Ɓa kéŋ Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ dáka ná zʋ Wɩcʋɔlɩjɩzeno
8
1 Ɛ́ nɛ́ kuóro Salomɔŋ yɩ́rɛ Ɩzɩrayɛl nɩhɩ́ɛ̃́sɛ, rɩ́ jɩmʋ́ʋ́la nɩhɩ́ɛ̃́sɛ, rɩ́ Ɩzɩrayɛl jɩtɩ́náwa ná, ɓa kóú dɩhɩ̃́ Zerizalɛmɛ mɛ́, rɩ́wɔ́ pi Nyuutɩna Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ dáka ná Sɩyɔŋ mɛ́, Davidi zʋ́ɔ́ mɛ́, a kaa mʋ́ bil Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná sɩɛrʋ. 2 Ɛ́ nɛ́ Ɩzɩrayɛl báála wuu ko kuóro Salomɔŋ dɩhɩ̃́ tɛ́ŋ ná mɛ́ ɓa háá díwó cana, caŋsɛ balpɛ nyúú mí ɓa háá yɩ́rɛ Etanimi sɩɛrʋ. 3 Ɩzɩrayɛl nɩhɩ́ɛ̃́sɛ ná há kúé, Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa cɩ́ɩ́nɛ nʋtʋmɛ dáka ná, 4 arɩ́ táŋtɛ ná ɓa háá ciké arɩ́ ɓɩɛ ná wuu há mɩŋ táŋtɛ ná sɩɛrʋ. Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa arɩ́ Levi duo nɩɛ nɛ́ cɩ́ɩ́nɛ ɓɩɛ ná.5 Ká kuóro Salomɔŋ arɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná wuu há kúé hé náŋá mɛ́, ʋ laka, dáka ná sɩ́ɛ́, ɓa ɓʋ́ pieŋse rɩ́ bʋnnɛ arɩ́ nɛsɛ ɓɩkaná, nɛ́ŋ há wʋ́ɔ́ wó dɩɩsɛ. 6 Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa ka Nyuutɩna Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ dáka ná ko zʋ Wɩɩsɛ dʋŋɔ dɩmɩnɩ́, a bílú dɩbilí, onni ná há nɩhɩ̃́ Wɩɩsɛ málkawa kiŋkeru mʋ́l. 7 Onni ná há nɩhɩ̃́ Wɩɩsɛ málkawa kiŋkeru ná há jɛ́rɛ́, tɔ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ dáka ná dɩbilí mí, rɩ́ nʋtʋmɛ dáka ná mɛ́ arɩ́rʋ́ dagbóru ná ɓa há kené púpú mí. 8 Daasɛ ná fa gbésó wérí. Rɩɩ nɛ́ zʋ́ Wɩɩsɛ dɩmɩnɩ́ ná, ɩɩ́ nówó, amá rɩɩ nɛ́ mɩ́ŋ pʋmmɔ rɩ́, ɩ waá wólli nówó. Daasɛ ná ha mɩŋ ráŋ arɩ́ zaa wuu. 9 Óŋ wuu fa to Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ dáka ná sɩɛrʋ a súúri dɔ́wɩ́pɛ́rsɛ ná bɛllɛ Moyizi há píé hóú sɩɛrʋ Hɔrɛbɛ paalɔ ná mɛ́, tɛ́ŋ ná mɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ há tá nʋɔ pá Ɩzɩrayɛl jamáŋ, ɓa Ezipiti tíé lɩ́ɩ́ har mɛ́.
10 Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa há lɛ́ Wɩɩsɛ dɩmɩnɩ́ ná, duóbána de ko tuwi sú Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná wuu ní. 11 Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa báá wɩ wóllé tʋ́ŋwɔ́ tʋtʋmɛ́, a tɩ́ŋ duóbána ná wɩ́ɛ́, beé wɩɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ píŋ fa sú Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná. 12 Ɛ́ nɛ́ Salomɔŋ cʋɔlɛ Wɩɩsɛ a bʋ́lɛ́:
«Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ sɩ́ɩ́ zʋ́ɔ́ a mɩŋ bíno sɩɛrʋ nɛ́!»
