Ɓa sɔ́ koro paalɔ ná ɓa háá yɩ́rɛ Ɩbal mɛ́
27
1 Moyizi arɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ nɩhɩɛ̃́sɛ ná bʋ́lɔ́ pá nɩɛ a bʋlɛ́: «Ɩ́ tɩŋ kíŋse ná wuu á há píé mákɩ́wa zaa. 2 Rɩɩ́wa nɛ́ cáŋ Zʋrdɛŋ fuo ná a mʋ́ tíé ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ há sɩ́ pii pɛ́ɩ́wa, ɩ́ pa dɔ́wʋ́ɔ́ há zéŋsó a ciksi, a mʋɔlɛ(a bʋkɛ) . 3 Rɩɩ́wa nɛ́ zʋ́ tíé ná há wéró a ka ɓɩɛ wérí, a nɛ nɛ'ɩ́l rɩ́ tʋʋ, Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ naabálwa Wɩɩsɛ há tá nʋɔ rʋʋ sɩ́ pii pɛ́ɩ́wa, ɩ́ pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ wɩ́bilé ná wuu a héwó mí. 4 Rɩɩ́wa nɛ́ zʋ́ Zʋrdɛŋ fuo ná lɛ, ɩ́ cɔ́ŋsɛ ɛ́ dɔ́wʋ́ɔ́ ná paalɔ ná ɓa háá yɩ́rɛ Ɩbal mɛ́ a mʋɔlɛ anɩ́ŋ há mákɩ́wa ɛ́ zaa. 5 Ɩ́ ka dɔ́wʋ́ɔ́ ná hɔɔ oro wuu há wʋ́ɔ́ cɔ́ɛ́ a sɔ koro ráŋ a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ. 6 Ʋ mɔhɔ̃́ rɩ́ɩ́wa ka dɔ́wʋ́ɔ́ ná ɓa há wɩ cɔ́ɛ́ nɛ́ a sɔ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ vʋk'ɔ́ɔ́sɛ koro, a ɔsɛ vʋkfísi ʋ nyúú, a pɔ́ʋ́. 7 Ɩ́ ɓʋ́ʋ́sɛ pʋsɛ a ɔsɛ tɛŋfɩ́ɛ́l vʋka ráŋ, a díwó ká jʋ́jʋɔsɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́. 8 Ɩ́ pʋ́ŋsɛ Wɩɩsɛ nʋʋsɛ wɩ́ɛ́ ná hé dɔ́wʋ́ɔ́ ná ɩ́ há mʋ́ɔ́lɛ́ mɛ́, rɩ́wɔ́ caasɛ nɩ́ná wérí. 9 Ɛ́ nɛ́ Moyizi arɩ́ Levi duo ná há ká Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsa, ɓa bʋl wɩ́ɛ́ pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ wuu a bʋlɛ́: «Ɩ́ lo kʋɔllɛ ká zesi nɛ; zaa, ɩ́ ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ nɩɛ nɛ́. 10 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ zesi nɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ wɩɩsɛ rɩ́, a tɩ́ŋʋ́ kíŋse arɩ́rʋ́ wɩ́bile ná ŋ há mákɩ́ɩwa zaa.» 11 Ɛ́ tápʋl tɩɩ Moyizi báá bʋ́lɔ́ pá nɩɛ ná bʋlɛ́: 12 «Rɩɩ́wa nɛ́ zʋ́ Zʋrdɛŋ fuo ná lɛ, jɩmʋ́ʋ́la nyáŋ nɛ́ mɔhɛ̃́ rɩ́wɔ́ zɛ́ paalɔ ná ɓa háá yɩ́rɛ Gariziŋ, a sʋl Wɩɩsɛ pɛ́ɩ́wa Ɩzɩrayɛl nɩɛ. Sɩmɩɔŋ jɩmʋ́l nɩɛ, Levi jɩmʋ́l nɩɛ, Zɩɩda jɩmʋ́l nɩɛ, Ɩsakarɛ jɩmʋ́l nɩɛ, Zɔzɛfɛ jɩmʋ́l nɩɛ arɩ́ Bɛŋzamɛ jɩmʋ́l nɩɛ. 13 Jɩmʋ́ʋ́la nyáŋ má nɛ́ sɩ́ zɛ́ paalɔ ná ɓa háá yɩ́rɛ Ɩbal a bʋrɛ hé nɩɛ mɛ́. Rubaŋ jɩmʋ́l nɩɛ, Gadɛ jɩmʋ́l nɩɛ, Asɛrɛ jɩmʋ́l nɩɛ, Zabɩlɔŋ jɩmʋ́l nɩɛ, Daŋ jɩmʋ́l nɩɛ arɩ́ Nɛfɩtalɩ jɩmʋ́l nɩɛ.
