Ra Jesús bi ma njon da hyɛh rá xisu
10
Nuꞌbʉ mam bá ɛ̨pʉ Capernaum ra Jesús bi zøm bʉ ra xɛqui Judea, nɛ bin ꞌyo bʉ rá nyąni ra häi Judea nɛpʉ ꞌdanguadi ra dąthe Jordán. Bi mbʉh yʉ jąꞌi bim pɛti mahønꞌa bʉ mi ꞌbäh ra Jesús, nɛ bi xänbi mahønꞌa tengu nząi mi øtꞌe. 2 Nɛ nuꞌbʉ mi zøm bʉ yʉ fariseo, bi ꞌyän ꞌbʉ da zä da hyɛh rá xisu nꞌda ranꞌyohʉ, nguetho i nde da dįnbi ꞌbɛꞌa dí yąpꞌa ra Jesús. 3 Nuꞌbʉ mi dą a ra Jesús:―ꞌBɛꞌa mam bʉ ja rán tꞌɛ̨di ra Moisés nangue ran hyɛgui.
4 Bi dąꞌʉ yʉ fariseo bʉya:
―Nu ra Moisés bi ma ngue nuꞌbʉ nꞌda ran ꞌyohʉ in nde da hyɛh rá xisu, da tꞌørpa ra søcuą ngue ran xuni.
5 Nuꞌbʉ mi dą a ra Jesús bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ:
―Nangueꞌa xʉm mɛ ni mbʉihʉ janangue a gue a ran tꞌɛ̨di bi man ra Moisés a. 6 Pɛ nuꞌbʉ rá mbʉdi ra ximhäi, Oją bi zänna nꞌda ran ꞌyohʉ nɛ rá xisu. 7 Janangue a nuꞌbʉ nꞌda ran ꞌyohʉ da zin a nꞌda ra xisu him man i ꞌyo rá güɛnda rá ta o gue rá mbe, 8 pɛgue dim ꞌbʉhmi rá xisu nɛ din ja tengu ꞌbʉ nꞌdan jąꞌitho. Nu mam ꞌbɛtꞌo mí yonjąꞌi, pɛ nuꞌbʉ bi zini din ja tengu ꞌbʉ nꞌdan jąꞌitho. 9 Nɛ nuꞌʉ di pɛnba Oją ʉ, njon da zä di xunba ʉ, bi ꞌyɛ̨n a ra Jesús.
10 Mꞌbɛjua bi zøm bʉ ja nꞌda ra ngu nɛ bi ꞌyänꞌdʉ yʉ́ xädi:
―ꞌBɛꞌa nam bøn a gám ma, bi ꞌyɛ̨n ʉ.
11 Nu ra Jesús bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ:
―Gätho teꞌo da hyɛh rá xisu nɛ da zim manꞌda, nuꞌa øtꞌ ra ꞌyomtꞌɛ̨ni a. 12 Nɛ ngutho nꞌda ra xisu ꞌbʉ da hyɛh rá ndø nɛ da zim manꞌda ran ꞌyohʉ nɛꞌa øtꞌ ra ꞌyomtꞌɛ̨ni a, bi ꞌyɛ̨n a ra Jesús.
Nu ra Jesús i numanho yʉ tꞌʉhni
13 Nuꞌʉ ꞌda yʉ jąꞌi bi zix yʉ́ tꞌʉhni bʉ ꞌbʉh ra Jesús, i ndepe da dospa yʉ́ yą. Pɛ nu yʉ́ xädi bi hɛcpa ʉ ngue hin da zix yʉ tꞌʉhni bʉ ꞌbʉh ra Jesús. 14 Nuꞌbʉ mi nu ra Jesús ꞌbɛꞌa bi ꞌyøtꞌ yʉ́ xädi bin cuɛ bʉya, nɛ bi ꞌyɛ̨na:
―Dami jafʉ yʉ tꞌʉhni ba thocua, ꞌyo gui corpahʉ bʉ, nguetho høntꞌʉ toꞌo da gohi tengu nꞌda ra tꞌʉhni ngue din unsɛ di manda rá tsꞌɛdi Oją, da yʉrpʉ di manda rá tsꞌɛdi Oją ʉ. 15 Majuąni dí xi ahʉ, nuꞌbʉ hin gui cohmbʉ tengu nꞌda ra tꞌʉhni hin da zä gui cʉthʉ bʉ di manda rá tsꞌɛdi Oją ꞌbʉ, bi ꞌyɛ̨nꞌa ra Jesús.
