Pállɛ wɩ́ɛ́
15
1 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋl Moyizi rɩ́ a bʋlɛ́: 2 «Bʋ́l Ɩzɩrayɛl nɩɛ rɩ́ a bʋlɛ́: ‹Rɩɩ́wa nɛ́ kúé zʋ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ ŋ há píé pɛ́ɩ́wa, rɩ́ɩ́wa sɔɔ zʋ, 3 rɩɩ́wa kúó aá ja rɩ́ɩ́wa ɔsɛ vʋk fisi, nʋlɩ́sɔ vʋk'ɔsɔ́, ɛ́rá má satɔ́ɔ́rɩ́pálɔ vʋk, ɛ́ rá má ɩ́ tapʋlzeŋse vʋk, rɩ́ɩ́wa tɩŋɩ́wa pʋzeŋsi rɩ́rɩ́wa pʋwɩɛla mɛ́, a a rɩ́ sɔ́ŋ ná há wéró zɩ́ yakɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́, 4 nɛrɔ ná há sɩ́ kánʋ́ pálɔ ko pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ʋ sɩ́ ja míŋ (ɓáfurótumíŋ) fí nyúú ker balá, ɓa há hé nʋʋ líítir rɩ́ fá (hɩ́ŋ sɩ́ɩ́ ɓa há kené ɓá baná sɩɛrʋ ker balá) a ŋmʋsɛ, 5 ká rɩ́ nyɔ́ɔ́lɔ ná haá súúre, a dɩvɛ́ŋ líítir rɩ́ fá (hɩ̃́ŋ sɩ́ɩ́ ɓa há kené ɓá baná ker balá), a pii súúri vʋk fisi pʋna ná mɛ́, ɛ́ rá má vʋk'ɔsɔ́ mɛ́, pewie wuu mí. 6 Rʋʋ́ nɛ́ ká peɓala balá, míŋ kere bɛllɛ fí sɩɛrʋ nɩɩ́ hé nʋʋ líítir bɛllɛ mɛ́ (hĩ́ŋ sɩ́ɩ́ ɓa kene ɓá botoro ker balá) rɩ́ɩ́ ŋmʋsɛ, 7 ká rɩ́ nyɔ́ɔ́lɔ a dɩvɛ́ŋ líítir bɛllɛ (hɩ̃́ŋ sɩ́ɩ́ ɓa kené ɓá botoro ker balá), rʋ́ʋ́ pii pá, rɩ́wɔ́ sɔ́ŋ a wérí a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ. 8 Rɩ nɔɓala nɛ́ rɩ́ɩ́ ka rɩ́ɩ́ ɔsɛ nʋtalɔ vʋk'ɔsɔ́, ɛ́ rá má rɩ vʋk'físí vʋk'ɔsɔ́ nɛ́, rɩ́ tɛ́ŋfɩ́ɛ́l vɔk'ɔsɔ́ nɛ́, rɩɩ́ jɩja rɩɩ́ ɔsɛ pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, 9 míŋ (ɓáfurótúmíŋ) fí sɩɛrʋ kere botoro níí hé nʋʋ líítir botoro mí (hɩ̃́ŋ fá sɩɛrʋ) a ŋmʋsɛ, a súúri nɔwie ná mɛ́ a a satɔ́ɔ́rɩ́pálɔ, 10 a súúri dɩvɛ́ŋ líítir botoro pálɔ ná, níŋ há sɩ́ dí, rʋ́ʋ́ sɔ́ŋ a weri a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ. 11 Ɛ́ nɛ́ rɩ́wɔ́ a arɩ́ nɔɔ wuu, peɓala wuu, pewie wuu, ɛ́ rá má arɩ́ bʋwie wuu. 12 Ɛ́ nɛ́ rɩ́ɩ́wa a arɩ́ pʋsɛ wuu, rɩ́ ɓa có rɩ́wɔ́ a ɓɩkáná má. 13 Nyɛ nɛ́ tɔ́birwo wuu mɔ́ rʋ́ʋ́ tɔ́ʋ́ pállɛ, rʋʋ nɛ́ kúé ɔsɛ vʋk aá físí níŋ mí, rʋ́ʋ́ ka sɔ́ŋwéró a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ. 