Báálɔ ballɩ́ pʋɔlɩ́ wɩ́ɛ́
15
1 Nyuutɩna Wɩɩsɛ bʋ́l Moyizi rí Aarɔŋ rɩ́ a bʋlɛ́: 2 «Ɩ́ bʋl pá Ɩzɩrayɛl nɩɛ a bʋlɛ́: rɩ pʋɔlɩ́ mɩŋ báálɔ ballɩ́ dɩhɩ̄́ wuu rɩ́ nyii lɩ́lɛ, ʋ kéŋ busunnu. 3 Rɩ ɛ́ pʋɔlɩ́ lóó rí nyii lɩ́lɛ, rɩ nyii waá lɛ, ʋ kéŋ busunnu.4 Gódó ná wuu daha ɛ́ báálɔ há pɩ́nɛ́, ʋ kéŋ busunnu; ʋ há ké omo ná wuu daha, ɛ́ omo má kéŋ busunnu. 5 Rɩ nɛ́ŋ tɩ́kɛ́ ɛ́ gódó mí, ʋ mɔhɔ̄́ rʋ́ʋ́ sɛ́sʋ́ gɛnnɛ ká fó nyii; ʋ kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ. 6 Rɩ nɛ́ŋ ké omo ná daha pʋɔla ná há kéné, ʋ mɔhɔ̄́ rʋ́ʋ́ sɛ́sʋ́ gɛnnɛ, ká fó nyii; ʋ kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ. 7 Nɛrɔ ná wuu há tɩ́kɛ́ báálɔ ná háá wɩɩlɛ́ mɛ́, ʋ mɔhɔ̄́ rʋ́ʋ́ sɛ́sʋ́ gɛnnɛ, ká fó nyii; ʋ kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ. 8 Rɩ pʋɔla ná pʋ́sɛ mɩŋtʋɔrʋ hé nɛrɔ ná há wɩ busunnu kené mí, ɛ́ tɩ́na mɔhɔ̄́ rʋ́ʋ́ sɛ́sʋ́ gɛnnɛ, ká fó nyii; ʋ kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ. 9 Rɩ ɛ́ pʋɔla ké oŋzɩ́nɛ wuu ɓasa nyúú, ɛ́ ɓasa kéŋ busunnu. 10 Rʋʋ ké óŋ daha ká rɩ́ nɛ́ŋ tɩkɛ ɛ́ omo mí, tɩ́na kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ. Nɛrɔ ná wuu há púú oŋkéni ná cɩ́ɩ́nɛ́, ʋ mɔhɔ̄́ rʋ́ʋ́ sɛ́sʋ́ gɛnnɛ, ká fó nyii; ʋ kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ. 11 Rɩ pʋɔla ná tɩ́kɛ́ nɛ́ŋ mɛ́ ká wʋ́ʋ́ nɛ́sɛ sɛ́mɛ́, ʋ há tɩ́kɛ́ nɛrɔ ná mɛ́ mɔhɔ̄́ rʋ́ʋ́ sɛsʋ́ gɛnnɛ, ká fó nyii; ʋ kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ. 12 Rɩ ɛ́ pʋɔla tɩ́kɛ́ cʋ́ʋ́ oŋmáálɛ mɛ́, ɓaá céŋŋi ɛ́ omo ní; rʋʋ tɩ́kɛ́ daa óŋ mí, ɛ́ omo mɔhɔ̄́ rɩ́wɔ́ sɛ́sʋ́ rɩ́ nyii wérí, a zɛ́llɛ.
13 Rɩ nyii ná há lɛ báálɔ ná ballɩ́ mɛ́ nɛ́ ténné, ʋ sɩ́ dɩɩsɛ tápʋlɛ balpɛ, ká zɩŋ a páár; a sɛ́sʋ́ gɛnnɛ, a fóú tɛŋ wuu vil nyii sɩɛrʋ, ɛ́ é ʋ báá wɩ busunnu kené. 14 Tápʋlɛ córí kal, ʋ sɩ́ ja kʋ́sɛ bɛllɛ, ɛ́ rá má kʋ́dɔ́llɛ bɛlllɛ, a kaa mʋ́ Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, céme táŋtɛjaa dáŋnʋɔ, a pá vʋk'ɔɔsɔ. 15 Vʋk'ɔɔsɔ sɩ́ ɓʋ́ nɔ́ŋɔ a ɔsɛ wɩ́bɔmɔ vʋk, ká ɓʋ́ nɔ́ŋɔ a ɔsɛ vʋkfísi. Ká cɛ́ ráŋ mɛ́, a a ɛ́ ná ɓa há ɛ́ɛ́, aá mʋ́ʋ́rɛ busunnu, Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, a mʋ́ʋ́rʋ́ pʋɔlɩ́ ná busunnu.
16 Báálɔ há kéné kɔ́ʋ́ báfɩɩrʋ lɛ aá hóú mí, ʋ mɔhɔ̄́ rʋ́ʋ́ fó nyii, a sɛ́sʋ́ tɛŋ wuu; ʋ kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ. 17 Ʋ fɩɩrʋ ná há tɩ́kɛ́ gɛrɔ ná wuu mí, arɩ́ jɔɔ ná wuu mí, ɓa mɔhɔ̄́ rɩ́wɔ́ sɛ́sɩ́wɔ́ wuu; ɓa kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ.
