Yuó kusúŋ wɩ́ɛ́
14
1 Ɩ́ ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ bɛlɛ nɛ́. Rɩ nɛrɔ nɛ́ sʋ́wɛ́ rɩ́ɩ́wa wíwú yúó, ɩ́ sɩ́ɩ́wa tɛŋ kʋ́sʋ́, a sɩ́ɩ́wa tulli má píérú anɛ nɩɛ náŋa háá a ɛ́, 2 bee wɩ́ɛ́ ɩ́ é ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ nɩɛ nɛ́. Dúníé wuu sɩɛrʋ, Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ lɩ́sɩ́ɩ́wa nɛ́ rɩ́ɩ́wa ɔ́ʋ́ nɩtɩllɛ.Ɓɩdííle ná háá kísé arɩ́wɔ́ ná há waá kísi
3 Ɩ́ sɩ́ ɓɩɛ ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ há sɛ́ ɓaá kísú oro wuu dí. 4 Pʋsɛ ná arɩ́ bakla ná ɩ́ há sɩ́ wólli dí nɛ́ nyɛ: nɛsɛ, pieŋse, bʋnnɛ, 5 wɩ́ɛ́ma, bɛkɔɔ, sú, ɛ́ raá má arɩ́ kúó, aŋ, ballɔ́ ná ɓa haá yɩrɛ oriksi, baka bʋʋnɔ, 6 arɩ́ pʋsɛ ná náŋá ɛ́ ráá má balla ná náŋá wuu há kéŋ nacɩ́ksɛ há cákɛ́ ká úki ɓɩɛ aá caamɛ. 7 Amá pʋsɛ ná arɩ́ balla ná há kéŋ nacɩ́ksɛ há cákɛ́ ká wɩ ɓɩɛ úke aá caamɛ sɩɛrʋ, ɛ́ ráá má, ɓa ná há úki ɓɩɛ aá caamɛ, ká ɓa nacɩksɛ wɩ cákɛ́ sɩɛrʋ, ɩ́ sɩ́ nyʋ́kma, cuomo arɩ́ ballɔ́ ná ɓa haá yɩrɛ damaŋ dí, ɓa kéŋ busunnu rí Wɩɩsɛ rɩ́, beé wɩ́ɛ́, ɓa úki ɓɩɛ aá caamɛ ká wɩ nacɩksɛ kené. 8 Koo má kéŋ busunnu rí ɩ́ rɩ́, ʋ má kéŋ nacɩ́ksɛ há cákɛ́ nɛ́ ká wɩ ɓɩɛ úké aá caamɛ, ɩ́ sʋ́ʋ́ namɩɛ dí, a sʋ́ʋ́ ɓɩsʋwɩ́ má mɛ́ tɩ́kʋ́.
9 Onni ná wuu há mɩŋ nyii sɩɛrʋ a ka keŋe arɩ́ daborsi ɩ́ sɩ́ wólli díwó. 10 Amá onni ná há wɩ daborsi arɩ́ keŋe kené, ɓa kéŋ busunnu ɩ́ rɩ́, ɩ́ sɩ́wɔ́ dí.
11 Ɩ́ wó diíwisi ná há wɩ busunnu kené aá dí. 12 Diíwisi ná há kéŋ busunnu ní nyɛ: Kiesí, ŋmɔbínocúkú, fuo kiesí, ɩ́ sɩ́wɔ́ dí. 13 fiŋfillo ná ɓa haá yɩrɛ buzaarɛ, duuni arɩ́ ŋmɔɔ duó wuu, 14 bʋ́ŋgaa duo wuu, 15 diíwizeno ná ɓa háá yɩ́rɛ otirisi, kulúkfiemé, fíŋfíllúhadɩ́llányʋ́ɛ́, básɩ́ɛ́ duó wuu, 16 kulúku, kulukbíno, arɩ́ kulúkpʋmmɔ, 17 kulúkŋméŋsí, duuni, arɩ́ naŋliiri. 18 kaŋkʋɔŋpʋmmɔ, kaŋkʋɔŋ dúó wuu, bakadiíwie arɩ́ tíŋtíme. 19 Oŋwɩɛla ná háá filé, ɓa kéŋ busunnu ɩ́ rɩ́, ɩ́ sɩ́wɔ́ dí. 20 Ɓa ná há wɩ busunnu kené wɩ́ɛ́ tó ráŋ.