14 Rɩ nɩhʋɔr mɩnɩ́wa sɩɛrʋ, ɛ́ rá má woówa ná háá kúé sɩɛrʋ, rʋʋ́ nɩɩ ja rʋʋ́ tɛ́ʋ́ pálɔ, a ɔsɛ vʋk fisi nɩ́ŋ mí rʋʋ́ sɔ́ŋ a wérí a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ háá a ɛ́ ná nɛ́, rʋ́ʋ́ má a. 15 Wada sɩ a balá a pá jamáŋ ná wuu, a pɛ́ɩ́wa rɩ́ nɩhʋɔra ná há kéníwa sɩɛrʋ; ʋ sɩ́ de a wada diŋderé a pá woówa wuu; ʋ sɩ́ nɛ ɛ́ nɛ́, a pɛ́ɩ́wa rɩ́ nɩhʋɔra wuu Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́. 16 Kíso sɩ́ a balá, rɩ́ wáda má a balá, a pɛ́ɩ́wa rɩ́ nɩhʋɔra ná há kéníwa sɩɛrʋ.»17 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋl Moyizi rɩ́ a bʋlɛ́: 18 «Bʋl Ɩzɩrayɛl nɩɛ rɩ́ bʋlɛ́: Rɩɩ́wa nɛ́ kúé zʋ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, ŋ há kéníwa aá mʋ́, rɩɩ́wa kúó wólli dídí ɛ́ tɔ́ɔ́ dɩpɛ́ŋ, 19 ɩ́ lɩ́sɛ pálɔ a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ. 20 Ɩ́ sɩ lɩ́sɛ gató (ŋmɔmɛ) balá, rʋ́ʋ́ ɛ́ɩ́wa ɓɩdííli óŋbʋʋrɛ pálɔ. Ɩ́ lɩ́sɛ ɛ́ pálɔ, anɛ ɓa háá lɩ́sɛ oŋparɛ́ ɓa há ŋmɔ́wɛ́ pálɔ ɛ́. 21 Ɩ́ lɩ́sɩ́wa ɓɩdííle oŋbʋʋrɛ a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ woó woówa wuu sɩɛrʋ.»
Wɩ́taalɩ́raá vʋk ɔsɛ́
22 «Rɩɩ́wa nɛ́ wɩ́ ɛ̃́, ká aa zɔkɛ wadawa nyáŋ oro Nyuutɩna Wɩɩsɛ ha mákɛ́ pá Moyizi mí, 23 ɓa ná wuu Nyuutɩna Wɩɩsɛ ha tɩŋ Moyizi mí, a makɛ pɛ́ɩ́wa, a pɔ́ kal ná ʋ há mákɛ́ pɛ́ɩ́wa, arɩ́wɔ́ ná ʋ há mákɛ har, a pá woó woówa ná há tʋkɛ́; 24 rɩ wɩ́taalɩzɔkɩ́ raá, rɩ́ jamáŋ zɩmʋ́ mɛ́, jamáŋ ná wuu sɩ́ ja nɔɓal ɓʋɔl, a ɔsɛ vʋkfísi, rʋʋ́ sɔ́ŋ a wérí a pá Nyuutɩna Wɩɩsɛ, a súúri vʋk'ɔsɔ́ ná pálɔ rɩ́rʋ́ nyɔɔlɔ́ mɛ́, anɛ ɛ́ há mákɛ́; ɓa sɩ́ ja bʋŋgboko má balá, a ɔsɛ wɩ́bɔmɔ vʋk. 25 Wɩɩsɛ vʋk'ɔɔsɔ ná sɩ laa mʋ́ʋ́rɛ Ɩzɩrayɛl jamáŋ ná wɩ́bɔma (sʋl súúri Ɩzɩrayɛl jamáŋ ná wuu yɩr mɛ́), rɩ́ Wɩɩsɛ saŋ suúri; bee wɩ́ɛ́ ʋ to wɩ́taalɩzɔkɩ́, ká rɩ́wɔ́ káŋwɔ́ cʋɔ́la pʋna ko ɔsɛ vʋk a físi, a káŋwɔ wɩbɔmɔ pʋna ko Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, ɓa há wɩ táálɛ́ aa zɔkɛ ná wɩ́ɛ́. 26 Ɩzɩrayɛl jamáŋ ná wuu sɩ ná suúri, nɩhʋɔra ná há mɩ́ŋwɔ sɩɛrʋ, ɛ́ tɩɩ; nɩɛ wuu wɩ́ɩ́ ɛ́; bee wɩ́ɛ́ ʋ to wɩ́taalɩ́ ɓa taalɛ a.
