Wɩpomí cɛ́ dɩbalá
10
1 Ɛ́ nɛ́ Zerizalɛmɛ kuóro Adɔnɩsɛdɛkɛ nɛ, rɩ Zozie yóó dí Ayi, a zɔ́kʋ́ wuu, a ɓʋ́ Ayi kuóro, anʋ́ fa há á ɛ́ Zeriko rɩ́rʋ́ kuóro mí. Ʋ báá nɩ́ɔ́ rɩ́ Gabaɔŋ tɩ́náwa má ísó mʋ́, a tʋŋ nʋɔ rɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ, ká kéŋwó dɩhɩ̄́. 2 Ɛ́ nɛ́ héwíŋ ɔsɛ zʋ́ʋ́ rɩ́rʋ́ nɩɛ wérí, bee wɩ́ɛ́ Gabaɔŋ fa ká tɔ́zéní rí, a mɔ tɔ́jɛlɛ ná náŋa há kéŋ kuóre. Ʋ fa púló a kɛ Ayi, ʋ nɩɛ má wuu caasɛ a lalyóóríbɩbárá. 3 Ɛ́ nɛ́ Zerizalɛmɛ kuóro Adɔnɩsɛdɛkɛ tʋŋ, rɩ́wɔ́ mʋ́ bʋl pá Ɩbɩrɔŋ kuóro Hohaŋ rɩ́ Yarmuti kuóro Pɩɩraŋ rɩ́ Lakɩsɩ kuóro Yafɩa arɩ́ Ɩgɩlɔŋ kuóro Debiiri, 4 a bʋlɛ́: «Ɩ́ ko pɛ́ŋ mɛ́ ráá yo Gabaɔŋ tɩ́náwa, bee wɩ́ɛ́ ɓa ísó mʋ́, ɓa rɩ́ Zozie arɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ tʋŋ nʋɔ mɛ́.»5 Amoritiwa kuóre ná bɔmmʋ́ɔ́, há ká Zerizalɛmɛ kuóro, rɩ́ Ɩbɩrɔŋ kuóro, rɩ́ Yarmuti kuóro, rɩ́ Lakisi kuóro arɩ́ Ɩgɩlɔŋ kuóro, ɓa wuu ko pɛ́ náŋá mɛ́, a káŋwɔ́ lalyoore wuu, a mʋ́ tɔ́ Gabaonitiwa hé, a yúyówó. 6 Ɛ́ nɛ́ Gabaonitiwa tʋŋ pá Zozie, ʋ púl mí, Gɩlgal mɛ́, a bʋlɛ́: «Sɩ́ɩ́ tʋtʋnna vɛ́ɛ́ tá, kórá dɩhɩ̃́ kɩ́kɛ́lɛ́, a fárá búŋse, a lárá tá. Pɛ́rá mɛ́, bee wɩ́ɛ́, Amoritiwa kuóre ná wuu há mɩŋ paalɔ tɔ́ɔ́ ná mɛ́, ísó ko pɛ́ náŋá mɛ́, a yúyórá.» 7 Ɛ́ nɛ́ Zozie rɩ́rʋ́ lalyoore wuu, arɩ́ lalyóóríbɩbara, ɓa lɛ Gɩlgal mɛ́ aá mʋ́.
