Abɩsalɔŋ já rʋ́ʋ́ la kuorí
15
1 Ɛ́ har mɛ́, Abɩsalɔŋ já tórko rɩ́ záksɛ, arɩ́ nɩɛ mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí, rʋʋ lɩ́ɔ́ rʋʋ va, rɩ́wɔ́ lɔ́ʋ́ sɩ́ɛ́ aá fá. 2 Ɛ́ nʋ́ʋ́ cɔŋ fól, a lɩɩ cɔ́ŋsɛ ŋmɛ́nɔ́ nʋɔ, tɔ́ɔ́ dánnʋzʋʋlɩ́ mɛ́. Rʋʋ nɛ́ ná nɛ́ŋ rʋʋ kéŋ wɩ́ɩ́ zʋ́zʋ́ kuóro dɩhɩ̃́, ʋʋ́ yɩ́rʋ́ nɛ́ a bɔsɛ: «Ɩ lɛ́ tɔ́ɔ́ orí rí>>» Rʋʋ nɛ́ sɛ́: «Ŋ lɛ́ Ɩzɩrayɛl jɩmʋ́ʋ́la ná nɔ́ŋɔ nɛ́.» 3 Abɩsalɔŋ bʋl pɔ́ʋ́ nɛ́ bʋlɛ́: «Ná, ɩ wɩ́ɩ́ wéró, ɩ kéŋ taŋá má; amá kuóro jaa mɛ́, nɛ́ŋ wuu wáá rʋ́ʋ́ zésí.» 4 Abɩsalɔŋ baa súúri bʋlɛ́: «Aã! rɩŋ fa ká sarɩ́yadír rí tɔ́ɔ́ né sɩɛrʋ, nɩɛ ná wuu há sɩ́ ka wɩ́ɛ́ a kaa kóŋ rí, ŋ sɩ́ díwó saríya, a pi taŋá pɔ́wɔ́.» 5 Rɩ nɛ́ŋ wuu kóú rɩ́, a ɓírmi tíé ʋ sɩ́ɛ́, ʋʋ́ ka tɩ́na nɛ́sɛ mɛ́ nɛ́, ʋ isi ʋ kánʋ́ kormi.
6 Abɩsalɔŋ a ɛ́ nɛ́, arɩ́ Ɩzɩrayɛl nɛrɔ ná wuu há kéŋ saríya wɩ́ɩ́ áá mʋ́ kuóro rɩ́, ɛ́ nɛ́ ʋ a, a kɛsɛ Ɩzɩrayɛl nɩɛ hóú rɩ́ ɓa cóllú wɩ́ɛ́.
7 Bɩŋsɛ baná há dáárɛ́, kal oro Abɩsalɔŋ bʋ́l kuóro Davidi rí bʋlɛ́: «Ŋŋ́ sʋl ŋmɛ́nɔ rɩ́ŋ mʋ́ Ɩbɩrɔŋ, a lɩ́sɛ nʋtálɔ ná ŋ há tɛ́ɩ́ pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ. 8 Béé wɩ́ɛ́, ŋ é, ɩ tʋtʋnnɔ, ŋ tá nʋɔ pá Wɩɩsɛ, tɛ́ŋ ná mɛ́ ŋ fa há mɩŋ Gesuri mí, Siiri dɩtɩ́llɛ; ŋ sɛ́: “Rɩ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ bɩ́rɛ́ kánɩ́ŋ rɩ́ɩ́ ko Zerizalɛmɛ, ŋ sɩ́ ɔsɛ vʋka pɔ́ʋ́.”» 9 Ɛ́ nɛ́ Kuóro pɔ́ʋ́ ŋmɛ́nɔ a bʋlɛ́: «Mʋ́ arɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l.» Ɛ́ nɛ́ Abɩsalɔŋ isi a mʋ́ Ɩbɩrɔŋ. 10 Ráŋ nɛ́ ʋ cɛ́, ká tʋŋ nɩɛ Ɩzɩrayɛl jɩmʋ́ʋ́la wuu nɩɛ rɩ́, rɩ́wɔ́ bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́: «Rɩ́ɩ́wa nɛ́ kué nɛ rɩ ɓaá mu nyɩ́la, ɩ́ bʋlɛ́: Abɩsalɔŋ nɛ́ ká kuóro Ɩbɩrɔŋ mɛ́.» 11 Abɩsalɔŋ sɩɛ́ fa háá mʋ́ Ɩbɩrɔŋ ɛ́, ʋ yɩ́rɛ nɩɛ zɔwɛllɛ ɓa lɛ Zerizalɛmɛ a kánʋ́ mʋ́. Amá ɓa fa wɩ wɩ́ɩ́ mʋ́l ɛ̃, ká tɩ́ŋʋ́ mɛ́ bínó.
12 Tɛ́ŋ ná mɛ́ Abɩsalɔŋ háá ɔ́sʋ́ vʋka, ʋ tʋ́ŋ nɩɛ ɓa mʋ́ yɩrɛ Gilo tɩ́náwa Ahitofɛl ná há ká Davidi cɩ́cáánɔ. Wɩ́ɩ́ ná há kué nɛrkɛ́, rɩ nɩɛ kánɔ́ a mɩŋ Abɩsalɔŋ har.
