Caŋsɛ díí wɩ́ɛ́
Caŋsɛ ná ɩ́ há díé aá páŋ, a yɩ́rɛ nɩɛ wuu aá hé náŋá mɛ́, ɓa wuu mɔhɔ̄́ rɩ́wɔ́ áŋ dʋŋɔ yɩr mɛ́ nɛ́. Ɩ́ nówó ní nyɛ:
Fɩɛlɛ́ tápʋl cana
3 Tápʋlɛ balgo ní rɩ́ɩ́wá kaá tʋŋ yɔwɔ sɩɛrʋ; tápʋlɛ balpɛ nyúú mí ká fɩɛlɛ́ tápʋl nɛ́, a a cana; rɩ́ɩ́wa yɩ́rɛ nɩɛ wuu ŋ yɩr mɛ́ a ciki, ká sɩ́ tʋtʋmɩ́ wuu tʋ́mʋ́. Dɩhɩ̄́ ná wuu ɩ́ háá mʋ́ʋ́ mɩŋ, ɩ́ dí fɩɛlɛ́ tápʋl cana ná Nyuutɩna Wɩɩsɛ yɩr mɛ́.
4 Ɩ́ ná caŋsɛ ná náŋa má, ɩ́ há sɩ́ yɩ́rɛ nɩɛ wuu hé náŋá mɛ́ ŋ wɩ́ɛ́.
Pakɛ cana rɩ́ sɩbʋ́rtoó dɩpɛ́ŋ cana
5 Dʋŋdʋ̄́ʋ̄́ cana tápʋlɛ fí rí baná kal, ʋ Wɩɩsɛ zʋɩ mɛ́, ɩ́ púl Pakɛ cana díí; ɩ́ díú a bɩ́ŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ mɛ́. 6 Ɛ́ cana tápʋlɛ fí rí bɔmmʋ́ɔ́ kal, sɩbʋ́rtoó dɩpɛ́ŋ má cana nɛ́. Ɩ́ dúú ŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ yɩr mɛ́. Tápʋlɛ balpɛ ná wuu, ɩ́ sɩ́ dí dɩpɛ́ŋ ná há wɩ sɩbʋ́r kené. 7 Dʋŋdʋ́ʋ̄́ tápʋl, ɩ́ yɩ́rɛ nɩɛ wuu hé náŋá mɛ́ ŋ yɩr mɛ́. Ɩ́ wɩ tʋtʋ́ŋdúó wuu tʋŋ ɛ́ kal. 8 Tápʋ́l wuu ɩ́ ɔsɛ vʋkfíse páŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ, yɔwɔ́ sɩ́ɩ́ ná wuu. Tápʋlɛ balpɛ nyúú mí, ɩ́ yɩ́rɛ nɩɛ hé náŋá mɛ́ ŋ yɩr mɛ́; ɩ́ wɩ tʋtʋmɩ́ wuu tʋŋ ɛ́ kal.»
Ɓɩdífɛlɛ dʋ́ŋdʋ́ʋ̄́ mɩ́cik cana
Rɩɩ́wa mʋ́ɔ́ zʋ tɔ́ɔ́ ná ŋ háá á rɩ́ŋ pii pɛ́ɩ́wa, rɩɩ́wa dú ɓɩɛ rɩ́wɔ́ ko peri kʋsɛ́, ɩ́ kʋŋ dʋ́ŋdʋ́ʋ̄́ mɩ́cike, a kaa mʋ́ pá vʋk'ɔɔsɔ. 11 Vʋk'ɔɔsɔ sɩ́ la ɛ́ mɩ́cike, fɩɛlɛ́ tápʋl cana há díé ká tɔ́ɔ́ pʋl, a kaa ɓɔ́ cáánɩ́ŋ, a makɛ rɩ́ŋ cóllíwa wɩ́ɛ́. 12 Ɛ́ kal tɩɩ, ɩ́ ka bɩna balá pewie há wéró, a ɔsɛ vʋkfísi páŋ. 13 Ɩ́ ja míŋ kííló balgo, a hé nʋʋ ŋmʋsɛ, a pii wasɛ súúri, rɩ́wɔ́ ka sɔ́ŋwero páŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ; a hé dɩvɛ́ŋ'ɔ́ŋsɩtáálɛ lítir rɩ́ fá. 14 Rɩɩ́wa wɩ ɛ́ mɩ́cike kené ko pɛ́ɩ́wa Wɩɩsɛ kɛ́rɛ́, ɩ́ wɩ oŋfɛlɛ kɔwɛ aá dí, ɩ́ wɩ bilé fɛlɛ dɩpɛ́ŋ dí, ɩ́ wɩ mɩ́fɛlɛ ɓɩ'isé tʋŋ, ɩ́ wɩ mɩ́fɛlɛ máá ŋmʋ́ʋ́mɩ́ tʋŋ. Ʋ ká wɩ́bilí rí a pɛ́ɩ́wa duó wuu mí, ɩ́ dɩmʋ́mɩnɩ́ wuu.