8 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋl Zozie rɩ́ a bʋlɛ́: «Sɩ́ ló rí nɩɛ ná héwíŋ kánɩ́, ŋ kɛ́sɩ́wɔ́ héí nɛ́sɛ mɛ́ rɛ́. Ɓa oro wuu waá wóllí cɩ́nɩ́ sɩ́ɛ́.» 9 Zozie rɩ́rʋ́ lalyoore lɛ Gɩlgal mɛ́, a va tɩ́taŋ ná wuu, a mʋ́ uri Amoritiwa ná mɛ́, a yówó. 10 Nyuutɩna Wɩɩsɛ a Ɩzɩrayɛl nɩɛ kiri Amoritiwa. Ɓa yo a díwó, a kiri tɩ́ŋwɔ́ har, a pi ŋmɛ́nɔ ná háá mʋ́ Betihoroŋ, a ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ ɛ́, a mʋ́ peri Azeka arɩ́ Makeda. 11 Amoritiwa ná fa háá fɛ́ɛ́, rɩ́wɔ́ lɔ́wɔ́ tɩɩ Ɩzɩrayɛl nɩɛ nɛ́sɛ mɛ́ ɛ́, a pɔ́ Betihoroŋ mí a mʋ́mʋ́ Azeka, Nyuutɩna Wɩɩsɛ ɔ́ɔ́ duódɔ́wʋ́ɔ́ ɓɩzeŋsi lɛ bána nyúú, a ko tuwi yósíwó. Duódɔ́wʋ́ɔ́ ná há ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́ nɩɛ ná nɛ́ kanɛ́, a kɩ́llɛ nɩɛ ná Ɩzɩrayɛl nɩɛ tókowíé há ɓʋ́ɛ́. 12 Tápʋl ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ há ɛ́ɛ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ yoo dí Amoritiwa, Zozie bʋ́l Nyuutɩna Wɩɩsɛ rɩ́, Ɩzɩrayɛl nɩɛ sɩ́ɛ́ a bʋlɛ́:
«Óó wɩpomí, cɛ́ dɩbalá a culli Gabaɔŋ mɛ́!
Óó cana, cɛ́ culli Ayaalɔŋ polo mí.»
13 Ɛ́ nɛ́ wɩpomí cɛ́ dɩbalá, cana má wɩ válɛ́, a mʋ́ peri tɛ́ŋ ná mɛ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ há yóé díwó dɩŋdɔma, anɛ ɓa há pʋ́ŋsɛ ɛ́ hé Nɩtaŋá kɛnɔ sɩɛrʋ bʋlɛ́:
«Wɩpomí zɛ́ nyúú tóŋtóŋ a cɛ́ ráŋ ɛ́, a mʋ́ pérí tápʋl pírmi.»
14 Tápʋ́l oro wuu ha wɩ nyɛ nɩ́ɛ́sɛ́, púle mí, a ko aá lɛ zaa, Nyuutɩna Wɩɩsɛ há tɩ́ŋ nɛrɔ sɛ́; beé wɩ́ɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ yó lal pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ. 15 Ɛ́ nɛ́ ká Zozie arɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ wuu, bɩrɛ mʋ́wɔ́ púl, Gɩlgal mɛ́.
Zozie ɓʋ́ʋ́sɛ Amɔritiwa kuóre ná bɔmmʋ́ɔ́
16 Kuóre ná bɔmmʋ́ɔ́ fa fɔ́ɔ́, a mʋ́ féŋsi bʋ́ɩ́ bʋɔ sɩɛrʋ, Makeda mɛ́. 17 Ɓa há bʋ́lɛ́ pá Zozie, rɩ́ ɓa mʋ́ɔ́ féŋsi ráŋ, 18 ʋ sɛ́: «Ɩ́ billi dɔ́wɩ́zeŋsi, a mʋ́ tɔ́ bʋ́ɩ́ bʋɔ ná nʋɔ, ká lo rí nɩɛ cɛ́ pɔ́. 19 Amá, ɩ́ ha sɩ́ɩ́wa dɩŋdɔma ná ló, ɩ́ kiri tɩ́ŋwɔ́ har, a ɓʋ́wɔ́ nɩɛ ná há mɩŋ har, ɩ́ sɩ́ ló rɩ́wɔ́ wólli péríwó tɔ́nɛ. Nyuutɩna Wɩɩsɛ há kɛ́ɩ́wa Wɩɩsɛ kɛ́sɩ́wɔ́ a héíwa nɛ́sɛ mɛ́.» 20 Zozie arɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ, ɓʋ́ nɩɛ ná dɩkáŋ wuu ní, ɓa nɩɛ mʋɔ́ nɛ́ wóllé fá, a mʋ́ zʋ́wɔ́ tɔ́nɛ ná, ɓa há sɔ́ zeŋe a kɛ́rɛ, a ná mɩɩsɛ. 21 Ɛ́ nɛ́ Zozie lalyoore ná wuu bɩrɛ kóú rí, ɓa púl mí, Makeda mɛ́, arɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l. Nɛ́ŋ wuu wɩ nʋɔ wúré a bʋl wɩ́ɩ́ ɓa rɩ́.
