔ́ŋsɛ dɔ́wʋ́ɓáárɛ arɩ́ dápékise dúŋduoŋ wuu daha arɩ́ tulɔ́ɔ́ é wuu mʋ́l aá ɓaarɛ. 11 Ɓa nyɩ́kɛ tulaaléwa dɩɓáárɛ́ ná wuu mí, anɛ duowa ná naŋá Nyuutɩna Wɩɩsɛ fa há kíríwó ká la tíé ná a pɔ́wɔ́ há tʋ́ŋ ɛ́. Ɓa tʋ́ŋ wɩ́lɔrɛ́ a cɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́. 12 Ɓa ɓáárɛ venni, ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ fa bʋlɔ́ pɔ́wɔ́ a bʋlɛ́: «Ɩ́ sɩ́ ɛ́ tʋ́mʋ́ rɛ́». 13 Nyuutɩna Wɩɩsɛ fa tɩ́ŋʋ́ wɩ́laabʋlla wuu mí arɩ́ muulináára wuu mí, a bʋl pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ arɩ́ Ziida nɩɛ rɩ́wɔ́ káŋwɔ́ tɩɩ a bʋlɛ́: «Ɩ́ tɛ́ɩ́wa malbɔmɔ, ká tɩ́ŋɩ́ŋ kíŋse ná rɩ́rɩ́ŋ wɩ́makɛ́ ná há mɩ́ŋ wɩ́bile kɛnɔ ná sɩɛrʋ, ŋ há píé pɛ́ɩ́wa ánáwa, a tɩ́ŋɩ́ŋ wɩ́bʋlla ná há káŋ tʋtʋnna mɛ́.» 14 Amá ɓa vɔ́ɔ́ rɩ́wɔ́ zesi wɩ́ɛ́ ná ɓa fa há bʋlɛ́ aá pɔ́wɔ́. Ɓa tʋ́ŋ nyúduo anɩ́wɔ́ ánáwa ná fa há tʋ́ŋ nyúduo ɛ́, a wɩ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɓa Wɩɩsɛ lɛ́ɛ́ dí. 15 Ɓa fa vɛ́ Wɩɩsɛ wɩ́makɛ́, a vɛ nʋtʋmɛ ná ʋ fa há bílú rɩ́wɔ́ ánáwa pɛ́kɛ arɩ́rʋ́ cáánɛwa ná ʋ fa há píé pɔ́wɔ́, ká kir tɩŋ oŋyɔ́ɔ́wa mɛ́, a tɩɩ kó bɩrmɛ oŋyɔ́ɔ́wa. Ɓa píwó laka duowa ná nabulle, ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɛ́ rɩ́wɔ́ sɩ́wɔ́ césú. 16 Ɓa vɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɓa Wɩɩsɛ wɩ́makɛ́ ná wuu tɩŋɛ́, ká cʋ́ɔ́rɛ nɔwiisi bɛllɛ; a cɔ́ŋsɛ dáɓaarɩ́ balá ká ɓírmi bána nyúú caŋwʋllɛ sɩ́ɛ́, a ɓaarɛ veno Baal má. 17 Ɓa físíwó heŋbólli arɩ́wɔ́ tolé a ɔsɛ vʋka, a tʋŋ tɩ́tarɩ́ arɩ́ vʋrɩ́. Ɓa tʋ́ŋ wɩ́bɔma Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́ mɛ́, a a ʋ cɔ́ɛ́ wɛ. 18 Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ dí cɔ́ɛ́ kɩ́ŋkáŋ Ɩzɩrayɛl nɩɛ nyúú; a kíríwó ɓa kɛ́kʋ́ mɛ́, a mʋ́ dɩbólí. Ziida jɩmʋ́l dʋŋɔ nɛ́ kúé káánɛ. 