Ɓɩɛ kʋsɛ́ cana
15 A pɔ́ fɩɛlɛ́ tápʋl há dáárɛ́ ká tɔ́ɔ́ pʋl mɛ́, ɩ́ ka dʋ́ŋdʋ́ʋ̄́ mɩ́cik ná mʋ́ pá Wɩɩsɛ mɛ́, ká dɩɩsɛ yɔɔsɛ balpɛ píŋpíléŋ. 16 Ɩ́ dɩɩsɛ tápʋlɛ mɛɛ́sɛllɛ rɩ́ fí, a mʋ́ peri fɩɛlɛ́ tápʋ́l tápʋ́lwa balpɛ há dáárɛ́ ká tɔ́ɔ́ pʋl; ká baa ɔsɛ oŋfɛlɛ vʋk páŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ. 17 Ɩ́ háá mʋ́ʋ́ mɩŋ ráŋ ná wuu, ɛ́ kal, ɩ́ hé sɩbʋ́r dɩpɛ́ŋ míŋ mí, a wasɛ dɩpɛ́ŋwa bɛllɛ páŋ; dɩpɛ́ŋ balá wuu míŋ sɩ́ a kíló botoro. Oŋfɛlɛ dɩpɛ́ŋ bʋʋrɛ nɛ́, rɩ́ɩ́wa pii páŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ. 18 Rɩɩ́wa wásɛ́ dɩpɛ́ŋ ná, ɩ́ ja pʋsɛ rɩ́ dɩvɛ́ŋ'ɔ́ŋsɩtáálɛ ɛ́ há cɛ́rɛ, a súúri, a ɔsɛ vʋkfísi, rʋ́ʋ́ ka sɔ́ŋwero a páŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ. Pʋsɛ ná ɩ́ há sɩ́ ja nɛ́ nyɛ: pieŋse balpɛ há wéró, a ka bɩná baláwa, nɔɓala balá, peɓallɛ bɛllɛ. 19 Ɩ́ ka bʋŋgboko ɔsɛ wɩ́bɔmɔ vʋk, ká kɛsɛ pieŋse bɛllɛ há kéŋ bɩná baláwa a ɔsɛ tɛŋfɩ́ɛ́l vʋk. 20 Vʋk'ɔɔsɔ sɩ́ píwó súúri dɩpɛ́ŋwa ná mɛ́, arɩ́ pieŋse ná bɛllɛ, a kaa ɓɔ́ cáánɩ́ŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ŋ nɛ́ tɩ́wɔ́, ká pa, ʋ ker ní.
21 Ɛ́ kal, ɩ́ sɩ́ yɩ́rɛ nɩɛ hé náŋá mɛ́ ŋ yɩr mɛ́, ká sɩ́ tʋtʋmɩ́ wuu tʋ́mʋ́. Ʋ ká wɩ́bilí rí a pɛ́ɩ́wa tɛ́ŋ wuu mí, ɩ́ dɩmʋ́minɩ́ wuu. 22 Rɩɩ́wa kúó aá kʋ́sɩ́wa baksɛ mɩ́ɛ́, ɩ́ sɩ́ baka kíŋkere onni kʋ́sʋ́, a sɩ́ mɩ́kuune pá; ɩ́ lówó pá nɩyaara rɩ́ nɩhʋɔra. Ŋ nɛ́ ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ ná há kɛ́ɩ́wa Wɩɩsɛ.»