13 Mʋ́l né mí, ŋ sɔ́ Wɩcʋɔlɩjɩzeno há kéŋ yɩr a pɛ́ɩ́.
Ráŋ nɛ́ ɩ sɩ́ mɩŋ a kaá mʋ́ wuu.»
Wɩcʋɔlɩjɩzeno pii pá Wɩɩsɛ wɩ́ɛ́
Bel 2 kuoré wɩ́állɛ 6.12-40
14 Ɩzɩrayɛl jamáŋ fa cíkó, a cɛ́ ɛ́ dɩhɩ̃́, ɛ́ nɛ́ Salomɔŋ bɩ́rɛ cáásɩ́wɔ́, a sʋl Wɩɩsɛ pɔ́wɔ́. 15 Ká báá bʋ́lɛ́: «Ɩ́ dɛnnɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Ɩzɩrayɛl jamáŋ Wɩɩsɛ. Ʋ tá nʋɔ a páŋ áná Davidi, a lo ɛ́ nʋɔ sú. Ʋ fa sɛ́: 16 “A pɔ́ tɛ́ŋ ná mɛ́ ŋ há keníŋ nɩɛ, Ɩzɩrayɛl jamáŋ lɛ Ezipiti tíé mí, ŋ wɩ tɔ́ɔ́ wuu lɩ́sɛ́ Ɩzɩrayɛl jɩmʋ́ʋ́la ná wuu sɩɛrʋ rɩ́wɔ́ sɔ Wɩcʋɔlɩjɩzeno ráŋ rɩ́ŋ mɩ́ŋ ráŋ, amá Davidi ní, ŋ lɩ́sɛ rʋ́ʋ́ bíbélíŋ nɩɛ, Ɩzɩrayɛl jamáŋ mɛ́.”
17 Ŋ áná Davidi faá já rʋ́ʋ́ sɔ Wɩcʋɔlɩjɩzeno a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ. 18 Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋ́l páŋ áná Davidi a bʋ́lɛ́: «Ʋ ká wɩ́wérí rí, ɩ háá jɛɛ́ rɩ́ɩ́ sɔ Wɩcʋɔlɩjɩzeno páŋ. 19 Amá ɩ raá to nɛrɔ ná há sɩ́ sɔ Wɩcʋɔlɩjɩzeno páŋ. Amá ɩ tɩɩ bilʋlɩ́ nɛ́ sɩ́ sɔ ɛ́ Wɩcʋɔlɩjɩzeno páŋ.
20 Salɔmɔŋ baa súúri a bʋ́lɛ́: Nyuutɩna Wɩɩsɛ mʋ́l né mí, ɩ lóú ɩ nʋtalɔ́ nʋɔ sú, ŋ láŋ áná nyúú mí a dí kuorí, anɛ ɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ fa há bʋ́lɛ́, a sɔ Wɩcʋɔlɩjɩzeno má pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ. 21 Ŋ báá wólló ja dɩhɩ̃́, Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná sɩɛrʋ, rɩ́ Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ dáka ná bil ráŋ. Ʋ sɩɛrʋ nɛ́ nʋtʋmɛ dɔ́wɩ́pɛrsɛ́ ná bɛllɛ, Nyuutɩna Wɩɩsɛ há bílé párá ánáwa tɛ́ŋ ná mɛ́, ʋ há kéŋwó kaa lɛ Ezipiti tíé mí, ɓa mɩ́ŋ.»
