Kíŋse 4

Moyizi bʋl Wɩɩsɛ wádawa tɩŋɛ́ wɩ́ɛ́

1 Mʋ́l né mí, Ɩzɩrayɛl nɩɛ, ɩ́ zesi wɩ́bilé ná rɩ́ wɩ́makɛ́ ná ŋ há máŋsɛ aá pɛ́ɩ́wa rɩ́ɩ́wa tɩŋ, a ná waana, ká la tɔ́ɔ́ ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ ánáwa Wɩɩsɛ há sɩ pii pɛ́ɩ́wa. 2 Ɩ́ sɩ́ wɩ́ɩ́ súúrú, a sɩ́ wɩ́ɩ́ lɩ́sʋ́ kíŋse nyáŋ ŋ há bílé aá pɛ́ɩ́wa sɩɛrʋ; ɩ́ tɩŋ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ kíŋse ná, anɛ ɛ́ ŋ há bílé aá pɛ́ɩ́wa. 3 Ɩ́ sɩ́ɛ́ ná óŋ ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ há ɛ́ɛ́ Baalɛpɔɔrɛ mɛ́; Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ zɔ́kɩ́wa sɩɛrʋ nɩɛ ná wuu fa há tɩŋ Pɔɔrɛ veno ná ɓa haá yɩrɛ Baalɛ mɛ́. 4 Amá ɩ́ nɩɛ ná há cɔ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ mɛ́, ɩ́ wuu zaa haá híẽ́sú rí.

5 Ɩ́ ná, ŋ máŋsɛ wɩ́bilé arɩ́ wɩ́makɛ́, a pɛ́ɩ́wa, anɛ ɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ŋ Wɩɩsɛ há mákɛ́ a páŋ, a makɛ rɩ́ɩ́wa tɩ́ŋwɔ́ mɛ́, tɔ́ɔ́ ná ɩ́ há sɩ́ la sɩɛrʋ. 6 Ɩ́ sáŋwɔ́, a tɩ́ŋwɔ́ mɛ́; rɩ́ duówa ná naŋá nɩɛ ná há sɩ́ nɛ ɛ́ wɩ́bilé wɩ́ɛ́ rɩ ɓaá bʋ́lʋ́, rɩ́wɔ́ ná rɩ ɓa pɛ́ɩ́wa zɩmɛ́ arɩ́ wɩ́zɩmɛ; rɩ́wɔ́ sɩɛ́ bʋlɛ́: «Duzeno né ká jamáŋ ná há kéŋ zɩmɛ́ arɩ́ wɩ́zɩmɛ nɛ́!» 7 Ɛ́ wɩ́ɛ́, duo orí rí zené, a ka wɩŋsa ɓa mɩ́nʋ́ har anɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, á Wɩɩsɛ há mɩ́ŋrá har nyɛ, tɛ́ŋ ná wuu mí, á há yɩ́rɛ́ aá hóú mí>> 8 Duo orí rí zené, a ka wɩ́bilé arɩ́ wɩ́makɛ́, ɓa a taŋá anɛ wɩ́bilé nyáŋ wuu, ŋ zaa há píé a bílíwa sɩ́ɛ́ nyɛ>>