16 Nɛ nubʉya i thɛxꞌʉ yʉ tꞌʉhni nɛ bi dospa yʉ́ yą nɛ bi ꞌyäp rám fätsꞌi Oją nangue ʉ.
Ra mɛmbɛti tsꞌʉntꞌʉ bi si a ra te maząi
17 Nuꞌbʉ mi bønꞌa ra Jesús bʉ mí ꞌbʉi, ꞌbex bá ɛ̨ a nꞌdihi nꞌda ra tsꞌʉntꞌʉ. Bi zʉpʉ ꞌyu, bin dąnyahmu bʉ ja rá gua ra Jesús nɛ bi ꞌyɛ̨mbi:
―Hoga xänbate i, ꞌbɛꞌa ga øtꞌä ngue din jagä ra te maząi, bi ꞌyɛ̨n a.
18 ―Ha guím bɛ̨ni ꞌbɛꞌa guím ma ngue guí ɛ̨ngui xʉn hogui. Nguetho høntꞌa Oją xʉn ho. 19 Ha guí pą ʉ yʉ́n tꞌɛ̨di Oją ngue i ɛ̨na: “O guí ꞌyomtꞌɛ̨ni, o guí hącpa rá te ni mijąꞌiui, o guím pɛ̨, o guí man yʉ fɛhni, hin gan siyate, nɛ gui numansu ni ta nɛ ni mbe, nɛ gueꞌa man yʉn tꞌɛ̨di a,” bi ꞌyɛ̨n a ra Jesús.
20 Nɛ bi dą a ra tsꞌʉntꞌʉ bʉya:
―Xänbate i, gätho yʉn tꞌɛ̨di dá øtꞌä gueꞌbʉ go man tꞌʉhnigä.
21 Nu ra Jesús ɛ̨mmɛ bi huɛ̨c ꞌbʉ min hyɛ̨tui nɛ bi ꞌyɛ̨mbi:
―I ja a manꞌda di ꞌbɛdi gui ꞌyøtꞌe. Ni mba, bá pä ꞌbɛꞌa gätho i ja i, nɛ gui darpa yʉ hyoya ni mbɛti bʉya. Nɛ din ja a ꞌbɛꞌa mꞌbɛꞌtsꞌi bʉ mahɛ̨tsꞌi gue di muui. Nɛ nubʉya ba ɛ̨hɛ gui tɛngui, nɛ gui hyätꞌ yʉn ʉnbi madague gui tu, bi ꞌyɛ̨mbi.
22 Pɛ nu ra tsꞌʉntꞌʉ bi du rá mbʉi ꞌbʉ mi ꞌyø a bi man a ra Jesús nguetho ɛ̨mmɛ ra mɛmbɛti a. Janangue a bi ꞌuetho.
23 Nu ra Jesús bi hyantꞌʉ gätho mi ꞌbäpʉ nɛ bi xih yʉ́ xädi bʉya:
―Ɛ̨mmɛ xʉn hɛ̨i nꞌda ra mɛmbɛti da yʉrpʉ di manda rá tsꞌɛdi Oją, bi ꞌyɛ̨na.
24 Nɛ nu yʉ́ xädi bi hyonya thoho a bi man ra Jesús. Pɛ nu ra Jesús xø bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ yʉ́ xädi mahønꞌa:
―Ma zʉ tꞌʉhni ahʉ, xʉn hɛ̨i da yʉrpʉ di manda rá tsꞌɛdi Oją nꞌda ꞌbʉ i hu rá mbʉi nangue ra mbɛti. 25 Manꞌda hingui hɛ̨i ra camello da yʉrpʉ ja rá zagu ra ꞌyofani, xinda gue nꞌda ra mɛmbɛti da yʉrpʉ di manda rá tsꞌɛdi Oją, bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ.
26 Nɛ xø manꞌda bi hyonya tho ʉ yʉ́ xädi nɛ bin ꞌyɛ̨mzɛhɛ ʉ:
―Toꞌo maha da zä da dįn a ra te maząi ꞌbʉ, bi ꞌyɛ̨n ʉ.