21 Ɩ́ sɩ́ omo ná wuu há sʋ́wɛ́ pim dí. Ɩ́ pii pá nɩhʋɔra ná há mɩ́nɩ́wa sɩɛrʋ, rɩ́wɔ́ dí, ɛ́ raá má ɩ́ yɛ́llɛ pá nɩhʋɔra ná náŋa há kéné lɛ́lɩ́wa. Ɩ́ é ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ nɩɛ nɛ́, ʋ nɛ́ tɩ́ɩ́wa. Ɩ́ sɩ́ buwie cɔ́, ʋ maá ɩ́l sɩɛrʋ.
Fí nyúú kere wɩ́ɛ́
22 Rɩɩ́wa nɛ́ kʋ́sɩ́wa baka ɓɩɛ bɩná é wuu, ɩ́ kaa ɓa kere fí a pi nɔ́ŋɔ bil. 23 Ɩ́ ha sɩ́ kánɩ́wa bile, arɩ́rɩ́wa tunɔna a ɓa kere fí ná, a pi kere ná pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ, a súúríwa pʋzeŋsi rɩ́ pʋwɩɛla bidʋʋnɛwa mɛ́. Ɩ́ kaa ɛ́ ɓɩɛ wuu mʋ́ dɩhɩ̃́ ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ há sɩ́ mákɩ́wa, rɩ́ɩ́wa mʋ́ a cʋ́cʋ́ɔ́lʋ́ ráŋ, a dí ɓɩɛ ná ʋ sɩ́ɛ́. Ɩ́ a wɩ́ɩ́ né, a zɩŋ ɛ́ ná ɩ́ há sɩ zízíl Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ tɛ́ŋ wuu mí. 24 Rɩ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ nɛ́ ɛ́ɛ́ rɩ́ɩ́wa ɓɩɛ ɔsɛ kɩ́ŋkáŋ, rɩɩ́wa nɛ́ wɩ́ɩ́wa fí nyúú kere wuo cɩ́ɩ́nɛ aá mʋ́ ráŋ ná ʋ há lɩ́sɛ́ rɩ́wɔ́ cʋ́cʋ́ɔ́lʋ́, dɩhɩ̃́ há bóló daarɛ wɩ́ɛ́, 25 ɩ́ pííwa fí nyúú kere ná lenni meéwícááka, a kaa mʋ́ dɩhɩ̃́ ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ há lɩ́sɛ, rɩ́ɩ́wa cʋ́cʋ́ɔ́lʋ́ ráŋ. 26 Ráŋ, ɩ́ pi meéwícááka ná a yɔwɛ pʋzeŋsi rɩ́ pʋwɩɛla, dɩvɛ́ŋ ɛ́ raá má sɩduoru, ɛ́ raá má omo ná wuu ɩ́ háá jɛɛ́, rɩ́ɩ́wa rɩ́rɩ́wa jaa nɩɛ dí, Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, ká jʋɔsɛ. 27 Rɩɩ́wa nɩ́ɩ́ dí ɛ́ ɓɩɛ, ɩ́ pɔ́ rɩ́ɩ́wa sɩ́ Levi duo nɩɛ ná há mɩ́nɩ́wa sɩɛrʋ wɩ́ɛ́ sʋllʋ́, bee wɩ́ɛ́ ɓa é wɩ tíé ɓaalɛ kené ɩ́ sɩɛrʋ.
28 Bɩŋsɛ botoro é wuu tenné mí, ɩ́ kánɩ́wa baka ɓɩɛ ɓa kere fí, a pi balá ná bilíwa tɔ́ɔ́ mɛ́. 29 Ɓɩdííle ná nɩ́ɩ́ a Levi duo nɩɛ ná ker, beé wɩ́ɛ́, ɓa wɩ tie ɓáálɛ́ kené, Ɩzɩrayɛl jamáŋ sɩɛrʋ. Ɓa rɩ́ nɩhʋɔra, bisíŋsi arɩ́ yúháála ná há mɩ́nɩ́wa tɔ́nɛ mɛ́ rɩ́wɔ́ dí a vɔkɛ. Ɓa wɩ mɔhɛ̃́ rɩ́wɔ́ ja ɓɩdííle gúl. Rɩɩ́wa nɛ́ á ɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ sɩ́ pɛ́ɩ́wa mɛ́ ɩ́ wɩ́'állɛ wuu mí.