22 Ɛ́ nɛ́ Zozie bʋl pɔ́wɔ́ bʋlɛ́: «Ɩ́ wúri bʋ́ɩ́ bʋɔ ná, a lɩ́sɛ kuóre ná bɔmmʋ́ɔ́, a kaa kóŋ rɩ́.» 23 Ɓa wúri bʋɔ ná, a ka Zerizalɛmɛ kuóro rɩ́ Ɩbɩrɔŋ kuóro, rɩ́ Yarmuti kuóro, rɩ́ Lakisi kuóro arɩ́ Ɩgɩlɔŋ kuóro, a kaa kóú rí. 24 Ɓa há kéŋ kuóre nyáŋ ko Zozie rí, ʋ yɩ́rɛ Ɩzɩrayɛl báála wuu, ká bʋl pɔ́ʋ́ lalyoore sɩ́dííre ná ʋ rɩ́wɔ́ há mʋ́ɛ́, a bʋlɛ́: «Ɩ́ ko a pííwa naasɛ a sakɛ kuóre nyáŋ baŋa mɛ́.» Ɛ́ nɛ́ ɓa wuu ko lɛ, a pɔ́wɔ́ naasɛ a sákwɔ́ baŋa mɛ́. 25 Zozie baa bʋ́lwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́: «Ɩ́ sɩ́ héwíŋ fá; ɩ́ sɩ́ mʋ́ʋ́nʋ́. Ɩ́ tɔ́ɩ́wa mʋ́ʋ́la mɛ́, a ka baŋcɩpɩrɩ́. Wɩ́ɩ́ ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ há sɩ́ pii ɛ́ɩ́wa dɩŋdɔma ná wuu, ɩ́ rɩ́wɔ́ há sɩ́ yúyó ní ɛ́.» 26 Ká Zozie sɩɛ́ ɓʋ́ʋ́sɛ kuóre ná, a pɔ́wɔ́ a ɓél tuuni bɔmmʋ́ɔ́ mɛ́, ɓa cɛ́ ráŋ gbaanɛ péríwó. 27 Mumulí há zʋ́ɛ́, Zozie ɔ́ɔ́ ɓa kónníwó tuuni ná nyúú, a pɔ́wɔ́ yoo hé bʋ́ɩ́ bʋɔ ná mɛ́, ɓa fa há zʋ́ɛ́ féŋsi, ká billi dɔ́wɩ́zeŋsi a tɔ́ bʋɔ ná nʋɔ. Dɔ́wʋ́ɔ́ ná ha mɩŋ ráŋ, arɩ́ zaa wuu.
28 Ɛ́ tápʋl nɛ́ Zozie baa yoo dí Makeda rɩ́rʋ́ kuóro má, a ɓʋ́ nɩɛ ná wuu há mɩŋ tɔ́ɔ́ ná mɛ́, a zɔ́kʋ́ wuu, nɛ́ŋ balá má wɩ káánɛ́. Wɩ́ɩ́ ná Zozie fa há píé a a Zeriko kuóro mí, ʋ tɩɩ nɛ́ ʋ pii a Makeda kuóro má mɛ́.
Ɩzɩrayɛl nɩɛ yóó dí wɩɩsɛ dɩpomí néduu tɔ́nɛ
29 Ɛ́ nɛ́ Zozie rɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ wuu isi Makeda mɛ́, a mʋ́ tɔ́ɔ́ ná ɓa háá yɩ́rɛ Libina, a yóú. 30 Nyuutɩna Wɩɩsɛ baa pi ɛ́ tɔ́ɔ́ má rɩ́rʋ́ kuóro, a hé Ɩzɩrayɛl nɩɛ nɛ́sɛ mɛ́. Ɛ́ nɛ́ ɓa ɓʋ́ nɩɛ ná wuu há mɩŋ tɔ́ɔ́ ná mɛ́, nɛ́ŋ balá má wɩ káánɛ́. Wɩ́ɩ́ ná ʋ há píé a Zeriko kuóro mí ní, ʋ pii a Libina kuóro má mɛ́.