27 Rɩ nɛ́ŋ balá rɩ́ wɩ ɛ̃́, ká aá zɔkɛ, bɩná sɩ́ɩ́ bʋbra nɛ́, rʋ́ʋ́ kaa ɔsɛ wɩ́bɔmɔ vʋk'ɔsɔ́. 28 Vʋk'ɔɔsɔ ná sɩ́ laa mʋ́ʋ́rɛ wɩ́ɩ́ ná tɩ́na há wɩ ɛ̃́ ká aa zɔkɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́; rɩ vʋk'ɔɔsɔ ná nɛ́ mʋ́ʋ́rɛ wɩ́ɩ́ ná tɩ́na yɩr mɛ́, tɩ́na sɩ́ ná suúri. 29 Rɩ táálɛ zɔkɛ́ raá, ká a wɩ ráŋ ɛ̃ nɛ́, wáda sɩ a balá, a bil (pá) Ɩzɩrayɛl tɔ́birwe rɩ́ nɩhʋɔra ná ha mɩ́ŋwɔ́ sɩɛrʋ mɛ́. 30 Amá rɩ́ tɔ́birwo, ɛ́ rá má nɩhʋɔr táálɔ́ aa zɔkɛ, ʋ tʋ́ksɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɛ́; rɩ́wɔ́ lɩ́sʋ́ tɩ́na Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɩɛ sɩɛrʋ. 31 Ʋ pí Nyuutɩna Wɩɩsɛ wɩ́bʋlɛ yɩ́rɛ yɔ́ɔ́, ʋ zɔ́kɛ́ kíso: rɩ́wɔ́ lɩ́sʋ́ tɩ́na, rʋ́ʋ́ dí wɩhála ʋ wɩ́zɔkɩ́ ná yɩr mɛ́.»
Nɛrɔ ná há tʋ́ŋ (géŋŋsi) fɩɛlɛ́ tápʋl bɛŋsɛ́
32 Ɩzɩrayɛl nɩɛ fa há mɩ́ŋ gɩrbétéke sɩɛrʋ ɛ́, ɓa ná báálɔ nɔ́ŋɔ rʋʋ́ ja daasɛ fɩɛlɛ́ tápʋl. 33 Nɩɛ ná fá há nóú rʋʋ́ ja daasɛ ná, ɓa kánʋ́ kó Moyizi rɩ́ Aarɔŋ arɩ́ jamáŋ ná wuu sɩ́ɛ́. 34 Ɓa pɔ́ʋ́ mɛ́ wéri, bee wɩ́ɛ́ ɓa ha wɩ wɩ́ɩ́ ná ɓa háá á rɩ́wɔ́ pii tʋ́mʋ́ mɛ́ mákɛ́. 35 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋl Moyizi rɩ́ a bʋlɛ́: «Báálɔ́ né mɔhɛ̄́ ɓʋ́ɩ́ nɛ́; ɓa sɩ́ lɩ́sʋ́ púl ná mɛ́, rɩ́ jamáŋ ná wuu yósú ɓʋ́.» 36 Jamáŋ ná wuu a ʋ lɛ púl ná mɛ́, ɓa yósú rɩ́ dɔ́wʋ́ɔ́, ʋ sʋwɛ, anɛ ɛ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ fa há mákɛ́ pá Moyizi.
Gɛnnɛ zʋɔsa wɩ́ɛ́
37 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋl Moyizi rɩ́ a bʋlɛ́: 38 «Bʋ́l Ɩzɩrayɛl nɩɛ rɩ́ a bʋlɛ́, rɩ́ woó wuu mí, rɩ́wɔ́ hé zʋɔsa ɓa gɛnnɛ nʋʋsɛ mɛ́, a súúri gepúŋmɛ́mʋɔ́llɛ zʋɔsa gɛrɔ ná nʋɔ mɛ́. 39 Ɛ́ zʋɔsa sɩ́ mɩnɩ́wa rɩ́, rɩ́ɩ́wa belú aá líísiwa tɩɩ, rɩ Nyuutɩna Wɩɩsɛ wɩmákɛ́ ná wuu, a tɩŋwɔ, ká sɩ́ɩ́wa sabɩɩna rɩ́rɩ́wa sɩ́ɛ́ wɩcólle tɩŋʋ́, rɩ́ɩ́ bɩ́rɩ́ŋ har. 40 Ɩ́ lilíísiwa tɩɩ rɩ́rɩ́ŋ wadawa ná wuu, a tɩŋwɔ ká sɩ́ busunnú kánʋ́ ká a Nyuutɩna Wɩɩsɛ nɩɛ. 41 Ŋ nɛ́ ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ ná há ɛ́ɛ́ ɩ́ lɛ Ezipiti tɔ́ɔ́ mɛ́, a makɛ rɩ́ŋ ɛ́ɩ́wa Wɩɩsɛ. Ŋ nɛ́ ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ Wɩɩsɛ.»