Koore rɩ́ Dataŋ arɩ́ Abiraŋ bɩ́ɩ́lɔ́
16
1 Koore há ká Yitisehari bio, a á Kehati dunɛ́ŋ, a á Leviti, ʋ nɩ prɩ́ Dataŋ rɩ́ Abiraŋ há ká Ɩlɩyabɛ bɛlɛ, arɩ́ Ɔŋ ha ká Peleti bio, ká wuu botoro a Ribaŋ bɛlɛ; 2 ɓa isi (nɛ́ ísé) cɛ́ Moyizi mí, ɓa rɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ zɔwɛllɛ mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí, há ká jamáŋ ná sɩ́dííre, a nɛ́ mʋ́mʋ́ céŋsi, a a nɩyɩ́rá. 3 Ɓa isi hé náŋá mɛ́ a cɛ́ Moyizi rɩ́ Aarɔŋ mɛ́, a bʋlwɔ́ rɩ́ bʋlɛ́: «Ɩ́ ɔ́ɔ́ aá daarɛ! (Ʋ nyɛ mɔhɔ̃́!) Jamáŋ ná nɛ́ŋ oro wuu wɩ busunnú kéné, Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɩ́ŋwɔ́ sɩ́sɩ́ɛ́nʋ́wa. Beé rí tɛ ɩ́ kánɩ́wa tɩɩ ɓɔ́, a kɩ́llɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ jamáŋ ná.»4 Moyizi há nɛ́ ɛ́, ʋ ɓálɔ́ kánʋ́ sɩ́ɛ́ cú tíé. 5 Ká bʋl Koore rɩ́rʋ́ hatɩŋna ná wuu rɩ́ a bʋlɛ́: «Cie cʋcʋɔ, Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ a rɩ́wɔ́ zɩŋ nɛrɔ ná há kɔ́ʋ́ nɛ́ŋ, a wɩ busunnú kené, a a rʋ́ʋ́ tuuperú; a a rɩ́ nɛrɔ ná ʋ há lɩ́sɛ́ tuuperú. 6 Ɩ é, Koore, ɩ rɩ́rɩ́ nɩɛ ná wuu, ɩ́ tʋŋ nyɛ: Ɩ́ pa tulaalényɩ́kɩ́rɛ́ ɓɩɛ, 7 cíé, ɩ́ hé níŋ ɓa sɩɛnnɛ, a hé tulaalé ráŋ, Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́; Báálɔ ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ há sɩ lɩ́sɛ, ʋ nɛ́ wɩ busunnú kené. Ɩ́ ɔ́ɔ́ aá daarɛ, Levi bio!»
8 Moyizi bʋl Koore rɩ́ bʋlɛ́: «Ɩ́ sɩɛ́ zesi, Levi bɛlɛ! 9 Ɛ́ múúró ni pɛ́ɩ́wa>> Ɩzɩrayɛl Wɩɩsɛ há lɩ́sɩ́wa Ɩzɩrayɛl nɩɛ sɩɛrʋ, a a ɩ́ tuuperú, rʋʋ́ kánɩ́wa tʋ́tʋmʋ́ jaa ná sɩɛrʋ, a a rɩ́ɩ́wa la Ɩzɩrayɛl jamáŋ ná mɛ́ aá tʋŋwɔ́ wuu yɩr mɛ́>> 10 Ʋ ɔ́ɔ́ ɩ́ tuuperú, ɩ rɩ́rɩ́ máábɛlɛ wuu há ká Levi bɛlɛ; ká ɩ́ baá ha jɩ́ja rɩ́ɩ́wa la vʋk'ɔɔsa tʋtʋmɛ́! 11 Ɛ́ wɩ́ɛ́ nɛ́ tɛ, ɩ rɩ́rɩ́ nɩɛ wuu isi vʋʋrɛ a cɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́! Áŋ rɛ́ ká Aarɔŋ, ɩ́ sɩɛ́ ka ŋmaame cákʋ́ cɛ́>>»