Caŋsɛ balpɛ nyúú mí dʋ́ŋdʋ́ʋ̄́ tápʋl wɩ́ɛ́
23 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋ́l Moyizi rí a bʋlɛ́: 24 «Bʋl pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ bʋlɛ́: Caŋsɛ balpɛ nyúú mí, dʋ́ŋdʋ́ʋ̄́ tápʋl ká fɩɛlɛ́ tápʋ́l rɛ́ a pɛ́ɩ́wa, rɩ́ɩ́wa yɩ́rɛ nɩɛ hé náŋá mɛ́ ŋ yɩr mɛ́, a líísíŋ wɩ́'aálɛ wɩ́ɛ́ ká cáási satɔ́ɔ́rɩ́cááse ŋ yɩr mɛ́. 25 Ɩ́ sɩ́ tʋtʋmɩ́ wuu tʋ́mʋ́, ká ɔsɛ vʋkfísi páŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ.»
Wɩ́bɔmɔ suúri héé (pírse) tápʋlzeno wɩ́ɛ́
26 Nyuutɩna Wɩɩsɛ báá bʋ́l Moyizi rí bʋlɛ́: 27 «Caŋsɛ balpɛ nyúú mí ná tápʋlɛ fí kal nɛ́ ká suúri héé (wɩ́bɔmɔ pírse) tápʋlzeno; ɩ́ sɩ́ vɔwɛ nʋʋsɛ, ká yɩrɛ nɩɛ hé náŋa mɛ́ a cʋ́ɔ́lɩ́ŋ, a ɔsɛ vʋkfise a páŋ. 28 Ɛ́ kal, ɩ́ wɩ tʋ́ŋ wuu tʋŋ, bee wɩ́ɛ́ wɩ́bɔmɔ suúri héé (pírse) tápʋl nɛ́; ɓa háá a ɛ́ aá hé wɩ́bɔmɔ suúri (pírsi wɩ́bɔmɔ), ɩ́ kal nɛ́ rɩ́wɔ́ a ɛ́ ɩ́ mɛ́, Nyuutɩna wɩɩsɛ há kɛ́ɩ́wa Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́ mɛ́. 29 Nɛrɔ ná wuu há wɩ nʋɔ vɔ́wɛ́ ɛ́ tápʋl, ɓaá lɩ́sʋ́ ʋ duo sɩɛrʋ nɛ́. 30 Nɛrɔ ná wuu há tʋ́ŋ tʋtʋmɩ́ ɛ́ tápʋl, ŋ sɩ́ ɓʋ́ʋ́, ʋ duo sɩɛrʋ. 31 Ɩ́ wɩ tʋtʋmɩ́ wuu tʋŋ. Ʋ ká kíso ná há wáá giri ní, ɩ́ woó woówa wuu sɩɛrʋ, ɩ́ dɩmʋ́mɩnɩ́ wuu mí. 32 Ʋ ká sɩ́tʋ́mʋ́ tápʋl nɛ́ a a fɩɛlɛ́ cana tápʋl, ká rɩ́ɩ́wa vɔsɛ nʋʋsɛ. Ɛ́ fɩɛlɛ́ púl cana tápʋlɛ nɛ́mɛ́ kal gbaŋ nɛ́, káá ténnú tápʋlɛ fí kal gbaŋ.