Wɩɩsɛ fá mákʋ́ tɩɩ Hɔrɛbɛ paalɔ nyúú

9 Amá, ɩ́ pɔ́ɩ́wa tɩɩ mɛ́ wérí, a hé dóé ɩ́ hiẽ́só wuu mí, rɩ́ɩ́wa sɩ́ wɩ́ɛ́ ná ɩ́ sɩ́ɛ́ há néé mí sʋllʋ́, a sɩ́ ló rɩ́wɔ́ lɩ́ɩ́wa sɩɛnnɛ; taŋá, ɩ́ mákwɔ́ pɛ́ɩ́wa bɛlɛ arɩ́rɩ́wa bɛlɛ má bɛlɛ. 10 Kal ná ɩ́ há cɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, Ɔrɛbɛ paalɔ laka, ʋ bʋ́lɩ́ŋ rɩ́ ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́ a bʋlɛ́: «A rɩ́ jamáŋ ná hé náŋá mɛ́, ŋ laka, rɩ́ŋ a rɩ́wɔ́ zɩ́mɩ́ŋ kíŋse, a bubúŋ, ɓa tíé nyúú hiẽ́só wuu mí, ká rɩ́wɔ́ máŋsɛ ɛ́ wɩ́ɛ́ a pɔ́wɔ́ bɛlɛ má.» 11 Ɛ́ kal, ɩ́ kúó a cɛ́ daha nɛ́ paalɔ ná laka. Paalɔ ná wuu fa dé ka níŋ ní, a zɛ́ aá yakɛ bána mɛ́; a hé nyʋɔsɛ, rɩ́ duobasɛ arɩ́ bíno ɓɩzeno. 12 Nyuutɩna Wɩɩsɛ liŋó lɛ níŋ ná sɩ́sɩ́ɛ́nnʋ́wa a bʋ́lɩ́wa rɩ́; ɩ́ nɩ́nɛ wɩ́ɛ́ bʋlɛ́, amá ɩ́ wɩ nɛ́ŋ wuu néé, liŋó dʋŋɔ nɛ́ fa dé lɩ́lɛ. 13 Ʋ mákɩ́wa rɩ́rʋ́ pɛ́kɛ nʋtʋmɛ, kíŋse ná fí ʋ há pʋ́ŋsɛ́ hé dɔ́wɩ́pɛ́rsɛ ná bɛllɛ daha, rɩ́ɩ́wa tɩ́tɩŋ. 14 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ páŋ ŋmɛ́nɔ rɩ́ŋ máŋsɛ wɩ́bilé ná rɩ́ kíŋse ná pɛ́ɩ́wa, a makɛ rɩ́ɩ́wa tɩ́tɩ́ŋwɔ́, tɔ́ɔ́ ná ɩ́ há sɩ́ la sɩɛrʋ.

Ɩ́ sɩ́ venni ɓáárʋ́

15 Kal ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ liŋó há lɛ́ níŋ sɩɛrʋ, a bʋ́lɩ́wa rɩ́ Hɔrɛbɛ paalɔ mɛ́, ɩ́ fa wɩ nɛ́ŋ wuu néé. Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ pɔ́ɩ́wa tɩɩ mɛ́ wérí. 16 Ɩ́ sɩɛ́ sɩ venni má, rɩ́ɩ́ zʋ busunnu; ɩ́ sɩ́ veŋgúle má, rʋ́ʋ́ nɩɛsɛ óŋ wuu, rʋ́ʋ́ nɩɛsɛ báálɔ ɛ́ raá má háálɔ; 17 rʋ́ʋ́ nɩɛsɛ ballɔ, ɛ́ raá má pʋna oro wuu háá hiẽsi tíé nyúú rɛɛ́; rʋ́ʋ́ nɩɛsɛ diíwíé oro wuu háá fil bána nyúú; 18 rʋ́ʋ́ nɩɛsɛ tíé nyúú títuure oro wuu; rʋ́ʋ́ nɩɛsɛ tíé nyii sɩɛrʋ náŋwʋlɩ́ oro wuu. 19 Ɩ́ sɩ́ báŋ bel bána nyúú onni nyaŋ: wɩpomí, rɩ́ cana rɩ́ caŋwʋllɛ arɩ́ onni ná wuu há kéŋ pʋmmɔ. Ɩ́ sɩ́wɔ́ ɓáárʋ́, ɩ́ sɩ tʋ́ŋ pɔ́wɔ́. Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ tá ɛ́ wɩ́ɛ́ pá duowa ná náŋa há mɩŋ dúníé wuu mí ní. 20 Ɩ́ é, Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ lɩ́sɩ́wa Ezipiti wɩhálzeno ná sɩɛrʋ, a makɛ rɩ́ɩ́wa ɔ́ʋ́ nɩɛ, rʋ́ʋ́ tɩ́llɩ́wa. Ɛ́ nɛ́ tɛ ʋ nɛ́ tɩ́llɩ́wa, a ko aá lɛ zaa wuu.