27 Nu ra Jesús bin hyɛ̨thʉ yʉ́ xädi nɛ bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ:
―Hingui sä da dįnsɛ ra te maząi nꞌda ra jąꞌi pɛ nu Oją gätho da zä da ꞌyøtꞌe, bi ꞌyɛ̨nꞌa ra Jesús.
28 Nu ra Pedro bʉya bi ꞌyɛ̨mpꞌa ra Jesús:
―Nugähe, gätho ꞌbɛꞌa mi jaje xtá sohmbe nɛ dá tɛnꞌnahe.
29-30 ―Majuąni, ɛ̨n a ra Jesús, nɛ dí xi ahʉ ya, høntꞌa go toꞌo bi zoh rá ngu, o gue yʉ́ cu, o gue rá ta, o gue rá mbe, o gue rá xisu, o gue yʉ́ tꞌʉhni, o gue yʉ́ häi, ngue da dɛngui, pɛ ɛ̨mmɛ manꞌda xʉn ngu din ja ngue yʉ́ ngu, o gue yʉ́n ꞌyohʉ, o gue yʉ́n ju, o gue yʉ́ mbe, o gue yʉ́ tꞌʉhni, o gue yʉ́ häi, xinda gue ʉ gätho mi ja mam ꞌbɛtꞌo, pɛ nɛꞌʉ yʉn ʉnbi da nu, nɛ da nu ran ho gätho yʉ pa maząi ꞌbʉ rán zɛgui ra pa. 31 Nɛ xʉn ngu ʉ mi ꞌbɛtꞌo dim ꞌbɛjua nɛ nuꞌʉ mi ꞌbɛjua dim ꞌbɛtꞌo ʉ, bi ꞌyɛ̨nꞌa ra Jesús.
Ra Jesús bi ma mahønꞌa rán dąte
32 Nuꞌbʉ mi mba bʉ ꞌyu Jerusalén ra Jesús, xʉn ngu yʉ jąꞌi bi dɛnni. Nu ra Jesús mi ꞌbɛtꞌo, min ꞌyohʉ yʉ́ xädi, nɛ mí ꞌbɛjua yʉ jąꞌi. Nɛ min su ʉ yʉ́ xädi, midi hyonya thoho ʉ ngue nde da mba bʉ Jerusalén ra Jesús. Nɛ nu ra Jesús bi zix bʉ maꞌueni tsꞌʉ yʉ́ xädi nde da xifi ꞌbɛꞌa da tꞌørpe. 33 Nɛ bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ:
―Nuya ná mbähä bʉ Jerusalén. Nɛ nugä ngue dán jąꞌigä ua ja ra ximhäi, da mba ma dägä bʉ ꞌbʉh yʉ ngʉrpa mbäją nɛꞌʉ yʉ xänbate niją, nɛ da ꞌyørcä ran juąnbi ʉ ngue ga tu, nɛ di dägä bʉ ꞌbʉ ʉ him ma mijudíohʉ. 34 Nɛ da mba nthengui nɛ da mba mꞌbɛꞌmigui, nɛ da mba ntsꞌotsꞌigä, nɛ da thogui. Pɛ nuꞌbʉ ná hyupa ga thąmbɛ̨nigä, bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ yʉ́ xädi.
Äh ra mate ra Jacobo nɛ ra Xuua
35 Nu ra Jacobo nɛ ra Xuua, yʉ́ tsꞌʉntꞌʉ ra Zebedeo, manꞌda bi hyäm bʉ mí ꞌbäh ra Jesús nɛ bi ꞌyɛ̨mbi:
―Nꞌda ra mate dí nde ga äꞌaꞌbe.
36 Nɛ nu ra Jesús bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ:
―ꞌBɛꞌa guí nde ga øtꞌaui.
37 Nɛ bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ bʉya:
―Dí ndeꞌbe ꞌdarpʉ ga huhmbʉ ngue ꞌda xtá huthoꞌbe bʉ ja ni mɛxa ꞌbʉ gán tsꞌʉtꞌabi, bi ꞌyɛ̨mbi.
38 Nɛ nu ra Jesús bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ:
―Nuꞌaui, hin guí pąhmi ꞌbɛꞌa nam bønꞌa guí ähmi. Ha da zä nɛꞌaui gui säui ran ʉnbi ga sägä. Ha da zä nɛ aui gui hyätꞌui ra dumbʉi ga hätꞌä.
39 ―Da zä, bi ꞌyɛ̨n ʉ.
