Levitiwa tɔ́nɛ́
35
1 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋ́l Moyizi rɩ́ Mʋabɛ polo mi, Zʋrdɛŋ fuo laka, a caasɛ Zeriko, a bʋlɛ́: 2 «Bʋ́l Ɩzɩrayɛl nɩɛ rɩ́, rɩ́wɔ cokiwó liwe(ker) ná cɔɔ nɔ́ŋɔ tɔ́nɛ́, a pá́ Levitiwa, rɩ́wɔ wólli ké. A pi ɛ́ tɔ́nɛ́ kile tíé́ má a pɔ́wɔ́. 3 Rɩwɔ tɩllɛ tɔ́nɛ́ ná a ké ráŋ, ká rɩ́wɔ pʋsɛ, ɓa nɛ́sɛ onni arɩ́wɔ pʋsɛ ná náŋa wuu tɩllɛ tɔ́nɛ́ ná kile tíé́. 4 Tɔ́nɛ́ ná ɩ́ há sɩ pii pá́ Levitiwa, kile tíé́ sɩ de pɔ́ tɔ́ɔ́ ná zekume ná kilú har, ʋ gbesi peri nɛgotókó sɩ́ɩ́ bʋ́ɩ́. 5 Ɩ́ sɩ lɩ a pɔ́ tɔ́ɔ́ ná zeŋe mi ká máŋsɛ negotókó sɩ́ɩ́ bʋ́ɩ́wʋllɛ tɔ́ɔ́ mʋ́l rɩ́, negotókó sɩ́ɩ́ bʋ́ɩ́wʋllɛ tɔ́ɔ́ lʋ́lɔ́ŋɛ nedú rɩ́, negotókó sɩ́ɩ́ bʋ́ɩ́wʋllɛ tɔ́ɔ́ nyúú rɩ́ arɩ́ negotókó sɩ́ɩ́ bʋ́ɩ́wʋllɛ tɔ́ɔ́ lʋ́lɔ́ŋɛ nɛ́gʋ́ɔ́ rɩ́, ká rɩ́ tɔ́ɔ́ ná mɩŋ sɩsɩɛnʋwa. Ná tíé́ ná há sɩ kilwo tɔ́nɛ́. 6 Tɔ́nɛ́ ná ɩ́ há sɩ́ lɩ́sɛ pá́ Levitiwa sɩɛrʋ, ɩ́ lɩ́sɛ tɔ́nɛ́ bálgo rɩ nɩɓʋ́ʋ́rɔ fá mʋ́ yúóli ɛ́ rá má rʋ́ fá mʋ́ féŋsú tɩɩ ráŋ, ká lɩ́sɛ tɔ́nɛ́ mɛɛ́sɛllɛ náŋa a súúriwó mi. 7 Tɔ́nɛ́ ná wuu ɩ́ há sɩ́ lɩ́sɛ a pá́ Levitiwa sɩ a tɔ́nɛ́ mɛɛ́sɛllɛ arɩ́ córí, tɔ́ɔ́ wuu rɩ́rʋ́ kile tíé́. 8 Tɔ́nɛ́ ná ɩ́ há sɩ́ lɩ́sɛ Ɩzɩrayɛl nɩɛ rɩ́, sɩ́ pul rɩ́ jɩmʋ́l ná sɩɛrʋ ɩ́ há sɩ́ lɩ́sɛ liwe ni zéné, ká sɩ́ kánɛ a rɩ́ jɩmʋ́l ná liwe ni wɩ zéŋ. Jɩmʋ́l wuu há sɩ́ lɩ́sɛ tɔ́nɛ́ ɛ́ ná a pá Levitiwa lʋʋ́ tíé́ liwe zéŋ mʋ́ɔ́sɔ nɛ́.»