18 Rɩ báálɔ rɩ́ háálɔ nɛ́ pɛ́ náŋá, ɓa mɔhɔ̄́ rɩ́wɔ́ wuu bɛllɛ fó nyii; ɓa kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ.
Háálɔ hallɩ́ busunnu wɩ́ɛ́
19 Rɩ háálɔ kúó hé tɩŋa, rɩ́ cɛ́l lɩ́lʋ́ mɛ́, ʋ kéŋ busunnu yɔwɔ́ sɩ́ɩ́. Nɛrɔ ná wuu há tɩ́kʋ́ mɛ́ ʋ kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ. 20 Háálɔ há hé tɩŋa ká pɛ́ óŋ ná wuu daha, a ké omo ná wuu daha, ɓa oro wuu kéŋ busunnu. 21-22 Nɛrɔ ná há tɩ́kʋ́ gódó mí, ɛ́ rá má omo ná daha ʋ há kéné, ʋ tɩ́na mɔhɔ̄́ rʋ́ʋ́ sɛ́sʋ́ gɛnnɛ, ká fó nyii; ʋ kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ. 23 Rɩ óŋ fa sákɛ́ gódó ná daha, ɛ́ rá má oŋkéni ná daha, nɛrɔ ná há tɩ́kɛ́ ɛ́ omo mí, ʋ tɩ́na kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ. 24 Rɩ báálɔ pɩ́nʋ́, ʋ tɩŋa cɛ́l ná sɩ́ hóú mí; ɛ́ báálɔ to páár a kaá ja yɔwɔ́ sɩ́ɩ́; gódó ná wuu daha ʋ má báá há sɩ́ pɛ́, ʋ kéŋ busunnu.
25 Háálɔ ná wuu há wɩ tɩŋa héé ká cɛ́l lɩ́lɛ, rʋʋ hé tɩŋa má rɩ́ tápʋlɛ daarɛ ká rɩ́ cɛ́l há lɩ́lɛ, ʋ ɛ́ cɛ́l lɩɩ tɛ́ŋ mɛ́ wuu ʋ to páár; ʋ kéŋ busunnu anɛ ʋ tɩŋa héé tɛ́ŋ mɛ́ ʋ há kéŋ busunnu ɛ́. 26 Ɛ́ cɛ́l lɩɩ tɛ́ŋ mɛ́, rʋʋ pɛ́ gódó daha, ɛ́ gódó kéŋ busunnu, anɛ ʋ tɩŋa héé tɛ́ŋ mɛ́ gódó. Omo ná má wuu daha ʋ há kéńe kéŋ busunnu, anɛ ʋ tɩŋa tɛ́ŋ mɛ́ oŋkéni. 27 Rɩ nɛ́ŋ tɩ́kɩ́wɔ́ oro wuu mí, ʋ mɔhɔ̄́ rʋ́ʋ́ sɛ́sʋ́ gɛnnɛ, ká fó nyii; ʋ kéŋ busunnu a kaá ja wɩɩsɛ zʋɩ.
28 Rʋʋ cɛ́l ná lɩɩ kúó toki, ʋ sɩ́ lo rí tápʋlɛ balpɛ daarɛ ká rʋ́ʋ́ báá sɩ́ busunnu kánʋ́. 29 Tápʋlɛ córí kal, ʋ sɩ́ ja kʋ́sɛ bɛllɛ ɛ́ rá má kʋ́dɔɔlɛ́ bɛllɛ, a kaa ko céme táŋtɛjaa dánnʋɔ a pá vʋk'ɔɔsɔ. 30 Vʋk'ɔɔsɔ sɩ́ la ɛ́ kʋ́sɛ nɔ́ŋɔ a ɔsɛ wɩ́bɔmɔ vʋk, ká pi nɔ́ŋɔ ɔsɛ vʋkfísi; ká a ɛ́ ɓa há ɛ́ɛ́ aá mʋ́ʋ́rɛ busunnu Nyuutɩna Wɩɩsɛ sɩ́ɛ́, a mʋ́ʋ́rɛ cɛ́l ná fa háá lɩɛ́, ɛ́ a ʋ fa a busunnu nɛ́ŋ.
31 Ɩ́ sɩ́ ló rɩ́ Ɩzɩrayɛl nɩɛ tuu peri céme táŋtɛjaa ná, rɩ ɓa nɛ́ kéŋ busunnu, a makɛ rɩ́ŋ sɩ́wɔ́ busunnu wɩ́ɛ́ tɩ́ŋɩ́ ɓʋ́ʋ́sɩ́wɔ́. Rɩ ɓa kéŋ busunnu tuupéríŋ dɩmɩnɩ́ táŋtɛjaa ná há mɩ́ŋwɔ́ sɩsɩ́ɛ́nʋ́wa, ɓa bírsú ní ɛ́.