Davidi lɩ́ɔ́ fa Zerizalɛmɛ mɛ́
13 Nɛrɔ nɔ́ŋɔ sɩɛ́ mʋ́ bʋl pá Davidi bʋlɛ́: «Ɩzɩrayɛl nɩɛ wuu beŋtunni mɩŋ Abɩsalɔŋ mɛ́ nɛ́.» 14 Ɛ́ nɛ́ Davidi bʋl pɔ́ʋ́ tʋtʋnna ná wuu há mɩ́nʋ́ dɩhɩ̃́ Zerizalɛmɛ mɛ́ a bʋlɛ́: «Ɩ́ isi ráá fá, rɩ ɛ́ rá Abɩsalɔŋ sɩ́ ɓʋ́ʋ́sɩ́rá. Ɩ́ a kɩ́kɛ́lɛ́, rɩ ɛ́ rá ʋ sɩ́ ko púrá mʋ́l néé tɩɩ tɩɩ mɛ́, a zɔ́kɩ́rá ká ɓʋ́ʋ́sɛ tɔ́ɔ́ né nɩɛ wuu. 15 Kuóro tʋtʋnna ná bʋ́lʋ́ rɩ́ bʋlɛ́: «Ɩ há sɩ́ rá ɔ́ʋ́ ná wuu, a mɩ́nɩ́ har kuóro.» 16 Ɛ́ nɛ́ kuóro rɩ́rʋ́ jaa nɩɛ wuu lɛ, a va naasɛ a col. Kuóro lɩ́sʋ́ háwiisi fí tá, rɩ́wɔ́ káánɛ aá bélú jaa mɛ́.
17 Kuóro rɩ́rʋ́ nɩɛ ná wuu há lɛ́ Zerizalɛmɛ mɛ́ aá col, ɓa mʋ́ɔ́ cɛ́ hatɩ́ŋnɛ́ jaa laka. 18 Davidi cɛ́ kɔ́ʋ́ tʋtʋnna wuu sɩɛ́ ko tɩ́ŋʋ́ laka aá daarɛ: Keretɩɛŋwa wuu, Peletɩɛŋwa wuu; arɩ́ sóójiwa ná zɔwalgo (600) há lɛ́ Gatɛ, a tɩ́ŋʋ́ mɛ́. 19 Ɛ́ nɛ́ kuóro bʋ́l sóójiwa ná nɔhɔ̃́ ná yɩr há ká Itayi rɩ́ bʋlɛ́: «Béé rí ɩ máá ja rɩ́ɩ́ tɩ́ŋrá mɛ́>> Ɩ ká zɩ́zʋʋlɛ́ rɛ́ a lɛ Gatɛ ko rɛ́. Bɩrmʋ́ ké kuóro ná nɔ́ŋɔ laka. 20 Ɩ há kóŋ dɩhɩ̃́ rɛ́ɛ́ ʋ kal wɩ bol, ká rɩ́ŋ zaá de lo rɩ́ɩ́ tɩ́ŋrá mɛ́, a lɛ aá baarɛ, káŋ tɩɩ wɩ́ŋ há mʋ́ ráŋ ná ɛ̃>> Kɛ́sɩ́ máábináŋa rɩ́ɩ́wa bɩrɛ col. Rɩ Nyuutɩna Wɩɩsɛ cɩ́tɩ́kɩ́, a tʋŋ wérí pɛ́ɩ́.» 21 Ɛ́ nɛ́ Itayi sɛ́: «Nyuutɩna Wɩɩsɛ wómmó, ŋ nyúútɩ́na kuóro má wómmó! Dɩhɩ̃́ ná wuu ŋ nyúútɩ́na kuóro há sɩ́ mɩŋ, rʋʋ ká sʋʋ nɛ́, rʋʋ ká waana nɛ́, ɩ tʋtʋnnɔ máá mɩŋ ráŋ nɛ́.» 22 Davidi sɩɛ́ bʋl pá Itayi bʋlɛ́: «Ko mʋ́ la sɩ́ɛ́!»
