Jisubí Kumnam Tayéːlo Luyírbinam
(Moti 6.9-13; 7.7-11)
11
Longékoném Jisubí kumkokolo kumna dungngai. Édílo bí kumapton, bíkkol luyírsunékídí:dok a:ko bím luto, "Ru:tuma, kapé Jonbí bíkkol luyírsunékídí:dém kumyírbitagji édémíːpé, ngolum kumnamém kumyírteipén."2 Bí bulum luto, "Édílo nolu kumdon, odo sémpé kumnangː
Abu,
nok aminé angunnka:langka,
nok migomdokodé angkaːlangka.
3 Lo:dísém ngolum ngoluk dopénammém + \fr 11.3 \ft Ngoluk loːdíké laginam donam-tíːnam bilang.
4 Ngoluk imurém ngolum mé:yinsubilang,
kapéné ngolusin ngolum imurné appíngém mé:yinsubidon.
Odokké ngolum ankaːlo gíaboyok."
5 Odokké bí bulum luto, "Noluk séːkaiké ajonko dung, odokké no yuméyoraːdo bíkkodoːpé gíla lumílo, 'Ajona, ngom pitang borumko bisupoi, 6 ngok ajonko okolai gíla dung odokké ngokkosoːpé gíaːdo, odokké ngokké bím dobopénamé okkosin kamaːpé idung.' 7 Odo arangké du:nédé lulatsuyé, 'Ngom gokkín-gogmínyok. Yabgom síkkaptagbo, odokké ommangélaː ngo yubaːduːbo. Ngo darobla nom okkomsin bila:mang.' 8 Ngo nolum lubidung, bí bík ajoné émna darobgeːla bím okkomsin bimanggom, bík kotíkotíla duːnam légaːpé bí darobge:la bím éddarko pitangém lagidagji édém biyé. 9 Édémpila ngo nolum lubidungː Kotok, édém nolum biyé; matok édém nolu mapasuyé; rankutok odo yabgom nolum síggebiyé. 10 Kapéné séːkoi koyeji bí pa:yerung; séːkobí mayeji, bí maparuːsuye, odokké séːkobí rankuːyeji, yabgodém bíkképé síggebiye. 11 Noluk araːlok oko abudé, bík aoːdé ongoko komílo, ongngom bima:pé tabíko bidon? 12 Odokké bí apíko komílo, bím tabíːtarumko bidonei? 13 Nolu airuːpé aiman taniːgeːlaːsin, noluk ommangém kapé ainé amaném bipénammé édém kindo, émpém noluk tayéng Abubí éddíko bulum bilíːlaːdun Angunné Yalomé séːkobulu bíkkolok koyeji!"
Jisubíːlaː Beljebubbí
(Moti 12.22-30; Mark 3.20-27)
14 Longékoném Jisubí gommaːla duːné taniːkolok ui:ko ménnena dungngai. Édílo ui:dé gílenkaːji, gomman tani:dé agomém lulangkangku, odo gíkumsuné tani:kídí:dé édém kaːla kangaksuto. 15 Émpige:la bulukkodok akke luto, "Ui:kídí:dok migompé batpéné Beljebupki, bí ui:yém ménnendung."
16 Akedé bím anka:la tayéng-amo:tok kanggotko koto. 17 Émpigeːla Jisubí buluk mé:la duːnamdém kinna bulum luto: "Migomdokoko aíké araːdo aíé banyikopé isumílo bí yogyé, odokké okum-érangkoné ko:nyikopé isumílo éraːdé openyé. 18 Soitanbí aíké ara:do angusumílo, kapé bík migomdokodé du:yaryén? Kapéné nolu ludag ngo Beljebupki uiːyém ménnendo émna. 19 Ngo Beljebupkia ui:yém ménnendu:mílo, sé:kokki noluk ommangkídí:dé bulum ménnendang? Odok-légaːpé bulu nolum kébangém baːdung. 20 Émpigeːla ngo Ru:nék lagnékib ui:yém ménnendu:mílo, odo Ru:nék migomdokodé noluk araːlo aroːpé píngangkaːbo.
21 Édílo kinggín taniːkoné, abna-pananém joːla, bík aíké okumdém kanggapsula duːyéji, bík attaré yogma:yé. 22 Émpige:la bímyang kínggíːyaːnéko bím moaːla bím motabmílo, bí bík méːtinsula duːnam abna-pananédém la:pagyé odokké bí bík kanamsíːnam appíngém bompagyéku.
23 Sé:kobí ngok lédílo du:mínmaːji bí ngok ajonmang, odokké sé:kobí ngok lédílo tíkumsuma:ji bí pidjernéko."
Aiman Yalodok Gílatkunam
(Moti 12.43-45)
24 "Édílo naréman yaloko tani:kolokké gílendokuji, bí sullipotakoloːpéc dungkoko mala gídag odokké édílo bí dungkoko pa:maːyéji odo bí ludag, 'Ngo ngok mépagla gíko okumdoːpé gílatkupé.' 25 Édílo bí gíladdokuji, okumdém pétpumopula tísímosíːla léːdopé kaːpaːsuto. 26 Odo bí gíge:la bímyang aiyaman kínítkoda yallom gíbodakku, odokké bulu gía:la odo du:dag. Odokké tani:dok turnamdé poːpékémyam aiyamaːpé idag."
Ayang-Paːné
27 Jisubí édémbulum lula duːdodo, gíkumsunékídíːdok ara:dokké mimékoné bottagampé jéːla bím luto, "Nom ogeːla usa:né anédé ayang-paːnéko."
28 Émpigeːla bí lulatsutoku,"Séːkobulu Ru:nék agomém tadgeːla édémbulum idakkuji bulupag ayang-pa:yaːné."
Méːpílaːmaːnam Agerko Léngkandopé Lulígnam
(Moti 12.38-40)
29 Gíkumsunékídí:dé bojéyaːbomnammé, Jisubí luto, "Séː opeséː aisí:man opeko; bulu kanggotko magodag, émpigeːla Jonaːké kanggodémmaːmílo bulum okkomsin léngkansedmaːyé. 30 Kapé Jonaːbíd Ninebi taniːkídíːdok légaːpé kanggotkaːji, édémíːpé Tani:ké Ao:bí:sin séː opesok légaːpé kanggotko. 31 Kébaːba:do longédo péya:bok Ranidée séː opesok kekonpé dagrobla bulum lupagyé; kapéné bí mo:písok du:térbokké Solomonkéf méːjoːnam do:yíngém tatkapé gíka, odokké kangkítok, suːpag Solomonméyaːsin kinyaːnéko sidé dung.g 32 Kébaːba:do longédo Ninebi:dok taniːkídí:dé séː opesok kekonpé dagrobla bulum lupagyé, kapéné bulu Jonaːké lugoːbidodém méngkutsuka; odokké kangkítok, suːpag Jonaːméyaːsin bottéya:né aːko sidé dung.h
Amírdok Píaːdé
(Moti 5.15;6.22-23)
33 Séːkosin serakiko banodge:la édém kaːbegmangkolo maːmílo batikolo kulubla léːmang. Émpigeːla édém odok tígéngkolopag lé:do, édémpila séːkoi gíaːyéji bíːéi pía:dém kaːbegyé. 34 Nok amigdé nok amírdok serakiːdé. Édílo nok amigé aila du:ji, nok amír appíːdo píangé píːsíːla du:yé. Émpigeːla édílo bulu aima:boːji, nok amírdé kémmojíjíːla duːyé. 35 Nokkolok duːné pia:dé kémopéké édémpila totsulang. 36 Odok-légaːpé, nok amír appí:do píangé píːsíːla du:mílo, odokké intakkosin kémoma:mílo, kapé serakiːkolok pía:dé nolum píangém bidoji, édé dorbuːdanna duːyé."
Parosikídí:démnaː Luro Luyírnékídí:dém Jisubí Lujém
(Moti 23.1-36;Mark 12.38-40)
37 Édílo Jisubí agom lungasuton, Parosikoné bím apin dojonsupé goksuto; édémpila bí gía:la doko-tebuldo tedaːto. 38 Jisubí doa:ma:dapé lasuksumaːnamdém kaːla Parosidé méngaksukang. 39 Odo Ru:tumbí bím luto, "Parosi:kídínga nolu arém-batilok ruːyidém béːmobéːmola béːpuːdo, émpige:la noluk asin ara:dé kaːbo-méːbolaː aimaːsíːmaːné pí:síːla dung. 40 Nolu makkorné taniːkídínga! Ru:yidém monníːdé araːdémsin momaːnei? 41 Édémpila arangkédém opanném aman bila narémotok, odokké nom appíːlo naréːmoyé.
42 Émpigeːla Parosikídínga nolukkolo:pé mé:díré, kapila:né nolu podinang, take-talab odokké baːri oying-oge appíːdok Ruːnémé bipénam íyí:dém bido, émpigeːla nolu aro-kébang baːnamdéːlaː Ru:némé ayaːnamdém méːyaméːsaːdo. Nolu po:pékédém méːyaméːsamaːpé lédíkédém ipénammai.i
43 Parosikídínga nolukkolo:pé mé:díré, kapila:né nolu murong-okumkídí:doj aiːyangarkodo tetpé mado odokké réko-kokokídí:do kumríksunamém magodo. 44 Méːdíré nolukkolo:pé, kapilaːné nolu taniːlok ka:beksumaːnam aggo, okodém kinmaːpé taniyé odok tayéːlo lambégídag."
45 Luroːém kinjígla-kinné taniːkoné bím lulatsuto, "Luyír-abu, édílo no sémbulum luduji, no ngolumsin lukaːduːda."
46 Jisubí luto, "Nolu luroːém kinjígla-kinnékídínga, nolukkolo:pésin mé:díré, kapilaːné nolu ammem jo:lama:namém jo:modo, odokké nolu aíkídíːdé bulum joːdumsunam légaːpé lagné asongkosin éngunmomang. 47 Nolukkolo:pé méːdíré, kapilaːné nolu lungor-lunékídí:dok aggom agdung, séːkobulum noluk abukídí:dé mokekaji. 48 Édémpila noluk abukídí:dok agerkídí:dé aidagai émna nolu lukanbidung; bulu bulum moketo odokké nolu buluk aggom agbidung. 49 Odogar légaːpé, Ru:nébí bík mé:joːnamno luto, 'Ngo bulukkolo:pé lungor-lunnémnaː mélígnamkídí:dém mélígyé, bulukkolok akkem bulu mokeyé odokké akkem ipusireyé.' 50 Odok-légaːpé mo:písok lendo-aːdodokkébo takam lungor-lunékídíːdok í:i bidmonamdok ajéngém séː opesok la:yé, 51 Abelkodokké Jakariaːké í:do:pé, sé:kom runggudoglaː kumliːdok pongkogdo mokekaji. Aroruːpé, ngo nolum lubidung, édé appíːdok ajéngém séː opesok laːyé.k
52 Mé:díré nolukkolo:pé, luroːém kinnékídínga, kapila:né nolu Ruːnémé kinnané edgenanédém la:pakto. Nolu aíkídí:dé gía:ruːtomang, odokké séːkobulu gía:dagji bulumsin nolu gíaːmotomang."