Salomɔŋ sʋ́l Wɩɩsɛ hé Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná mɛ́
22 Ɛ́ har mɛ́, Salomɔŋ isó a cɛ́ Nyuutɩna koro ná sɩ́ɛ́, a caasɛ Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná wuu há ciké, a ɓɔ́ʋ́ naŋsɛ bána rɩ́ 23 ká cʋɔlɛ Wɩɩsɛ a bʋ́lɛ́: «Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ, wɩɩsɛ wuu to bána nyúú ɛ́rá má tíé mí a mɔ́ɩ́. Ɩ wɩ nʋtʋmɛ ná ɩ há tɛ́ɛ́ pɛ́ɩ́ tʋtʋnna mɛ́ sʋllɛ́, ɩ sɩɛ́ mɩ́ŋ nɩɛ ná há ɛ́ɩ́ yardá, a tɩ́tɩŋ wɩ́ɛ́ ná wuu ɩ há mákɛ́ arɩ́ táŋa, har nɛ́. 24 Ŋ áná Davidi kɛ́ɩ́ tʋtʋnnɔ nɛ́. Zaa, ɩ á wɩ́ɛ́ ná wuu, ɩ há tá nʋɔ pɔ́ʋ́, a bʋ́lɩ́ sɩ́ a. 25 Nyuutɩna Wɩɩsɛ, Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ, ɩ tá nʋɔ a páŋ áná Davidi, rɩ́ nɛrɔ sɩ́ lʋ́ʋ́ dunɩɛ sɩɛrʋ tɛ́ŋ wuu mí, a dí Ɩzɩrayɛl kuorí, rɩ ɓa nɛ́ pɔ́rɩ́wɔ́ tɩɩ, a tɩ́ŋɩ́ nʋɔ anɛ Davidi há á ɛ́. Lo rí ɛ́ nʋɔ cɛ́. 26 Ŋŋ́ sʋlɩ́, Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ, ló rí nʋɔ ná ɩ há tɛ́ɛ́ páŋ áná, ɩ tʋtʋnnɔ Davidi sɩ́sɛ́nyɛ ko a wɩ́táŋa.
27 Amá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, bána nyúú má tɩɩ wɩ jɛ́l, a mɔ́ɩ́ zʋ́ɩ́. Ɛrɛ́ rɛ́ sɩɛ́ ɩ sɩ́ wólli zʋ Wɩcʋɔlɩjɩzeno né ŋ há sɔ́ɛ́ tíé nyúú>> 28 Amá ŋŋ́ sʋlɩ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ŋ Wɩɩsɛ, zesi nɩ́ŋ é, ɩ tʋtʋnnɔ sʋlɛ́, ká a wɩ́ɩ́ ná ŋ háá jɛɛ́, a páŋ zaa. 29 Wɩcʋɔlɩjɩzeno né ní ká dɩhɩ̃́ ná ɩ há lɩ́sɛ́ rɩ́wɔ́ cʋ́cʋɔlɩ́ ráŋ. Ŋŋ́ sʋlɩ́, ló rɩ́ɩ́ sɩ́ɛ́ cɔ́ʋ́ mɛ́ wɔhɔ arɩ́ tɩ́taŋ wuu. Rɩŋ nɛ́ kó ɛ́ dɩhɩ̃́ rɩ́ɩ́ sʋlɩ́, ɩ zesi nɛ. 30 Ŋ kɛ́ɩ́ tʋtʋnnɔ nɛ́, ká Ɩzɩrayɛl nɩɛ má ɛ́ɩ́ nɩɛ, ɛ́ wɩ́ɛ́, tɛ́ŋ wuu mí, rɩ raá oro rí púú sɩ́ɛ́ caasɛ Wɩcʋɔlɩjɩzeno né, a sʋlɩ́, ké bána nyúú, ká zesi nɛ a lárá sʋlɛ́, a pírá wɩ́zɔkɛ́ cɛ́rá.