12 Moyizi tʋŋ ɓa yɩrɛ Dataŋ rɩ Abɩraŋ há ká Ɩlɩyabɛ bɛlɛ. Ɛ́ nɛ́ ɓa sɛ́: «A waá ko! 13 , ɩ há ɛ́ɛ́ á lɛ tɔ́ɔ́ ná nɛ́'ɩ́l rɩ́ tʋʋ haá pál ráŋ, a káŋrá zʋ gɩrbétéke sɩɛrʋ, ráá sʋsɛ>>Nyɛ́ múúró daarɛ nɛ́ tɛ, ɩ baa haá ja rɩ́ nɛ́ dí sɩ́ɛ́ a mákɛ wɩ́ɛ́ aá párá>> 14 Ɩ wɩ́rá kené zʋ́ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, nɛ́'ɩ́l rɩ́ tʋʋ haá pálɛ́! Ɩ wɩ́rá baksɛ rɩ́ viinyi tuuni ní pɛ́ɩ́ rɩ́wɔ́ árá liwe! Ɩ pí nɩɛ makɛ nyʋmmá rɛ́ yáá>> Á waá ko!» 15 Moyizi cɔ́ɛ́ wɛ kɩ́ŋkáŋ, ɛ́ nɛ́ ʋ bʋl Nyuutɩna Wɩɩsɛ rɩ́ a bʋlɛ́: «Sɩ́wɔ́ pálɔ saŋʋ́. Ŋ wɩ kokúme má tɩɩ lɛ́ɛ́ ɓa rɩ́, ŋ wɩ bɔ́ŋbɔ́ŋ ɛ́ɛ́, ɓa oro wuu mí.»
Koore rɩ́rʋ́ har nɩɛ bɛŋsɛ́
16 Moyizi bʋl Koore rɩ́ a bʋlɛ́: «Ɩ rɩ́rɩ́ har nɩɛ, ɩ́ ko Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́ cíé, arɩ́ Aarɔŋ. 17 Nɛrɔ wuu pi tulaalényɩ́krɩ́'omo, a hé tulaale ráŋ, a kaa ko cáánɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ; ɓa wuu hé náŋá mɛ́, ɓa sɩ́ a onni zɔwɛllɛ mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí; ɩ má rɩ́ Aarɔŋ, nɛ́ŋ wuu kánʋ́ ɓɩnɔ.» 18 Ɓa nɛ́ŋ wuu púú tulaalényɩ́krɩ́'omo, a hé níŋ ráŋ, a hé tulaalé míŋ ɛ́ níŋ sɩɛrʋ, a sɩɛ́ ko cɛ́ Ceme táŋtɛjaa dánnʋɔ, ɓa rɩ́ Moyizi arɩ́ Aarɔŋ. 19 Ká Koore a ʋ har nɩɛ ná wuu hé náŋá mɛ́ a cákwɔ́ cɛ́, céme táŋtɛjaa ná dánnʋɔ. Ɛ́ nɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ píŋ sɩɛ́ ko nyɩɩsɛ jamáŋ ná wuu mí. 20 Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩɛ́ bʋl Moyizi rɩ́ Aarɔŋ rɩ́ a bʋlɛ́: 21 Ɩ́ gɩɩkɛ ká tá nɩɛ nyáŋ, rɩ́ŋ zɔ́kwɔ́ (ténníwó wɩ́ɛ́) náásɩ́ balá.» 22 Ɛ́ nɛ́ moyizi rɩ́ AarɔŋƁa ɓallɛ káŋwɔ sɩ́ɛ́ cú tíé ká bʋlɛ́: «Óó Wɩɩsɛ, Wɩɩsɛ ná há tɛ tɛ́ŋnamɩɛ wuu duo hiẽsó! Nɛ́ŋ balá sɩ́ aa zɔkɛ, rɩ́ɩ́ cɔ́ɛ́ isi jamáŋ ná wuu nyúú>>»