Tɔ́yúóle
9 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋ́l Moyizi a bʋlɛ́: 10 « Bʋ́l Ɩzɩrayɛl nɩɛ rɩ́ a bʋlɛ́: Rɩɩ́wa nɩ kúó daarɛ Zʋrdɛŋ fuo rɩ́ zʋ́ Kana tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ, 11 ɩ́ lɩ́sɛ tɔ́nɛ́ náŋa rɩ́wɔ́ a tɔ́yúóle, rɩ nɛ́ŋ ná há sɩ́ ɓʋ́ nɛrɔ ká wɩ taalɛ́, fá mʋ́ yúóli. 12 Ɛ́ tɔ́nɛ́ sɩɛrʋ sɩ a dɩyúóli rɩ́ nɛrɔ ná haá ja rʋʋ́ di cɔ́wɩ́ɩ́lɔ a tʋŋ kíŋ sɩ́ gbel ná, rɩɩ́ ɓʋ́ nɛrɔ ná há wɩ taalɛ́ ɓʋ́ʋ́ nɔ́ŋɔ rʋ́ há wɩ jamáŋ sɩ́ɛ́ lɩ́ɛ́, rɩ́wɔ dúú sariya. 13 Tɔ́nɛ́ ná ɩ́ há sɩ́ lɩ́sɛ, bálgo ni sɩ a tɔ́yúóle. 14 Ɩ́ tá tɔ́nɛ́ botoro Zʋrdɛŋ fuo daarɛ, ká rɩ́ botoro má mɩŋ Kana tɔ́ɔ́ sɩɛrʋ: ɓa nɛ́ sɩ́ a tɔ́yúóle. 15 Ɛ́ tɔ́nɛ́ bálgo sɩ a dɩyúóle a pá́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ rɩ́ nɩhʋ́ɔ́kéné arɩ́ nɩhʋ́ɔ́daarɛ ná há sɩ́ kéníwa sɩɛrʋ; ráŋ nɛ́ nɛrɔ ná wuu há wɩ taalɛ ɓʋ́ʋ́ nɩbɩnɔ́ŋɔ sɩ wóllí fá mʋ́ féŋsi. 16 Rɩ nɛ́ŋ ŋmɔ́wʋ́ nɔ́ŋɔ arɩ́ hɔ́ɔ́ óŋ, rʋʋ́ sʋwɛ, tɩ́na ká nɩɓʋ́ʋ́rɔ tɩɩ nɛ́, rɩ́wɔ́ bɛ́ŋsʋ́ ɓʋ́. 17 Rɩ́ dɔwɩ́ ná há wó nɛ́rɔ aá ɓʋ́ nɛ́ rʋʋ́ pii yakʋ́ rɩ́ sʋʋ kánʋ́, ʋ tɩna ká nɩɓʋ́ʋ́rɔ́ nɛ́, rɩ́ ɓa bɛ́ŋsʋ́ a ɓʋ́. 18 Rɩ́ daa óŋ rʋʋ́ pii ŋmɔ́wʋ́, rɩ́ sʋʋ kánʋ́, ʋ ká nɩɓʋ́ʋ́rɔ́ nɛ́, rɩ́wɔ́ bɛ́ŋsʋ́ a ɓʋ́. 19 Bánɔ́ŋdiiró sɩ́ ɓʋ́ nɩɓʋ́ʋ́rɔ́ ná, rʋʋ́ nɩ kúó cémú. 20 Rɩ nɛ́ŋ rɩ́ yikú nɔ́ŋɔ nɩbɛrɛ yíké ɛ́ rá má rʋ́ bɩɩnʋ́ ɓʋ́ɩ́ nɛ́ rɩɩ́ pii óŋ rɩɩ́ yóú, rɩ́ sʋʋ kánʋ́, 21 ɛ́ rá má rʋ́ nɛ́ gúŋsú nɛ́sɛ rɩɩ́ yakʋ́ sɔhɔ́yakɛ́, rʋ́ sʋwɛ, nɛ́rɔ na há yakʋ́ ká nɩɓʋ́ʋ́rɔ́ nɛ́, rɩ́wɔ́ bɛ́ŋsʋ́ a ɓʋ́: banɔ́ŋdiiró sɩ́ ɓʋ́ nɩɓʋ́ʋ́rɔ́ ná rʋʋ́ nɛ́ kúé cémú.