31 Rɩ nɛ́ŋ a wɩ́ɩ́ zɔ́kʋ́ nɔ́ŋɔ mɛ́, a mɔ rɩ́wɔ́ fɩ́kʋ́ mɛ́ rʋ́ʋ́ ŋmɩ́ɛ́sɛ, rʋ́ʋ́ ko zʋʋ cɩ́nɩ́ koro ná sɩ́ɛ́, Wɩcʋɔlɩjɩzeno né sɩɛrʋ, a ŋmɩ́ɛ́sɛ, 32 ké bána nyúú, ká zesi nɛ, a la wɩ́ɩ́ ná zɩŋ. Bɛ́ŋsɛ nɛrɔ ná há lá zɔ́krʋ, ká lo nɛrɔ ná há wɩ wɩ́ɩ́ zɔ́kɛ́. 33 Rɩ Ɩzɩrayɛl nɩɛ, ɩ nɩɛ dɩŋdɔma nɛ́ yoo díwó, ɓa há ɛ́ɛ́ zɔ́kɩ́ mɛ́ wɩ́ɛ́, rɩ́ ɓa nɛ́ bɩ́rɛ́ kóí rɩ́, a píŋsí ká sʋlɩ́, a jɛ́nnɩ́ Wɩcʋɔlɩjɩzeno né sɩɛrʋ, 34 ké bána nyúú, ká zesi nɩ́wɔ́ sʋlɛ́, a pii cɛ́wɔ́ ká bɩrɛ káŋwɔ́ ko tíé ná ɩ há píé pɔ́wɔ́ naabálwa.
35 Rɩ bána nɛ́ tɔ́ɛ́, dúóŋ waá ko, ɩ nɩɛ há ɛ́ɛ́ zɔ́kɩ́ mɛ́ wɩ́ɛ́, rɩ́ ɓa nɛ́ bɩrɛ ko Wɩcʋɔlɩjɩzeno né sɩɛrʋ, a yɩ́rɩ́ yɩr, a sʋlɩ́, rɩ́ ɓa zɔ́kɔ́ rɛ́, ká tá wɩ́bɔma ná, 36 ké bána nyúú ká zesi nɛ, a pii cɛ́wɔ́. Ɩzɩrayɛl tɩ́náwa kɛ́ɩ́ tʋtʋnna nɛ́, ɛ́ wɩ́ɛ́ mákwɔ́ rɩ́wɔ́ ɩ́'a wɩ́ɛ́ ɓa sɩ́ɩ́ mɛ́, ká a rɩ́ dúóŋ báá ko tíé ná mɛ́ ɩ há píé pɔ́wɔ́, ʋ ɔ́wɔ́ tɩ́llɛ a kaá mʋ́ wuu. 37 Rɩ losu ní zʋ́ tɔ́ɔ́, rɩ oŋparɛ́ nɛ́ zɔ́kɛ́ ɛ́rá má rɩ buzúŋ rɩ́ wííló nɛ́ zʋ́wɔ́, ɛ́rá má hʋɔ̃́sɛ ɛ́rá má hʋɔ̃́yorowa nɛ́ díwó ɛ́rá má rɩ dɩŋdɔma nɛ́ kúé tɔ́ tɔ́nɛ ná ɓa há sɔ́ zeŋe a kɛrɛ hé, ɛ́rá má wɩ́lɔrɛ́ ɛ́rá má rɩ dɩ́wɩ́ɩ́la nɛ́ zʋ́ɛ́ ɓʋ́ɓʋ́ nɩɛ, 38 rɩ́ɩ́ jamaŋ, Ɩzɩrayɛl nɩɛ sɩɛrʋ nɛ́ caasɛ zɔ́kɛ, rɩ́wɔ́ káŋwɔ́ nɛ́ŋsa ɓɔ́ a caasɛ Wɩcʋɔlɩjɩzeno né, a sʋlɩ́ arɩ́ taŋá, 39 ɩ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ, há mɩŋ bána nyúú, zesi nɛ, a píwó wɩ́zɔkɛ́ cɛ́wɔ́, ká a wɩ́ɩ́, a a ɛ́ há mɔhɛ̃́, a cɛ́rɩ́wɔ́ wɩ́állɛ, beé ɩ ɩ́wɔ́ sabɩŋsɛ. Ɩ é dʋŋɔ léŋ ní ɛ̃́ nɩbííne wuu sabɩŋsɛ. 40 Tʋŋ ɛ́, a makɛ rɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ fɩfɛ́ɩ́, tɛ́ŋ ná wuu mí ɓa há mɩŋ tíé ná ɩ há píé párá naabálwa, ʋ ɔ́wɔ́ óŋ mí.