Lɔkɔ cana
33 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋ́l Moyizi rí bʋlɛ́: 34 «Bʋl pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ, rɩ́ caŋsɛ balpɛ nyúú mí tápʋlɛ fí rí bɔmmʋ́ɔ́ kal, rɩ́ɩ́wa púl lɔkɔ cana díí; a dúú tápʋlɛ balpɛ, Nyuutɩna Wɩɩsɛ yɩr mɛ́. 35 Dʋ́ŋdʋ́ʋ̄́ tápʋl, ɩ́ yɩ́rɛ nɩɛ wuu hé náŋá mɛ́ a cʋ́ɔ́lɩ́ŋ, ká sɩ́ tʋtʋmɩ́ wuu tʋ́mʋ́. 36 Tápʋlɛ balpɛ ná pɛ́kɛ, ɩ́ sɩ́ ɔsɛ vʋkfísi kál wuu a páŋ. Tápʋlɛ córí kal, ɩ́ baa yɩ́rɛ nɩɛ hé náŋá mɛ́ ŋ yɩr mɛ́, ká ɔsɛ vʋkfisi páŋ; cana tenné mí, náŋá céme tápʋl nɛ́, ɩ́ wɩ tʋtʋ́ŋdúó wuu tʋŋ.
37 Ɓa nɛ́ ká caŋsɛ ná há mɔhɛ̄́ rɩ́ɩ́wa yɩ́rɛ nɩɛ hé náŋá mɛ́ a cʋ́ɔ́lɩ́ŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ ká dí ŋ yɩr mɛ́; a ɔsɛ pʋsɛ rɩ́ minni vʋkfíse, rɩ́ tɛŋfɩ́ɛ́l vʋka, a hé dɩvɛ́ŋ'ɔ́ŋsɩtáálɛ, a páŋ. Ɩ́ ɔsɛ cana wuu vʋk arɩ́ onni ná há cɛ́rɛ́. 38 Rɩɩ́wa ɔ́sɛ́ ɛ́ caŋsɛ wuu vʋka páŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ, ɩ́ kánɩ́wa zilé ɓɩɛ, ɩ́ satɔ́ɔ́rɩ́pállɛ, ɩ́ nʋlɩ́sɔ vʋk ɓɩɛ, ɓa má wuu ko ɔsɛ vʋk páŋ.
39 Caŋsɛ balpɛ nyúú mí, tápʋlɛ fí rí bɔmmʋ́ɔ́ kal, rɩɩ́wa kʋ́sɩ́wa oŋparɛ́ tɔ́ɔ́ ná sɩɛrʋ, ɩ́ dí cana tápʋlɛ balpɛ, ŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ yɩr mɛ́. Kal púli ká fɩɛlɛ́ kal nɛ́, kal tenní má ká fɩɛlɛ́ kal nɛ́. 40 Kal púli, ɩ́ ɓɔ́rɛ tunɔŋwere, a pánnɛ habɛ́ paarʋ, a bónni túí sɩɛrʋ tuhílwɩɛla, a ja polo sɩɛrʋ tupaarʋ, a kaa jʋɔsɩ́ŋ é Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, tápʋlɛ balpɛ ná wuu. 41 Bɩná wuu, caŋsɛ balpɛ nyúú mí, ɩ́ sɩ́ dí ɛ́ cana, tápʋlɛ balpɛ ŋ yɩr mɛ́. Ʋ ká wɩ́bilí rí a pɛ́ɩ́wa, ɩ́ woó woówa wuu mí. 42 Ɩ́ɩ́ cɔ lɔkɔ sɩɛrʋ nɛ́ tápʋlɛ ná wuu balpɛ. Ɩzɩrayɛl nɩɛ duó wuu mɔhɔ̄́ rɩ́wɔ́ mɩŋ lɔkɔ sɩɛrʋ nɛ́. 43 A makɛ rɩ́ɩ́wa bɛlɛ rɩ́rɩ́wa nihē zɩŋ rɛ́, ŋ há lɩ́sɩ́wa Ezipiti mí, ŋ ɔ́ɔ́ ɩ́ cɔ lɔkɔ sɩɛrʋ. Ŋ nɛ́ ká Nyuutɩna Wɩɩsɛ ná há kɛ́ɩ́wa Wɩɩsɛ.
44 Ɛ́ nɛ́ Moyizi máŋsɛ Nyuutɩna Wɩɩsɛ caŋsɛ ná wɩ́ɛ́ wuu pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ.