Ɩzɩrayɛl nɩɛ dí bállɩ́ Aradi kuóro nyúú
21
1 Aradi kuóro há ká Kananɩ́ɛ̃́ fa mɩŋ Nɩgɛɛbɛ mɛ́ nɛ́ ká nɛ́ rɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ tɩŋ Atarimi ŋmɛ́nɔ aá ko. Ʋ lɩɩ yowó Ɩzɩrayɛl, a kɛsɛ náŋa, ɓa a lal yosí . 2 Ɛ́ nɛ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ ta nʋɔ pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ a bʋlɛ́:«Rɩɩ́ nɛ́ kɛsɛ nɩɛ nyáŋ rɩ́ hérá nɛ́sɛ mɛ́, ŋ sɩ nyɩkɛ ɛ́ tɔ́nnɛ bukébuké». 3 Nyuutɩna Wɩɩsɛ zesi Ɩzɩrayɛl nɩɛ liŋó a kɛsɛ Kanɩ́ɛ̃́wa héwó óú nɛ́sɛ mɛ́. Ɓa pi ɛ́ nɩɛ rɩ́wɔ́ tɔ́nɛ́ a pá Wɩɩsɛ ká yɩrɛ ɛ́ dɩhɩ̃́ Hɔrma. Ʋ mʋ́l nɛ́ ká: búkébúkéKɔmɔ́ dʋcʋɔrɩ́*wɩɛ́
4 Ɓa isi Hɔɔrɛ páalɔ mɛ́ a tɩŋ zɔŋkɩwa mʋʋ ŋmɛ́nɔ a gʋɔ́rɛ Edomi. 5 Amá nɩɛ nyámmɔ́ gúl ŋmɛ́nɔ mɛ́, ka gaasɛ wɩ́ɛ́ Wɩɩsɛ arɩ́ Moyizi rɩ́ a bʋlɛ́:«Beérí tɛ ɩ́ a a lɩ Ezipiti mɛ́, rá ko sʋsɛ gɩrbétéke sɩɛrʋ>> Beéwɩ́ɛ́ dɩpɛ́ŋ to rɛ́, nyii to, ka a sɩɛrʋ lɩ susudɩpɛ́ŋ né má. 6 Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ a dʋma ná há kéŋ húúne kɩ́ŋkáŋ, a ɓiésiwo, nɩɛ ɓɩkana sʋsɛ Ɩzɩrayɛl mɛ́. 7 Nɩɛ ná tuuperi Moyizi a bʋlɛ́:«A ɔ́ɔ́ zɔkɛ, a há gaasɛ wɩ́ɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ rɩ́ arɩ́rɩ́ má tɩɩ rɩ́. Sʋl Nyuutɩna Wɩɩsɛ rʋ́ a rɩ dʋma nyáŋ kɛkɛ rá mɛ́. Moyizi sʋ́l Wɩɩsɛ a pá nɩɛ ná. 8 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋl Moyizi rɩ́ a bʋlɛ́ :«Bɩrmɛ dʋŋ a ɓel daliŋgbó mi, nɛrɔ ná wuu dʋŋ há sɩ ɓɔ́ʋ́, rʋ́ baŋ belú, waá sʋwɛ. 9 Moyizi pi kɔmɔ a bɩrmɛ dʋŋ, a puú ɓel daliŋgbó mi; rɩ́ dʋŋ kúó ɓá nɛ́ŋ, rʋʋ́ báŋ belú, ʋ báá waá sʋwɛ.
Zʋrdɛŋ fuo daarɛ́ yoo lɛɛ wɩ́ɛ́
10 Ɩzɩrayɛl nɩɛ coló a mʋ́ ciki púl Oboti mi. 11 A isi Oboti mi, a mʋ́ ciki púl Iye'abarimi mi, gɩrbétéke ná há cɩnɛ́ caasɛ Mʋabɛ, wɩɩsɛ dipomi rɩ́. 12 A isi ráŋ, a mʋ́ ciki púl Zɛrɛdɛ nyipálnaa laka. 13 A isi ráŋ a mʋ́ ciki púl Arɩnɔŋ cɔɔ nɔ́ŋɔ, há palɛ́ lɩ Amɔrɩɛ̃́wa (Amɔɔrɛ) tɔ́ɔ́, a ko aá zʋ́ gɩrbétéke sɩɛrʋ; Arɩnɔŋ nɛ́ ká Mʋabɛ susúbʋɔ, a mɩŋ Mʋabɛ rɩ́ Amɔrɛ pɛkɛ. 14 Ɛ́ nɛ́ tɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ lalwa kɛnɔ sɩɛrʋ, ɓa sɛ́:«Wahabɛ há mɩŋ Sufa mɛ́ rɩ́rʋ́ polnaasɛ, Arnɔŋ 15 rɩ́rʋ́ polnaasɛ há tɛrɛ́ mʋ́ lɩ Ari cɔɔ rɩ, ka tɩɛnɛ́ mʋ́ lɩ Mʋab susúbʋɔ.» 16 Ɓa isi ráŋ a mʋ́ Bɛɛrɛ, Bɛɛr mʋ́l nɛ́ ká: Vil. Bɛɛrɛ mɛ́ nɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋ́l Moyizi rɩ́ a bʋlɛ́: «Hé jamáŋ ná náŋá mɛ́, rɩ́ŋ pɔwɔ nyii.» 17 Ɛ́ nɛ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ yɩ yɩl né: «Vilnyii, zɛ́ ! Ɩ́ ɓá yɩl bʋʋ́ mɛ́! 18 Vil ná kuóre há lɛsɛ́, vil ná nɩhɩ́ɛ̃́sɛ há lɛsɛ́ rɩ́ kuódeŋtuke, arɩ́ deŋtuksi náŋa!» Ɓa cɩŋ gɩrbétéke mɛ́, a mʋ́ Matana; 19 a lɩ Matana, a mʋ́ Natalɩyɛl, a lɩ Natalɩyɛl, a mʋ́ Bamɔtɛ, 20 a cɛ́ Bamɔtɛ, a mʋ́ polnaa ná há mɩŋ Mʋabɛ gɩr mɛ́, Pɩsɩga paalɔ nyúú ɓóŋɓóŋ, a bɩr caasɛ gɩrbétéke rɩ́. 21 Ɩzɩrayɛl nɩɛ tʋŋ nɩɛ Amoritiwa kuóro Sɩyɔŋ rɩ́, rɩwɔ mʋ́ bʋ́lʋ́ rɩ́ a bʋlɛ́: 22 «Á fa có raá tɩŋɩ́ tɔ́nɛ, ká sɩ́ baksɛ zʋ́, a sɩ viinyiwa sɩɛrʋ zʋ́, a sɩ vile nyii nyɔ́, ká de tɩŋ kuóre ŋmɛ́nɔ, a daarɩ́ dɩtɩllɛ mɛ́. 23 Ɛ́ nɛ́ Sɩyɔŋ wɩ ŋmɛ́nɔ pɛ́ɛ́, rɩ Ɩzɩrayɛl nɩɛ tɩŋʋ́ tɔ́ɔ́ daarɛ; Sɩyɔŋ hóú nɩɛ wuu náŋá mɛ́ a lɩɩ kɛrɛ Ɩzɩrayɛl nɩɛ, gɩrbétéke sɩɛrʋ, a ko Yahatɛ a yowó Ɩzɩrayɛl. 24 Ɛ́ nɛ Ɩzɩrayɛl nɩɛ yóú rɩ́ tokówi ná haá die, ká lɔ́ʋ́ dɩtɩ́llɛ, a pɔ́ Arɩnɔŋ mɛ́, ká mʋ́ peri Yabɔkɛ, a mʋ́ yakɛ Amɔnɩtɩwa susúbʋɔ mɛ́; beé wɩ́ɛ́ ɓa susúbʋɔ ná ɓa sɔ́ɔ́ kɛ́rɛ nɛ́. 25 Ɩzɩrayɛl lá tɔ́nɛ́ nyáŋ wuu; a ke Amɔrɩɛ̃́wa tɔ́nɛ́ wuu mi, Ɛsɩbɔŋ rɩ́rʋ́ dɩtɩllɛ́ wuu. 26 Beéwɩ́ɛ́, Ɛsɩbɔŋ fa ká Amɔrɩɛ̃́wa kuóro Sɩyɔŋ tɔ́ɔ́ nɛ́; ʋ fa yo lal rɩ́ Mʋabɛ kuóro ná há tʋkɛ, mʋ́l ne mi nɩkeni ná mɛ́ nɛ́, a lɔ́ʋ́ tɔ́ɔ́ a ka mʋ́ yakɛ Arɩnɔŋ mɛ́. 27 Ɛ́ nɛ́ tɛ gɔ́kɛ́ sɛ́: «Ɩ́ ko Ɛsɩbɔŋ! Ɩ́ bɩr sɔ́ Sɩyɔŋ tɔ́ɔ́, a bɩrmʋ́ rʋʋ́ cɩnʋ́ cɩnɛ́! 28 Beé wɩ́ɛ́, níŋ rí lɛ́ Ɛsɩbɔŋ, níŋpoo ní isí Sɩyɔŋ tɔ́ɔ́ mɛ́; a dí Arɛ há mɩŋ Mʋabɛ mɛ́, Arɩnɔŋ dɩpiŋe nyúútɩnawa. 29 Nyúúbɔ́ŋ perí, Mʋabɛ! Ɩ́ yʋksa, Kɛmɔsɛ jamáŋ! Ɓa ɔɔ́, ʋ bɛlɛ bɩrmɛ nɩfaalɛ́, ká ʋ tolé má bɩrmɛ Amaoritiwa kuóro Sɩyɔŋ nɩkɛsɛ́! 30 A yósiwó rɩ́rá hɛmɛ; a zɔkɩ́wɔ wuu, a pɔ́ Ɛsɩbɔŋ mɛ́ ka mʋ́ lɩ Dɩbɔŋ. A zɔkɛ zɔkɩrʋ́ a mʋ́ yakɛ Nofa mɛ́, arɩ́ oŋ ná wuu há lɛ́l Medeba.» 31 Ɩzɩrayɛl mʋ́ɔ́ ké Amɔrɩɛ̃́wa tɔ́ɔ́ mɛ́. 32 Moyizi tʋ́ŋ nɩɛ, ɓa mʋ́ kɩɛ́lɛ zɩŋ Yazɛrɛ, ká la tɔ́nɛ́ ná wuu, há mɩnʋ́ nɛ́váámɔ mɛ́, ká kiri Amoritiwa ná fa há mɩŋ ráŋ. 33 Ka baá bɩrsɛ a cáásɛ cɔɔ nɔ́ŋɔ, a tɩŋ Basaŋ ŋmɛ́nɔ. Basaŋ kuóro Ɔgɛ rɩ́rʋ́ nɩɛ wuu lɩɩ kɛrɩ́wɔ Edireyi mi, rɩ́wɔ́ yó lal. 34 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋl Moyizi rɩ́ a bʋlɛ́:«Sɩ hewɩ́ŋ fa! Ŋ kenú héí nɛ́sɛ mɛ́, ʋ tɩɩ, ʋ nɩɛ arɩ́rʋ́ tɔ́ɔ́; rɩɩ ɔɔ, anɩɩ há a a Amɔrɩɛ̃́wa kuóro Sɩyɔŋ ná fa há mɩŋ Ɛsɩbɔŋ mɛ́.» 35 Ɓa yóó dúú tɩɩ, arɩ́rʋ́ bɛlɛ arɩ́rʋ́ nɩɛ wuu, a wɩ loé rɩ nɛ́ŋ balá má lú lɛ, ká lɔ́wɔ́ tɔ́ɔ́.