19 Amá Ziida jɩmʋ́l nɩɛ má wɩ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɓa Wɩɩsɛ kíŋse ná tɩ́ŋɛ́, ká má tɩŋ wɩ́bilé ná Ɩzɩrayɛl nɩɛ fa há bilé ní. 20 Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ bɩ́rʋ́ har tɛ Ɩzɩrayɛl dunɩɛ wuu, a hɩ́ɩ̃́sɩ́wɔ́, a píwó hé kaafórdííre nɛ́sɛ mɛ́, ɓa kírwó ɓa kɛ́kʋ́ mɛ́. 21 Tɛ́ŋ ná mɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ há cɔrɛ Ɩzɩrayɛl lɩ́sɛ Kuóro Davidi dɩtɩ́llɛ mɛ́, Ɩzɩrayɛl nɩɛ bíl Nebatɛ bio Zerobʋwamɛ nɛ́ ʋ ɔ́wɔ́ kuóro. Ʋ nɛ́ sɩɛ́ fa ɛ́ɛ́ ɓa tá Nyuutɩna Wɩɩsɛ tɩ́ŋɛ́, ká tʋŋ wɩ́bɔmɔ ná há zénó. 22 A pɔ́ ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, Ɩzɩrayɛl nɩɛ césí wɩ́bɔma ná wuu Zerobowamɛ fa há ɛ́ɛ́, ɓa wɩ cʋ́rɛ́ ká táwɔ́. 23 Nyuutɩna Wɩɩsɛ gúl, ká a ɓa kɛ́kʋ́ mɛ́ mʋ́ dɩbólí anɛ ɛ́ ʋ fa há bʋlɛ́ a tɩ́ŋʋ́ tʋtʋnna wɩ́laabʋlla mɛ́. Asiiri nɩɛ kɛ́sɛ Ɩzɩrayɛl nɩɛ a káŋwɔ́ kɛ́kɩ́wɔ́ tɔ́ɔ́ mɛ́, a káŋwɔ́ mʋ́ Asiiri, ɓa káánɛ ráŋ a ko aá lɛ́ zaa.
Samari tɩ́náwa mʋ́kúr
24 Asiiri kuóro ɔ́ɔ́ Babɩlɔnɛ, rɩ́ Kuta, rɩ́ Ava, rɩ́ Hamatɛ arɩ́ Sefarvayimi nɩɛ ko ké Samari tɔ́nɛ mɛ́, Ɩzɩrayɛl nɩɛ gbel mí. Ɛ́ nɩɛ nɛ́ lá Samari dɩtɩ́llɛ, a kéŋwó tɔ́nɛ sɩɛrʋ. 25 Amá ɓa Samari dɩtɩ́llɛ púlé kené mí, ɓa fá wɩ Nyuutɩna Wɩɩsɛ héwíŋ fá; ɛ́ nɛ́ tɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ yíkí kɩ́ŋkánáwa a héwó mí, ɓa ɓʋ́ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́. 26 Ɛ́ nɛ́ ɓa bʋl pá Asiiri kuóro a bʋlɛ́: «Duó ná nɩɛ ɩ há kɛ́sɛ́ ko bíl Samari tɔ́nɛ ná mɛ́, ɓa wɩ tɔ́ɔ́ wɩɩsɛ ná ɓáárɛ́ ɛ̃. Ɛ́ wɩɩsɛ nɛ́ yíkí kɩ́ŋkánáwa a héwó mí, ɓa ɓʋ́ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́, bee wɩ́ɛ́, ɓa wɩ ɛ́ ná ɓa háá ɓaarɛ tɔ́ɔ́ ná wɩɩsɛ ɛ̃.» 27 Asiiri kuóro pá ŋmɛ́nɔ, a bʋlɛ́: «Ɩ́ a rɩ́ vʋk'ɔɔsa ná ɩ́ fa há kɛ́sɛ́ a mʋ́ yomí sɩɛrʋ nɔŋɔ, mʋ́ ké ráŋ, a makɛ tɔ́ɔ́ ná wɩɩsɛ ɓaarɛ́ pɔ́wɔ́.» 28 Ɛ́ nɛ́ Samari nɩɛ vʋk'ɔɔsa ná ɓa fa há kɛ́sɛ́ a mʋ́ yomí, ɓa sɩɛrʋ nɔ́ŋɔ bɩrko ké Bɩtɛl mɛ́, aá karmɩ́wɔ́ ɛ́ ná ɓa há mɔhɛ̃́ rɩ́wɔ́ ɓaarɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ.