21 Ɩ́ wɩ́ɛ́ ɔ́ɔ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ cɔ́ɛ́ wɩ́ŋ nyúú, ʋ ŋmɩ́ɛ́sɛ a bʋlɩ́ŋ wɩ Zʋrdɛŋ fuo míí daarɛ, rɩ́ŋ sɩɛ́ zʋ tɔ́wero ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ há píé pɛ́ɩ́wa, rɩ́ɩ́wa tɩ́llʋ́ sɩɛrʋ nɛ́. 22 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ŋ é dɩsʋwɩ́ nɛ́ tɔ́ɔ́ né sɩɛrʋ, ŋ wɩ Zʋrdɛŋ dáárɩ́ ná; amá ɩ́ é, ɩ́ sɩ́ daarɛ a mʋ́ la ɛ́ tɔ́wero. 23 Ɩ́ pɔ́ɩ́wa tɩɩ mɛ́ wérí, rɩ́ɩ́wa háá sʋllɛ nʋtʋmɛ ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ há bilíwa rɩ́rʋ́ pɛ́kɛ ká má veŋgúle. Ɩ́ sɩ́ oŋcʋɔlɩ́ oro wuu má á, rʋ́ʋ́ nɛ onni ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ há sɛ́ rɩ́ɩ́wa sɩ́ á. 24 Bee wɩ́ɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ nɩhɩ̃́ níŋ ná háá zɔkɛ́ nɛ́, ʋ ká bánɔŋdir ri.

25 Rɩɩ́wa kúó zʋ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, rɩ́ɩ́ ké ráŋ rɩ́ɩ́ dáánɛ, rɩ́ɩ́ ka bɛlɛ rɩ́ nihẽ, ɩ́ pɔ́ rɩ́ɩ́wa sɩ́ wɩ́bɔmɔ á, a sɩ́ veŋgúle má, a sɩ́ oŋcʋɔlɩ́ oro wuu á, a sɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ há wʋ́ʋ́ ná ja á, a sɩ́ wɩ́ɩ́ áá zɔ́kʋ́ sɩɛrʋ. 26 Ŋ bʋ́lɔ́ pɛ́ɩ́wa zaa, tíé rɩ́ bána ká dáŋsɩ́ɛ́wa, rɩɩ́wa á ɛ́, ɩ́ waá dáánɛ káá nyɩ́ɩ́kɛ tɔ́ɔ́ ná mɛ́, ɩ́ há sɩ́ daarɛ Zʋrdɛŋ fuo a la; ɩ́ tápʋlɛ waá a rɩ́wɔ́ pul ráŋ, ká rɩ́wɔ́ zɔ́kɩ́wa wuu. 27 Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ a rɩ́ɩ́wa pɩsɛ, a zʋ duowa ná náŋa sɩɛrʋ, ká rɩ́ɩ́wa nɩɛ mʋɔ́ dʋŋɔ nɛ́ káánɛ, a mɩŋ duowa ná náŋa Nyuutɩna Wɩɩsɛ há sɩ́ kánɩ́wa mʋ́ sɩɛrʋ. 28 Ráŋ, daasɛ rɩ́ dáwʋ́ɔ́ wɩŋsa ná nɩbííno nɛ́sɛ há ɛ́ɛ́, ká ɓa wɩ ráŋ ná, a wɩ wɩ́ɛ́ nɛ, a wɩ ɓɩɛ dí, a wɩ sɔ́ŋ máá nɛ, ɓa nɛ́ rɩ́ɩ́wa ɓɩ́ɓaarɛ. 29 Ráŋ nɛ́ sɩɛ́ rɩ́ɩ́wa bɩrɛ ja Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ. Ɩ́ sɩ́ nóú, rɩɩ́wa nɛ́ jɔ́ʋ́ rɩ́rɩ́ɩ́wa sɩɛrʋ wuu, arɩ́rɩ́wa dʋma wuu. 30 Rɩŋ wɩ́bʋlɛ́ nyáŋ wuu ní péríwa, rɩ́ɩ́wa sɩɛnnɛ caasɛ zɔkɛ kɩ́ŋkáŋ, ɛ́ é, ɩ́ sɩ́ bɩrko Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ rɩ́; ɩ́ sɩ́ zésú liŋó; 31 bee wɩ́ɛ́, Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ ká susufár rɛ́; ʋ wɩ́ɩ́wa vɛ́ɛ́ tá, ʋ wɩ́ɩ́wa zɔ́kɛ; ʋ wɩ nʋtálɔ ná ʋ há tɛ́ɛ́ pɛ́ɩ́wa ánáwa mɩ́ɩ́ sʋllɛ́.