Bʋrawa fí rí bɛllɛ
14 Levi duo nɩɛ sɩ́ búóli a bʋl wɩ́ɛ́ nyáŋ a pa Ɩzɩrayɛl nɩɛ wuu: 15 Rɩ nɛrɔ wuu ní kéŋ daa ɛ́ raá má tɛ́ŋ ɛ́ raá má hɔɔ a bɩrmɛ véní a lʋɔrɛ ɓɩ́ɓaarɛ, Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ díí, Nyuutɩna Wɩɩsɛ ʋʋ́ kísi ɛ́ rɛ́. Nɩɛ ná wuu sɩ́ (laa) bʋlɛ́: «Amɩɩ.» 16 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ dí nɛrɔ ná wuu há wʋ́ʋ́ áná rɩ́rʋ́ maá zíl, nɩɛ ná wuu sɩ́ laa bʋlɛ́: «Amɩɩ.» 17 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ dí nɛrɔ ná wuu há kenú rɩ́rʋ́ maábinɔ́ŋɔ tíé súsúbʋɔ a kaa golli. Nɩɛ ná wuu sɩ́ laa bʋlɛ́: «Amɩɩ.» 18 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ dí nɛrɔ ná wuu há wɩ ŋmɛ́nɔ́ makɛ pá nyʋ́mmɔ́ ká ʋ yʋ́ksɛ. Nɩɛ ná wuu sɩ́ laa bʋlɛ́: «Amɩɩ.» 19 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ dí nɛrɔ ná wuu há vɩ́rɛ́ zʋ́zʋllɛ, bisíŋsi arɩ́ yúháála. Nɩɛ ná wuu sɩ́ laa bʋlɛ́: «Amɩɩ.» 20 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ dí nɛrɔ ná wuu há kenú áná háálɔ pɛ́. Rʋ́ʋ́ a ɛ́, ʋ hɩ́ɩ̃́sʋ́ áná nɛ́. Nɩɛ ná wuu sɩ́ laa bʋlɛ́: «Amɩɩ.» 21 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ dí nɛrɔ ná wuu há kéŋ pʋna pɛ́. Nɩɛ ná wuu sɩ́ laa bʋlɛ́: «Amɩɩ.» 22 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ dí nɛrɔ ná wuu há kenú nátoló pɛ́, rɩɩ áná toló ní ɛ́ raá má rɩɩ maá toló ní. Nɩɛ ná wuu sɩ́ laa bʋlɛ́: «Amɩɩ.» 23 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ dí nɛrɔ ná wuu há kenú hɩɩlɩmaá pɛ́. Nɩɛ ná wuu sɩ́ laa bʋlɛ́: «Amɩɩ.» 24 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ dí nɛrɔ ná wuu há lʋ́ɔ́rɛ́ ɓʋ́ʋ́ maábinɔ́ŋɔ. Nɩɛ ná wuu sɩ́ laa bʋlɛ́: «Amɩɩ.» 25 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ dí nɛrɔ ná wuu há lá ɓalɛwa ká ɓʋ́ nɛrɔ há wɩ wɩ́ɩ́ zɔ́kɛ́. Nɩɛ ná wuu sɩ́ laa bʋlɛ́: «Amɩɩ.» 26 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋra sɩ́ dí nɛrɔ ná wuu há vɛ́ɛ́ rʋ́ʋ́ tɩŋ Wɩɩsɛ wɩ́bile nyáŋ. Nɩɛ ná wuu sɩ́ laa bʋlɛ́: «Amɩɩ.»