29 Amá, duó wuu fa mɔ́ʋ́ wɩŋsa, a bíl dɩɓáárɛ́ jɩ́ɩ́sɛ ná Samari nɩɛ fa há sɔ́ɛ́ sɩɛnnɛ. Nyɛ́ nɛ́ duó wuu tʋ́ŋ tɔ́nɛ ná ɓa há kéné mí. 30 Nɩɛ ná há lɛ́ Babɩlɔɔnɛ a ko, ɓa má veno Sukɔtɛbenɔtɛ, ɓa ná há lɛ́ Kuta ko, ɓa má má veno Nɛrgal, ɓa ná há lɛ́ Hamatɛ a ko, ɓa má má veno Asima veŋgúle, 31 ɓa ná há lɛ́ Ava, ɓa má venni Nibaazɛ arɩ́ Tarɛtakɛ. Ká nɩɛ ná há lɛ́ Sefarvayimi é píwó bɛlɛ má tɩɩ nɛ́ a físi, aá pɔ́wɔ́ venni Adiramelɛkɛ arɩ́ Anamelɛkɛ. 32 Ɓa faá ɓaarɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ má. Ɓa lɩ́sɛ nɩɛ ɓa sɩɛrʋ rɩ́wɔ́ a vʋ́k'ɔɔsa rɩ́wɔ́ ʋ́'ɔsɛ vʋka ɓa yɩr mɛ́, venni jɩɩsɛ sɩɛnnɛ. 33 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɓa faa ɓaarɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ká wʋ́ɔ́ venni ná má ɓaarɛ́ tɛ́, anɛ ɛ́ ɓa fa há tʋŋwɔ́ tɔ́nɛ ná ɓa há lɩ́ɛ́ mɛ́.
34 Ɓa ha mɩŋ ɛ́ kíŋse bɩ́nɛ́wa sɩɛrʋ arɩ́ zaa wuu ɓa wɩ Nyuutɩna Wɩɩsɛ héwíŋ fá. Ɓa wʋ́ɔ́ tɩɩ wɩ́makɛ́ arɩ́wɔ́ tɩɩ kíŋse ná tɩ́ŋ. Ɓa wɩ wɩ́bile ná rɩ́ wɩ́makɛ́ ná Nyuuɩna Wɩɩsɛ há pʋ́ŋsɛ pá Zakɔbɛ bɛlɛ tɩŋ, Zakɔbɛ ná ʋ fa hoú yɩrɛ Ɩzɩrayɛl ráŋ. 35 Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩɛ́ fa bíl nʋtʋmʋ ʋ rɩ́ Zakɔbɛ dunɩɛ pɛ́kɛ, ká bʋl nyɛ́ a pɔ́wɔ́: «Ɩ́ sɩ́ wɩŋsa náŋa ɓaarʋ́; ɩ́ sɩ́wɔ́ sɩ́ɛ́ ɓírmú; ɩ́ sɩ́wɔ́ ɓaarʋ́, a sɩ́ vʋka má ɔ́sɩ́ pɔ́wɔ́. 36 Ŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ há lɩ́sɩ́wa Ezipiti mí, a tɩ́ŋɩ́ŋ dóé zeno arɩ́rɩ́ŋ vadóé mí, ŋ dʋ́ŋɔ nɛ́ mɔhɛ̃ rɩ́ɩ́wa ɓɩ́ɓaarɛ. Ŋ sɩ́ɛ́ nɛ́ mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́wa ɓírmi, ŋ nɛ́ mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́wa ɔsɛ vʋka pá. 37 Ɩ́ zíl wɩ́makɛ́ ná rɩ́ kíŋse ná, rɩ́ wɩ́bilé ná, arɩ́ ŋmɛ́ŋsɛ ná ŋ há pʋ́ŋsɛ a pɛ́ɩ́wa tɛ́ŋ wuu mí. Ɩ́ sɩ́ wɩŋsa naŋá ɓaarʋ. 38 Ɩ́ sɩ́ nʋtʋmɛ ná ŋ há bílíŋ rɩ́rɩ́ɩ́wa pɛ́kɛ mɛ́ sʋ́llʋ́: Ɩ́ sɩ́ wɩŋsa naŋá ɓaarʋ. 39 Amá ŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ dʋŋɔ léŋ ní mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́wa ɓaarɛ, bee wɩ́ɛ́, ŋ nɛ́ sɩ́ lɛ́ɩ́wa tá ɩ́ dɩŋdɔma wuu nɛ́sɛ mɛ́.» 40 Amá ɓa wɩ zésé; ká ha tɩ́tɩ́ŋwɔ́ kíŋse bɩ́nɛ́wa ná. 41 Ɛ́ duowa faá ɓaarɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ká há cɩ́cʋɔlɩwɔ́ venni má. Ɓa ánáwa há tʋ́ŋ ɛ́ ná, ɓa bɛlɛ arɩ́wɔ́ bɛlɛ má bɛlɛ haá tʋŋ ɛ́ nɛ́, a ko aá lɛ zaa wuu.