41-42 Rɩ́ nɩhʋɔra ná má há to Ɩzɩrayɛl nɩɛ há kɛ́ɩ́ nɩɛ, nɛ́ nɩ́ɩ́ Yɩzeno ná rɩ́rɩ́ dóé wɩ́ɛ́, rɩ́ oro lɛ tɔ́ɔ́ ná há boló a ko rʋ́ʋ́ cʋɔlɩ́, Wɩcʋɔlɩjɩzeno né sɩɛrʋ, a sʋlɩ́, 43 ɩ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ, há mɩŋ bána nyúú, zesi nɛ nɩhʋɔrɔ ná sʋlɛ́, a a wɩ́ɩ́ ná wuu ʋ háá jɛ́ɛ́ a pɔ́ʋ́. Ɛ́ é, dúníé nɩɛ wuu sɩ́ zɩ́mɩ́, a fɩfɛ́ɩ́ anɛ Ɩzɩrayɛl jamáŋ há kɛ́ɩ́ nɩɛ háá a ɛ́, ká báá zɩŋ rɩ́ɩ́ nɛ́ ɓɩ́ɛ́na tɛ́ Wɩcʋɔlɩjɩzeno né ŋ há sɔ́ɛ́ pɛ́ɩ́.
44 Nyuutɩna Wɩɩsɛ, rɩɩ nɛ́ kúé héí nɩɛ rɩ́wɔ́ mʋ́ lal a yówó dɩŋdɔma, rɩ́wɔ́ píwó sɩ́ɛ́ caasɛ Wɩcʋɔlɩjɩzeno né ŋ há sɔ́ɛ́ pɛ́ɩ́ tɔ́ɔ́ ná ɩ há lɩ́sɛ́ mɛ́ a sʋ́lɩ́, 45 mɩ́ŋ mɛ́ bána nyúú, ká zesi nɩ́wɔ́ sʋ́lɛ́, a a rɩ́wɔ́ yoo díwó dɩŋdɔma ná.
46 Nɛ́ŋ wuu toó, a wɩ wɩ́bɔmɔ kené. Amá rɩ́ Ɩzɩrayɛl jamáŋ há kɛ́ɩ́ nɩɛ nɛ́ kúé a wɩ́bɔmɔ, rɩ́ɩ́ cɔ́ɛ́ wɛ́wɔ́, rɩ́ɩ́ lo rɩ́wɔ́ dɩŋdɔma yoo díwó a kɛ́sɩ́wɔ́ kaa mʋ́ tɔ́hʋɔra, rɩ dɩhɩ̃́ ná ká tɛ́sɩ́ɩ́ ɛ́rá má rʋʋ ká dɩbólí, 47 rɩ ɓa nɛ́ mɩŋ tíé ná ɓa há kɛ́sɩ́wɔ́ mʋ́, ɓa a yósi mí, ká bɩ́rsɩ́wɔ́ sabɩɩna a sʋlɩ́ a bʋ́lɛ́ rɩ́ wɩ́bɔma ná ɓa há ɛ́ɛ́, rɩ́ ɓa zɔ́kɔ́ rɛ́, 48 rɩ ɓa nɛ́ saŋ zɔ́krʋ, a bɩrkóí rɩ́ rɩ́wɔ́ sɩɛrʋ wuu, arɩ́wɔ́ dʋma wuu, tɔ́ɔ́ ná ɓa dɩŋdɔma há kéŋwó mʋ́ sɩɛrʋ, a píwó sɩ́ɛ́ caasɛ tíé ná ɩ há píé pɔ́wɔ́ naabálwa rɩ́ tɔ́ɔ́ ná ɩ há lɩ́sɛ́ arɩ́ Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná ŋ há sɔ́ɛ́ pɛ́ɩ́, a cʋ́ɔ́lɩ́, 49 ké bána nyúú, ká zesi nɩ́wɔ́ cʋ́ɔ́lɛ́, a pɛ́wɔ́ mɛ́. 50 Rɩɩ nɩɛ nɛ́ á wɩ́bɔmɔ, a zɔ́kɩ́ mɛ́ a mɔ ɛ́ rá má, pii cɛ́wɔ́. Lo rɩ́wɔ́ dɩŋdɔma ná há yóé díwó fɔ́wɔ́ susu. 51 Ɓa kɛ́ɩ́ nɩɛ nɛ́. Ɩ nɛ́ tɩ́wɔ́, a pɔ́ tɛ́ŋ ná mɛ́ ɩ há lɔ́wɔ́ a tá Ezipiti tɩ́náwa nɛ́sɛ mɛ́, dɩhɩ̃́ ná ɓa fa há mɩnɛ́, a cáásɛ nɩ́ná wɩɩla.
52 Nyuutɩna Wɩɩsɛ, wúrí sɩ́ɛ́ a cáásɩ́rá, ŋ kɛ́ɩ́ tʋtʋnnɔ nɛ́, Ɩzɩrayɛl jamáŋ má ɛ́ɩ́ nɩɛ. Ɛ́ wɩ́ɛ́, raá oro wuu wíó sʋ́lɩ́, a jɩ́ja rɩ́ɩ́ pɛ́rá mɛ́, zesi nɛ. 53 Ɩ há kéŋrá naabálwa lɛ Ezipiti tíé mí, ɩ bʋ́lɔ́ pɛ́ɩ́ tʋtʋnnɔ Moyizi, rʋ́ʋ́ bʋ́l pɔ́wɔ́ rɩ́ ɓa nɛ́ ká nɩɛ ná ɩ há lɩ́sɛ́ dúníé nɩɛ wuu sɩɛrʋ, rɩ́wɔ́ ɛ́ɛ́ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɩɛ.»
Salomɔŋ sʋ́l Wɩɩsɛ bárka a pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ
54 Salomɔŋ há ɓírmi Nyuutɩna Wɩɩsɛ koro ná sɩ́ɛ́ ká kánʋ́ nɛ́ŋsa ɓɔ́ bána nyúú, a cʋɔlɛ Wɩɩsɛ a tenni, ʋ ísó cɛ́, 55 a bɩ́rʋ́ sɩ́ɛ́ a caasɛ Ɩzɩrayɛl jamáŋ ná, ká ɓɔ́ʋ́ liŋó a sʋ́l Wɩɩsɛ pɔ́wɔ́ a bʋ́lɛ́: 56 «Ɩ́ dɛnnɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ʋ há já dɩfɩ́ɛ́lɩ́ a pá Ɩzɩrayɛl, ʋ jamáŋ, anɛ ɛ́ ʋ fa há bʋ́lɛ́; nʋtalwere ná wuu ʋ fa há tɩŋʋ́ tʋtʋnnɔ Moyizi mí a máŋsɛ, ɓa wuu nʋɔ súó. 57 Rɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɩ́ŋrá har, anɛ ʋ fa há mɩ́ŋrá naabálwa har ɛ́. Ŋŋ́ sʋlʋ́ rʋ́ʋ́ mɩ́ŋrá má har, ká sɩ́rá vɛ́ɛ́ tá. 58 Rɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ káŋrá sɩɛnnɛ bɩrɛ a caasʋ́ tɩɩ, ráá wólli tɩŋʋ́ collé rɩ́rʋ́ wɩ́makɛ́ rɩ́rʋ́ wɩ́bile arɩ́ wɩ́ɛ́ ná wuu ʋ há mákɛ́ a párá naabálwa. 59 Ŋŋ́ sʋl Nyuutɩna Wɩɩsɛ, á Wɩɩsɛ rʋ́ʋ́ lílíísíŋ Wɩsʋlɔ́ né wɩ́ɛ́ wɔhɔ arɩ́ tɩ́taŋ wuu. Rʋ́ʋ́ pɛ́ŋ é ʋ tʋtʋnnɔ mɛ́, a pɛ́ nɛ́ŋ wuu mí Ɩzɩrayɛl tíé mí, ráá ná wɩ́ɛ́ ná á háá jɛɛ́ tápʋ́l wuu, beé wɩ́ɛ́, á kɔ́ʋ́ nɩɛ nɛ́. 60 Ɛ́ nɛ́ sɩ́ a rɩ́ tíé nyúú nɩɛ wuu zɩŋ rɩ Nyuutɩna Wɩɩsɛ dʋŋɔ nɛ́ ká Wɩɩsɛ, wɩɩsɛ nɔ́ŋ wuu báá toó a súúrú mí. 61 Ɩ́ tɩ́ŋ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, á Wɩɩsɛ rɩ́rɩ́ɩ́wa sɩɛrʋ wuu. Ɩ́ tɩ́ŋʋ́ wɩ́bile arɩ́rʋ́ wɩ́makɛ́ ná anɛ ɛ́ ɩ́ háá ɛ́ɛ́ zaa.
Salomɔŋ pí Wɩcʋɔlɩjɩzeno hé Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́sɛ mɛ́
62 Ɛ́ nɛ́ kuóro Salomɔŋ arɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ wuu ɓʋ́ʋ́sɛ pʋsɛ, a ɔsɛ vʋka a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ. 63 Salomɔŋ ɓʋ́ʋ́sɛ nɔɓallɛ bʋ́ɩ́ mɛrɛ́ arɩ́ bɛllɛ nɛ́ (22 000), pieŋse arɩ́ bʋnnɛ má bʋ́ɩ́ zɔlɔ arɩ́ mɛrɛ́ (120 000) a ɔsɛ tɛŋfɩ́ɛ́l vʋk, ká pi Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná a hé Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́sɛ mɛ́. 64 Ɛ́ tápʋl tɩɩ nɛ́ Salomɔŋ pi wuolo ná há mɩŋ Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná sɩ́ɛ́ a hé Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́sɛ mɛ́. Ráŋ nɛ́ ʋ ɔsɛ vʋk'físí, satɔ́ɔ́rɩ́pállɛ, arɩ́ naŋnʋnnɛ ná ɓa há píé ɔsɛ tɛŋfɩ́ɛ́l vʋka. Ʋ á ɛ́, bee wɩ́ɛ́, kɔmɔ́ koro ná há mɩŋ Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná sɩ́ɛ́, múúró kɩ́ŋkáŋ rɩ ɓa ɔsɛ vʋk'físí, satɔ́ɔ́rɩ́pállɛ, arɩ́ naŋnʋnnɛ ná ɓa há píé ɔsɛ tɛŋfɩ́ɛ́l vʋka nyaŋ wuu ʋ daha.
65 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́ nɛ́ Salomɔŋ arɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩkana ná wuu caasɛ dí lɔkɔ cana ná má Wɩcʋɔlɩjɩzeno ná mɛ́ tápʋlɛ balpɛ, a báá bɩrɛ dúú tapʋlɛ balpɛ náŋa má, ɓa wuu hé náŋa mɛ́ tapʋlɛ́ fí arɩ́ baná. Nɩɛ kánɔ́ wérí, a lɛ dɩhɩ̃́ ná ɓa háá yɩ́rɛ Lebohamatɛ há mɩŋ wɩɩsɛ dɩpomí nɛ́gʋɔ, a kaa mʋ́ Ezipiti polcʋɔrɛ́ ná há mɩŋ wɩɩsɛ dɩpomí nédu caasɛ́ wuu a ko. 66 Tápʋlɛ córí kal, kuóro Salomɔŋ tá nɩɛ ná wuu ɓa mʋ́ jɩɩsɛ. Ɓa bɔ́llʋ́ ká mʋ́ jɩɩsɛ arɩ́ satɔrɔ́ a tɩŋ wɩ́were ná wuu Nyuutɩna Wɩɩsɛ há ɛ́ɛ́ pɔ́ʋ́ tʋtʋnnɔ Davidi rɩ́rʋ́ nɩɛ, Ɩzɩrayɛl jamáŋ.