31 Ɛ́ nɛ́ Zozie rɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná wuu baa isi Libina mɛ́, a mʋ́ Lakisi, a súkú hé a yóú. 32 Nyuutɩna Wɩɩsɛ baa pi Lakisi má, a hé Ɩzɩrayɛl nɩɛ nɛ́sɛ mɛ́, tápʋlɛ bɛllɛ kal. Nɩɛ ná wuu há mɩŋ tɔ́ɔ́ ná mɛ́, ɓa ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́, anɛ ɓa há á Libina nɩɛ ɛ́. 33 Ɛ́ nɛ́ Gɛzɛrɛ kuóro Horaŋ, isi ko pɛ́ Lakiisi nɩɛ mɛ́, Zozie ɓʋ́ʋ́ rɩ́rʋ́ nɩɛ wuu, nɛ́ŋ balá má wɩ káánɛ́.
34 Ɛ́ nɛ́ Zozie arɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná wuu isi Lakiisi mí a mʋ́ Ɩgɩlɔŋ, a mʋ́ a súkú hé a yóú. 35 Ɓa yóó dúú ɛ́ tápʋl tɩɩ, a ɓʋ́ʋ́sɛ nɩɛ ná wuu há mɩŋ ráŋ, a zɔ́kʋ́ wuu, anɛ ɓa há á Lakiisi ɛ́.
36 Zozie arɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná wuu, baa isi Ɩgɩlɔŋ mɛ́, a mʋ́ Ɩbɩrɔŋ, a yóú. 37 Ɓa yóó dúú rɩ́rʋ́ kuóro rɩ́rʋ́ tɔ́wiisi wuu, a ɓʋ́ nɩɛ ná wuu há mɩ́ŋwɔ́ sɩɛrʋ. Nɩbalá má wɩ káánɛ́, anɛ ɛ́ ʋ há ɛ́ɛ́ Ɩgɩlɔŋ mɛ́. Zozie cáásɔ́ zɔkɛ tɔ́ɔ́ ná wuu ní, a ɓʋ́ nɩɛ ná wuu há mɩ́nʋ́ sɩɛrʋ. 38 Ɛ́ har mɛ́, Zozie rɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná wuu, bɩ́rɔ́ mʋ́ har, a yo Debiiri. 39 Ɓa yo a dúú rɩ́rʋ́ kuóro, rɩ́rʋ́ tɔ́wiisi wuu, a ɓʋ́ nɩɛ ná wuu há mɩŋ ráŋ, a caasɛ zɔ́kwɔ́ wuu, nɛ́ŋ balá má wɩ káánɛ́. Wɩ́ɩ́ ná ɓa há píé a Libina rɩ́rʋ́ kuóro arɩ́ Ɩbɩrɔŋ mɛ́, ʋ tɩɩ nɛ́ ɓa pii a Debiiri rɩ́rʋ́ kuóro mí. 40 Zozie fa yóó dí tíé ná wuu ní. Tɔ́nɛ́ ná pallɛ há kílé, ɓa ná wuu há mɩŋ Nɩgɛɛbɛ mɛ́, Sefeela mí, arɩ́wɔ́ kuóre wuu. Ʋ wʋ́ɔ́ óŋ wuu lóé. Omo ná wuu háá hiēsé, ʋ zɔ́kwɔ́ wuu ní, anɛ ɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ há ká Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ, fa há mákɛ́. 41 Zozie fa cɛ́ Kadɛsɩbarnɩa rɩ́ Gaza mɛ́ nɛ́, ká yoo dí tɔnɛ́ ná wuu há mɩŋ Gosaŋ mɛ́, a mʋ́ lɛ Gabaɔŋ mɛ́. 42 Kuóre nyáŋ arɩ́wɔ́ tíé wuu ní, Zozie yoo dí tɛ́ŋ balá mɛ́, bee wɩ́ɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ há ká Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ nɛ́ yóé pá Ɩzɩrayɛl. 43 Ɛ́ nɛ́ ká Zozie rɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná wuu, bɩr kówó púl, Gɩlgal mɛ́.