Moyizi bʋl Ɩzɩrayɛl nɩɛ nyúwér wɩ́ɛ́

32 Ŋŋ́ sʋlɩ́wa, ɩ́ bɔsɛ zɩŋ wɩ́ɛ́ ná há dáárɛ́, a pɔ́ dúníé púle mí, tɛ́ŋ ná mɛ́ Wɩɩsɛ há má nɩbííno tíé nyúú, a ná wɩ́ɛ́ ná há tʋ́mɛ́ a daarɛ, rɩɩ́wa fa ha toó. Ɩ́ pɔ́ dúníé nʋɔ nɔ́ŋɔ, ká bɔsɛ a mʋ́ yákʋ́ nʋɔ nɔŋɔ mɛ́, a ná, wɩ́ɩ́ há zénó a mɔ́ nyɛ, ha tʋ́mɔ́ rɛ́>> Áŋ rɛ́ ha nɛ́ wɩ́ɩ́ né duo wɩ́ɛ́>> 33 Duo oro ha nʋ́ʋ́ wɩɩsɛ liŋó, rʋʋ lɛ́ níŋ sɩɛrʋ aá lɛ, anɩ́wa há nɛ́ ɛ́, ká ka mɩɩsɛ rɛ́>> 34 Ɩ́ sɩɛ́ ha ná wɩɩsɛ nɔ́ŋ, rʋʋ máŋsɔ́ rʋ́ʋ́ zʋ duó nɔ́ŋ sɩɛrʋ, a tɩŋ wɩhálawa mɛ́, arɩ́ wɩ́nyɩnɛwa rɩ́ nyáŋsɛ arɩ́ lalwa mɛ́, a ɓɔ́ʋ́ nɛ́sɛ, a tʋŋ vadóé, a a wɩ́ɛ́ ná nɛ́ŋ ha há wʋ́ɔ́ néé ná, a hé héwíŋ, ká lɩ́sʋ́ jamáŋ a tɩ́llʋ́ rɛ́>> Nyáŋ wuu ní sɩɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ a ɩ́ sɩ́ɛ́ mɛ́, Ezipiti mí, ká lɩ́sɩ́wa yomí sɩɛrʋ. 35 Ɛ́ wɩ́ɛ́, ɩ́ é sɩɛ́ ná wɩ́ɛ́ nyaŋ wuu, a mɔ́ rɩ́ɩ́wa sɩ́ɛ́ púri ní, rɩ́ɩ́wa zɩŋ rɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ ká Wɩɩsɛ; wɩɩsɛ nɔ́ŋ toó, rʋʋ dʋŋɔ raá. 36 Ʋ ɔ́ʋ́ ʋ liŋó lɛ bána nyúú a tuwi zʋ́ɩ́wa dɩlla, a kármɩ́wa. Ká tíé nyúú, ʋ a ɩ́ nóú níŋzeno ná. Ɩ́ nʋ́ʋ́ wɩ́bʋlɛ́ ná má há lɛ́ ɛ́ níŋ sɩɛrʋ. 37 Ʋ fa cóíwa ánáwa, ɛ́ nɛ́ tɛ ʋ bɛ́llɛ a lɩ́sɩ́wa. Ʋ tɩ́ŋʋ́ tɩɩ vadóé ɓɩzeno mí ní a a, ɩ́ lɛ Ezipiti mí. Beé wɩ́ɛ́, ɩ́ nɛ́ kɔ́wɔ́ duo nɩɛ. 38 Ʋ lɛ́ɩ́wa sɩ́ɛ́ a kiri duowa náŋa, ɓa káŋ rɩ́wɔ́ dóé há kɩ́ɩ́wa, ká rʋ́ʋ́ a rɩ́ɩ́wa zʋ́wɔ́ tɔ́nɛ a tɩ́llɩ́wɔ́, anɛ ɛ́ zaa haa tʋmɛ́. 39 Ɛ́ wɩ́ɛ́, zaa ɩ́ bɩɩnɛ, a zɩŋ rɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ ká bána há mɩŋ nyúú rí, arɩ́ tíé há mɩŋ mʋ́l rɩ́ Wɩɩsɛ; wɩɩsɛ nɔ́ŋ toó. 40 Ɩ́ tɩ́ŋʋ́ wɩ́bilé arɩ́rʋ́ wɩ́makɛ́ nyáŋ ŋ zaa há máŋsɛ a pɛ́ɩ́wa; a makɛ rɩ́ɩ́wa ná wér, ɩ́ rɩ́rɩ́wa bɛlɛ ná há sɩ́ tʋ́kɩ́wa mɛ́. Ká rɩ́ɩ́wa tápʋlɛ má pul tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ há píé aá pɛ́ɩ́wa, rɩ́ɩ́wa tɩ́llʋ́ a kaá mʋ́ wuu.