22 Amá rɩ́ nɛ́ŋ rɩ́ wɩ taalɛ yikú nɔ́ŋɔ, a wʋ́ʋ́ yike nɛ́sɛ yike, ɛ́ rá má rʋ́ʋ́ nɛ́ pi óŋ rɩ́ɩ́ yóú ká wʋ́ʋ́ yóé rɩ́ɩ́ sɔhɔ́ɔ́, 23 ɛ́ rá má rʋ́ʋ́ nɛ́ wɩ́ taalɛ́ yiki dɔ́wɩ́ ná há wó aá ɓʋ́, rɩɩ́ yóú nyúú, rɩ́ sʋ́ʋ́ kánʋ́, rʋ́ʋ́ nɛ́ tó dɩŋdɔnnɛ nɛ́ ɛ́ rá má bɔ́ŋbɔ́ŋ nɛ́ rʋ́ʋ́ kaá aá jɔ́ʋ́, 24 ná ɛ́wa há mɔhɛ̃́ rɩ́ jamáŋ ná di nɩɓʋ́ʋ́rɔ ná rɩ́ bánɔ́ŋdiiró(kítúnnó) sariya. 25 Jamáŋ sɩ́ la nɩɓʋ́ʋ́rɔ́ ná tá bánɔ́ŋdiiró nɛ́sɛ mɛ́, ká kánʋ́ a bɩr mʋ́ʋ́ tɔ́ɔ́ tɔ́yúóli ná sɩɛrʋ ʋ fá há fɛ́ɛ́ mʋ́ a féŋsi. Ʋ sɩ́ ké ráŋ a kaá ja vɔk'ɔ́ɔ́sɔ nɔhɔ̃́ ná ɓa ɔ́ŋsɛ lɩ́sɛ́nʋʋ hóú mi a bilú sʋʋ. 26 Rɩ́ nɩɓʋ́ʋ́rɔ́ ná nɛ́ lɩ tɔ́yúóli ná ʋ há fɛ́ɛ́ mʋ́ féŋsi sɩɛrʋ, 27 rɩ́ bánɔ́ŋdiiró ná cemú rʋ́ʋ́ tó tɔ́yúóli sɩɛrʋ, rʋ́ʋ́ ɓʋ́ʋ́, ʋ tó wɩ́ɩ́ a pá́ bánɔ́ŋdiiró ná. 28 Beéwɩ́ɛ́ nɩɓʋ́ʋ́rɔ́ mɔhɔ̃́ rʋ́ʋ́ káánɛ tɔ́yúóli sɩɛrʋ a kaá ja vɔk'ɔ́ɔ́sɔ nɔhɔ̃́ sʋʋ. Vɔk'ɔ́ɔ́sɔ nɔhɔ̃́ sʋʋ harɩ́ mɛ́ nɛ́, nɩɓʋ́ʋ́rɔ́ wóllí bɩrɛ aá mʋ́ tíé. 29 Ná wɩ́mákɛ́ ná ɩ́ há mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́wa tɩŋ, ɩ́ woówa wuu sɩɛrʋ, dɩhɛ̃́ ná wuu ɩ́ há sɩ́ ké mí. 30 Rɩ́ nɩɓʋ́ɩ́ nɛ́ kúé pɛ wuu, ɓa sɩ́ ɓʋ́ nɩɓʋ́ʋ́rɔ́ rɩ́ sɩ́ɛ́da nɩɛ nɛ́ kánɛ́, rɩ́ɩ́ tá sɩɛda. Nɩbalá́ sɩ́ɛ́da wɩ́ɛ́ wɩ́ mɔhɛ̃́ rɩ́wɔ́ bɛ́ŋsɛ nɛ́ŋ ɓʋ́. 31 Ɩ́ wɩ mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́wa la tume ká rɩ́ nɩɓʋ́ʋ́rɔ ká mɩɩsɛ, amá ʋ mɔhɔ̃́ rʋ́ʋ́ sʋwɛ nɛ́. 32 Ɩ́ wɩ mɔhɛ̃́ rɩ́ɩ́wa la tume ká rʋ́ʋ́ wóllí fá mʋ́ féŋsú tɔ́yúóli sɩɛrʋ ɛ́ rá má rʋ́ʋ́ bɩr fá mʋ́ kénú tíé mí rɩ́ vɔk'ɔ́ɔ́sɔ nɔhɔ̃́ há wɩ́ sʋwɛ. 33 Ɩ́ sɩ́ ló rɩ́ busúnnu zʋ́ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ ɩ́ há sɩ́ ké, beéwɩ́ɛ́ cɛ́l bírsí tɔ́ɔ́ rɛ́; ká tɔ́ɔ́ ná cɛ́l há bɩsʋ́ sɩɛrʋ, suúri waá hé, rɩ́ nɛ́ŋ ná há bɩsɛ cɛ́l, tɩɩ cɛ́l rá. 34 Ɩ́ sɩ́ tɔ́ɔ́ ná ɩ́ há sɩ́ kénú sɩɛrʋ bírsú, ŋ mɩnʋ́ sɩɛrʋ, beéwɩ́ɛ́ ŋ nɛ́ ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ, a mɩŋ Ɩzɩrayɛl nɩɛ sɩ́sɩ́ɛ́nʋwa.»