23 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋl Moyizi rɩ́ a bʋlɛ́: 24 «Bʋl pá jamáŋ ná a bʋlɛ́: Ɩ́ kɛkɛ Koore, Dataŋ rɩ́ Abiraŋ dɩmɩnɩ́ wuu mí.» 25 Moyizi isi mʋ́ Dataŋ rɩ́ Abiraŋ rɩ́, Ɩzɩrayɛl nɩhɩɛ̃́sɛ ná má isi tɩŋʋ́ mɛ́ mʋ́. 26 Ʋ bʋl jamáŋ ná rɩ́ bʋlɛ́: «Ɩ́ kɛkɛ sahɔ́tɩɩna nyáŋ táŋtɛwa mɛ́, ɩ́ sɩ́wɔ́ óŋ wuu mí tɩ́kʋ́, a makɛ rɩ́ɩ́wa má haá tɩŋ sʋwɛ, ɓa wɩbɔma ná wuu yɩr mɛ́.» 27 Ɓa wuu kɛkɛ Koore, Dataŋ arɩ́ Abiraŋ dɩmɩnɩ́ a mʋ́ dɩbólí. Dataŋ rɩ́ Abiraŋ lɛ a kéŋwó táŋtɛwa dánnʋʋsɛ mɛ́, ɓa rɩ́wɔ́ háála, ɓa bɛlɛ arɩ́wɔ́ nihē.
28 Moyizi sɛ́: «Nyɛ mɛ́ nɛ́, rɩ́ɩ́wa zɩŋ rɩ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ tʋ́mɩ́ŋ ŋ a wɩ́ɛ́ nyáŋ wuu, ŋ tɩɩ dóé mí rá ŋ ɩ́'a. 29 Rɩ nɩɛ nyáŋ nɛ́ sʋ́sɛ́ anɛ nɩɛ wuu háá sʋsɛ ɛ́, rɩ wɩ́ɩ́ ná háá peri nɩɛ wuu ní péríwó, ká ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ ra wɩ́ŋ tʋ́mɛ́; 30 amá rɩ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́ ɛ́ɛ́, rɩ́ nyána tʋŋ (rɩ́ wɩ́ɩ́ ná nɛ́ŋ wuu ha há wʋ́ʋ́ néé tíé nyúú tʋŋ), rɩ́ tíé wúri a pɔ́wɔ́ tɩɩ rɩ́wɔ́ oŋtɩ́llɛ wuu liŋ, rɩ́wɔ́ wommi ka tuwi lɛlɛtɔ́ɔ́, ɛ́ nɛ́ rɩ́ɩ́wa sɩɛ́ zíŋ rɩ́ nɩɛ nyáŋ gúóní Nyuutɩna Wɩɩsɛ.» 31 Ʋ há dé bʋl ɛ́ wɩ́ɛ́ wuu ko rʋ́ʋ́ tenni, rɩ tíé pómó ɓa naasɛ mʋ́l. 32 Tíé wúrú nʋɔ a líŋwó, ɓa rɩ́wɔ́ jɩɩsɛ, rɩ́ Koore nɩɛ, arɩ́wɔ́ ɓɩɛ wuu. 33 Ɓa wommí ká tuwi lɛlɛtɔ́ɔ́, ɓa tɩɩ rɩ́wɔ́ oŋtɩ́llɛ wuu; tíé tɔ́wɔ́ mɛ́, ɓa nyɩ́ɩ́kɛ jamáŋ ná sɩɛrʋ. 34 Ɩzɩrayɛl nɩɛ ná wuu fa há mɩ́ŋwɔ́ laka, a nɩ́wɔ́ búŋse, ɓa fɔ́ɔ́, ká bʋlɛ́: «Á fá, rɩ́ tíé ná sɩ́ rá líŋú! 35 Ká níŋ de lɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ rɩ́, a ko tuwi dí báála ná zɔwɛllɛ rɩ́ mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí, fa há nyɩkɛ tulaalé.