Nɛ nu ra Jesús bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ:
―Majuąni, nu ran ʉnbi ga sägä gui säui a, nɛ nu a ra dumbʉi ga hätꞌä nɛ aui gui hyätꞌui a. 40 Pɛ hinga gueꞌa man tꞌɛ̨digä gam mangä toꞌo dan hyuhmbe bʉ ja ma mɛxa. Pɛgue gueꞌa Oją di un ran tꞌɛ̨di toꞌo xan zänni, bi ꞌyɛ̨n a ra Jesús.
41 Nuꞌbʉ mi ꞌyø ʉ yʉ́ mixädihʉ ꞌbɛꞌa bi man ra Jacobo nɛ ra Xuua, bi mbʉdi bin cuɛ ʉ. 42 Janangueꞌa nu ra Jesús bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ gätho ꞌdɛꞌmayoho yʉ́ xädi bʉya:
―Nuꞌʉ i ja yʉ́ tsꞌɛdi ua ja ra häi ɛ̨mmɛ xʉn hɛ̨i i ørpa ʉ toꞌo di manda ʉ, nɛ ɛ̨mmɛ din ꞌyɛ̨xꞌʉ. 43 Pɛ nuꞌahʉ hinga ngubʉ gui ꞌyøthʉ. Pɛ høntꞌa go toꞌo da nde din ja rán tꞌɛ̨di xʉn ho, pɛgue jatho din ꞌyɛ̨hɛ ngue gätho miꞌda. 44 Nɛ nuꞌbʉ ꞌbʉ a nꞌda ahʉ ngue i nde dim ꞌbɛtꞌo, pɛgue din ꞌyɛ̨hɛ thoho ngue gätho miꞌda. 45 Tengu thohogä, ngue dán jąꞌigä ua ja ra ximhäi, him bá ɛ̨cä ngue dam hmugä, pɛ bá ɛ̨cä ngue dan ꞌyɛ̨hɛ thohogä, nɛ ga dä ma te gan yąnba yʉ́ te yʉ jąꞌi, bi ꞌyɛ̨nꞌa ra Jesús.
Ra Jesús bi hocꞌa ra xädä i Bartimeo a
46 Nɛ mi thopʉ ja ra hnini Jericó ra Jesús nɛ yʉ́ xädi, nꞌyohʉ xʉn ngu yʉ jąꞌi. Nɛ mi hupʉ ndenꞌyu nꞌda ra xädä rá thuhu ra Bartimeo, rá tsꞌʉntꞌʉ ra Timeo. Mí äh ra mbɛti a. 47 Nɛ nuꞌbʉ mi ꞌyøde ngue gueꞌa ra Jesús ra mɛngu Nazaret ní mba bʉ, bi mbaꞌtꞌi, bi ꞌyɛ̨mbi:
―Hague Jesús, rám bomꞌbɛto i ra David, dami huɛ̨gui, bi ꞌyɛ̨na.
48 Pɛ nu yʉ jąꞌi bi hɛcpi, bi xifi din hɛ̨. Pɛ nuꞌa ra xädä manꞌda ntsꞌɛdi mbafi:
―Rám bomꞌbɛto i ra David, dín ja a nin huɛ̨cate nanguecä, bi ꞌyɛ̨na.
49 Nu ra Jesús bim ꞌbäh pʉya, bi zonhna ra xädä. Nu yʉ jąꞌi mí ꞌbɛjua bi xi a ra xädä:
―Dami ndantsꞌi, gan johya, nguetho in zonꞌna i ra Jesús, bi ꞌyɛ̨mpꞌʉ.
50 Bi tontsꞌa rá coto ra xädä bʉya, bi ndantsꞌi nɛ bi mba bʉ mi ꞌbäh ra Jesús. 51 Nuꞌa ra Jesús bi ꞌyɛ̨mpꞌa:
―ꞌBɛꞌa guí nde ga øtꞌa i.
Nɛ nu ra xädä bi ꞌyɛ̨mbi:
―Xänbate i, dí nde gui xoga ma dä.
52 Nɛ nu ra Jesús bi ꞌyɛ̨mbi:
―Ni mba, bi zä i nguetho gá ꞌyɛ̨cꞌyɛigui, bi ꞌyɛ̨na.
Nɛ ꞌbex bin zø yʉ́ dä nɛ ꞌbex bi dɛn bʉ ni mba ra Jesús.