Ɛ́ nɛ́ Gatɛ tɩ́náwa Itayi mʋ́ la sɩ́ɛ́, ʋ rɩ́rʋ́ nɩɛ rɩ́wɔ́ bɛlɛ wuu. 23 Zerizalɛmɛ nɩɛ wuu wí kɩ́ŋkáŋ, ká nɩɛ ná tʋkɛ áá daarɛ Davidi sɩ́ɛ́. Kuóro rɩ́rʋ́ nɩɛ mʋ́ zʋ Sedirɔŋ fuo lɛ, a pi gɩrbétéke ŋmɛ́nɔ aá col. 24 Vʋk'ɔɔsɔ Sadɔkɛ má fa mɩŋ ráŋ, arɩ́ Levitiwa ná há cɩ́ɩ́nɛ Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ daka; ɓa cɩkɛ Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ daka bil, ká vʋk'ɔɔsɔ Abiyatarɛ sɩɛ́ ɔsɛ vʋka, a kaá ja rɩ́ nɩɛ ná wuu lɛ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ. 25 Kuóro sɩɛ́ bʋl Sadɔkɛ rɩ́ bʋlɛ́: «Bɩrka Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ daka ná zʋ Zerizalɛmɛ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ. Rɩ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɩ́ɩ́ jáŋ wérí, ʋ sɩ́ a rɩ́ŋ bɩrko a ná nʋtʋmɛ daka ná rɩ́ jaa sɩɛrʋ ɓa há bilú. 26 Rʋʋ nɛ́ sɩɛ́ báá sɛ́: "Ŋ báá wɩ́ɩ́ wɩ́ɛ́ có!" Ʋʋ́ náŋ nɛ́, ʋʋ́ áŋ ɛ́, ʋ há có rʋʋ ɔɔ.» 27 Ká kuóro baa bʋl súúrí pá Sadɔkɛ bʋlɛ́: «Ɩ nóó, bɩrɛ zʋ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ cɩ́m rɩ́rɩ́ɩ́wa bɛlɛ ná bɛllɛ, ɩ rɩ́rɩ́ bio Ahimasɛ arɩ́ Abɩyatarɛ má rɩ́rʋ́ bio Yonataŋ. 28 Ŋ é sɩ́ ké Zʋrdɛŋ polo nʋɔ, a káá ja tɛ́ŋ ná mɛ́ ɩ́ há sɩ́ tɛ labáárɛ, rɩ́wɔ́ kaa ko páŋ. 29 Sadɔkɛ rɩ́ Abɩyatarɛ bɩrka Wɩɩsɛ nʋtʋmɛ daka mʋ́ ké Zerizalɛmɛ mɛ́.
Davidi tʋŋ Usayi rʋ́ʋ́ mʋ́ kɩ́ɛ́lɛ Abɩsalɔŋ mɛ́
30 Davidi isi zɩ́zɛ́ olíviwa paalɔ nyúú káá wi. Ʋ pi pɛ́nɛ nɛ́ tɔ́ʋ́ nyúú mí, káá va nayɔ́ɔ́wa. Nɩɛ ná wuu há tɩ́ŋʋ́ mɛ́ áá zɛ́ paalɔ, ɓa má tɔ́wɔ́ nyúnni mí rɩ́ pɛ́nɛ ká wi aá zɛ́. 31 Ɓa kuó bʋl pá Davidi bʋlɛ́: «Ahitofɛl má mɩŋ Abɩsalɔŋ hatɩŋna sɩɛrʋ nɛ́.» Ɛ́ nɛ́ Davidi cáási bʋlɛ́: «Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ŋŋ́ sʋ́lɩ́, a rɩ́ Ahitofɛl caana wuu a wɩ́yɔ́ɔ́wa!» 32 Davidi há zɩ́nɛ́ mʋ́ peri paalɔ nyúú rí, ráŋ ná ɓa há ɓaarɛ Wɩɩsɛ, ʋ ná nɛrɔ ná há kɔ́ʋ́ cɩ́cáánɔ, Usayi há lɛ́ Arkɛ, rʋ́ʋ́ cémú; ʋ gɛrɔ wuu cɔ́nnɛ, ká kuŋkulo tɔ́ʋ́ nyúú mí. 33 Ɛ́ nɛ́ Davidi bʋl pɔ́ʋ́ bʋlɛ́: «Sɩ́ŋ mɛ́ tɩ́ŋʋ́, rɩ́ a cɩká rɩ́ páŋ. 34 Taŋa bɩ́rɛ́ mʋ́ tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ a bʋl pá Abɩsalɔŋ bʋlɛ́: "Kuóro, ŋ sɩ́ bɩ́rmɩ́ tʋtʋnnɔ; dʋ́ŋdʋ́ʋ̃́ mɛ́, ŋ fa kɛ́ɩ́ áná tʋtʋ́nnʋ́ rɛ́, amá mʋ́l néé mí ŋ já rɩ́ŋ ɛ́ɩ́ tʋtʋnnɔ nɛ́." Rɩ á ɛ́, ɩ sɩ́ sáŋɩ́ŋ mɛ́ a a rɩ́ Ahitofɛl cáánɛ́ ná a yɔ́ɔ́. 35 Vʋk'ɔɔsa Sadɔkɛ rɩ́ Abɩyatarɛ sɩ́ pɛ́ɩ́ mɛ́. Rɩ nɛ wɩ́ɩ́ wuu kuóro jaa mɛ́, ɩ kaa ko bʋl pá vʋk'ɔɔsa Sadɔkɛ rɩ́ Abɩyatarɛ. 36 Sadɔkɛ bio Ahimasɛ, rɩ́ Abiyatarɛ bio Yonataŋ, má mɩ́ŋwɔ́ laka; ɩ́ tʋ́ŋwɔ́ rɩ́wɔ́ ka labáárɛ ná wuu ɩ́ há sɩ́ nɛ ko páŋ.» 37 Davidi naŋnɔŋɔ Usayi sɩɛ́ bɩ́rɔ́ zʋ Zerizalɛmɛ, a cɛ́rɛ Abɩsalɔŋ má tɛ́ŋkoolí.