Tɔ́yúóle ná botoro há mɩŋ Zʋrdɛŋ fuo wɩɩsɛ dɩpomí rí

41 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, Moyizi lɩ́sɛ tɔ́nɛ botoro tá, Zʋrdɛŋ fuo, wɩɩsɛ dɩpomí rí, 42 a makɛ rɩ́wɔ́ a dɩyúólé, rɩ nɛrɔ nɛ́ wɩ sánɛ́ ká ɓʋ́ʋ́ nɔ́ŋɔ, há tóú dɩŋdɔŋ, rʋ́ʋ́ wólli fá mʋ́ féŋsi ɛ́ tɔ́nɛ nɔ́ŋɔ sɩɛrʋ, a lɔ́ʋ́ mɩɩsɛ. 43 Ɛ́ tɔ́nɛ rɩ́wɔ́ tɩ́náwa yɩra nɛ́ nyɛ: Rubaŋ dunɩɛ nɛ́ tɛ Bɛsɛrɛ há mɩŋ típaŋtaŋɩ́ mɛ́, gɩrbétéke ná sɩɛrʋ. Gad dunɩɛ má nɛ́ tɛ Ramɔtɛ ná há mɩŋ Galaadɛ mɛ́. Manase dunɩɛ má nɛ́ tɛ Golaŋ ná há mɩŋ Basaŋ mɛ́. \ ms1 MOYIZI BƲLLƐ WƖ́BƲLƐ́

44 Ná Wɩɩsɛ wɩ́bilé ná Moyizi há píé máŋsɛ pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ. 45 Wɩ́máŋsɛ nyáŋ, rɩ́ wɩ́bilé nyaŋ arɩ́ wɩ́makɛ́ nyaŋ nɛ́ Moyizi pii pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ, tɛ́ŋ ná mɛ́ ɓa há lɛ́ Ezipiti mí. 46 Ɛ́ tɛ́ŋ mɛ́, rɩ́ ɓa fa mɩŋ Zʋrdɛŋ fuo wɩɩsɛ dɩpomí ní, polnaa ná há cáásɛ Bɛtɩpɔɔrɛ sɩɛrʋ, a mɩŋ Amoritiwa kuóro Sɩɔŋ tɔ́ɔ́ mɛ́. Sɩɔŋ fá mɩŋ Hɛsɩbɔŋ mɛ́ nɛ́ ká Moyizi rɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ yoo díú. 47 Ɓa lɔ́ʋ́ tɔ́ɔ́, a la Basaŋ kuóro Ɔgɛ má tɔ́ɔ́. Amoritiwa kuóre nyáŋ bɛllɛ fa mɩŋ Zʋrdɛŋ fuo wɩɩsɛ dɩpomí ní. 48 Ɓa nɛ́ lá dɩtɩ́llɛ ná há pɔ́ Arɔyɛɛrɛ há mɩŋ Arɩnɔŋ polcʋ́ɔ́rɛ laka, ká mʋ́ yakɛ Sɩrɩɔŋ paalɔ ná ɓa háá yɩ́rɛ Hɛrmɔŋ, 49 a súúri Zʋrdɛŋ fuo wɩɩsɛ dɩpomí wuu, a kaa mʋ́ peri Yɛsɛ mʋʋ ná há mɩŋ Pɩsɩga paalɔ tíé rí.